Onkologické ochorenia sú na Slovensku veľmi rozšírené. Môžu postihovať rôzne orgány, pričom medzi najčastejšie postihnuté patria pľúca. Rakovina pľúc je veľmi častá ako u mužov, tak aj u žien, pričom hlavným rizikovým faktorom pre jej vznik je fajčenie.
Ľudské pľúca sú párový orgán, ktorý je nevyhnutný pre život. Vďaka pľúcam sa v tele človeka deje hneď niekoľko veľmi podstatných dejov, počnúc dýchaním, výmenou plynov medzi telom a ovzduším. Deje sa to v tzv. alveolách, teda v miliónoch malých pľúcnych mechúrikov, kde dochádza k priamemu styku vzduchu a kapilárnej krvi. Ďalšou veľmi významnou funkciou je udržiavanie acidobázickej rovnováhy, teda stálosti pH organizmu.
Rakovina pľúc je ochorenie, ktoré si zjednodušene môžeme predstaviť ako nekontrolovateľné delenie buniek. Jednotlivé bunky sa môžu deliť v rôznych častiach pľúc a vytvárať rastúce útvary, ktoré nazývame tumory.
Keďže tieto tumory sú tkanivo, ktoré je v pľúcach navyše, dochádza k redukcii normálnych schopností pľúc a pacienti v dôsledku prítomnosti tumorov nie sú schopní dýchania v pôvodnom zdravom rozsahu. Tumory sa navyše nemusia vyskytovať len v mieste, v ktorom vzniknú (teda v pľúcach), ale môžu sa šíriť aj do ostatných častí ľudského tela.
Ako sme uviedli vyššie, rakovina pľúc vzniká ako dôsledok nekontrolovateľného delenia buniek. Príčinou jeho vzniku môžu byť vnútorné a vonkajšie faktory. Zatiaľ čo exogénne, teda vonkajšie faktory, dokážeme aspoň do istej miery ovplyvniť, s vnútornými faktormi sa už narodíme. Patrí sem napríklad genetická predispozícia, teda genetická výbava, ktorú odovzdajú rodičia svojim potomkom. Kvôli nej sa môže stať, že sú niektorí ľudia náchylnejší na vznik tohto náročného ochorenia. Prípadne jeho vznik môžu zdediť od niekoho zo svojich predkov.
Hlavným vonkajším faktorom, ktorý astronomicky zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc, je fajčenie. Fajčenie je totiž najčastejšou príčinou vzniku tohto typu rakoviny. Podľa odhadov American Cancer Society dokonca predstavuje až okolo 80% príčin vzniku.
Medzi vonkajšie rizikové faktory vzniku rakoviny pľúc patrí:
Vnútorné rizikové faktory vzniku rakoviny pľúc:
Existuje niekoľko rôznych typov rakoviny pľúc. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa patrí nemalobunkový karcinóm pľúc (NSCLC) a malobunkový karcinóm pľúc (SCLC). Niektorí pacienti však môžu mať nádor na pľúcach, ktorý obsahuje oba druhy buniek. Názov oboch typov je založený na tom, ako zmenené bunky vyzerajú pod mikroskopom. Nemalobunkový typ rakoviny pľúc patrí medzi najčastejšiu formu.
NSCLC tvorí asi 80 až 85 percent všetkých prípadov rakoviny pľúc. Väčšina typov NSCL dobre reaguje na liečbu, ak sa zachytia v skorých štádiách. Poznáme niekoľko ďalších typov nemalobunkového karcinómu pľúc:
Tento karcinóm pľúc začína vo vrchnej vrstve buniek, nazývaných skvamózne bunky, ktoré vystielajú dýchacie cesty pľúc. Zvyčajne rastie v priedušničkách, ktoré sa rozvetvujú z hlavnej ľavej alebo pravej priedušky v strede hrudníka.
Adenokarcinóm pľúc sa zvyčajne tvorí v žľazách, produkujúcich hlien a predstavuje asi 40 % všetkých prípadov rakoviny pľúc. Je to najbežnejší podtyp, ktorý býva diagnostikovaný u ľudí, ktorí nikdy nefajčili. Pľúcny adenokarcinóm sa zvyčajne vyskytuje na periférii pľúc a v mnohých prípadoch sa môže nachádzať v jazvách alebo oblastiach chronického zápalu.
Táto zriedkavá podskupina adenokarcinómu začína v malých vzduchových vakoch, alveolách, ktoré sme si spomenuli vyššie v úvode článku. Pľúcny adenokarcinóm in situ zvyčajne nevykazuje invazívny charakter rastu.
Tento typ rakoviny pľúc sa vyvíja z dvoch druhov buniek, skvamóznych a bunkách žľazového charakteru. V porovnaní s adenokarcinómom sa správa agresívnejšie.
Veľkobunkový karcinóm je typ rakoviny, ktorý môže začať v niekoľkých typoch veľkých buniek. Ako už názov napovedá, tieto rakovinové bunky sa pri pohľade pod mikroskopom javia väčšie ako typické rakovinové bunky.
Jeho zastúpenie, v pomere k ostatným typom pľúcnych nádorov predstavuje asi 15 až 20%. Tento typ rakoviny je agresívnejší ako nemalobunkový karcinóm pľúc. Hoci SCLC často spočiatku lepšie reaguje na chemoterapiu, v porovnaní s nemalobunkovým karcinómom je menej pravdepodobné, že sa z neho pacient vylieči.
Mezotelióm je agresívny a rýchlo rastúci druh rakoviny, ktorý sa vyskytuje v tenkej vrstve tkaniva, pokrývajúceho väčšinu vnútorných orgánov (mezotel). Jeho hlavný rizikový faktor je expozícia azbestu. Na liečbu všeobecne nereaguje dobre.
Jednotlivé symptómy sa odlišujú od pacienta k pacientovi, no medzi hlavné spoločné príznaky, ktorými sa rakovina pľúc prejavuje, patrí napríklad:
Samotná terapia a účinnosť liečby rakoviny pľúc závisí od mnohých faktorov. Patrí sem celkové zdravie pacienta, jeho vek, štádium ochorenia a tiež konkrétny typ rakoviny. Šance na úspešnú liečbu však zvyšuje skorá diagnostika ochorenia. Preto by mali pacienti, ktorí majú blízkych príbuzných s týmto ochorením, preventívne podstúpiť pravidelný skríning. Vďaka nemu je možné ochorenie rozpoznať v skorom štádiu.
V závislosti od potrieb pacienta a vyššie uvedených faktorov existujú viaceré možnosti liečby, medzi ktoré patrí:
Ak sa u vás objavili vyššie uvedené príznaky a máte rizikové faktory pre vznik rakoviny pľúc neváhajte a čím skôr choďte na prehliadku. Diagnostika rakoviny pľúc začína rozhovorom s lekárom a fyzikálnym vyšetrením. Doktor na základe vášho zdravotného záznamu a pociťovaných príznakov môže nariadiť niekoľko testov na potvrdenie diagnózy a vylúčenie iných možných ochorení pľúc.
Röntgen, MRI, CT a PET sken patria medzi zobrazovacie vyšetrenia, vďaka ktorým je možné vidieť v pľúcach akúkoľvek abnormálnu hmotu alebo uzlík. Tieto skeny poskytujú viac detailov a vieme vďaka nim objaviť aj menšie lézie.
Ak máte kašeľ a produkujete hlien, spútum, lekár vám z neho odoberie vzorku, ktorá sa pošle na mikroskopické vyšetrenie. Táto metóda môže pomôcť určiť, či sú v hliene prítomné rakovinové bunky.
Bronchoskopia je zobrazovacie vyšetrenie, vykonávané v sedácii, počas ktorého sa pacientovi zavedie do pľúc cez hrdlo bronchoskop, osvetlená trubica s kamerou. To umožňuje bližšie vyšetrenie pľúcneho tkaniva.
Biopsia je postup zahŕňajúci odber malej vzorky pľúcneho tkaniva, ktorá sa potom skúma pod mikroskopom. Dôsledná analýza odobraného tkaniva vie určiť špecifické charakteristiky buniek, ktoré sa v ňom nachádzajú, a pomôže určiť prognózu a usmerniť liečbu pacienta.
S postupom rozvoja ochorenia a jeho šírením ďalej, do iných častí tela, môžu nastať viaceré komplikácie. Medzi ne patrí napríklad častejší vznik pľúcnych infekcií (napr. pneumónia, bronchitída), ktorých rozvoj stojí najmä na oslabenej imunitnej schopnosti tela. Medzi ďalšie možné komplikácie patrí napr.: vznik krvných zrazenín, rozvoj neuropatie, útlak miechy či syndróm hornej dutej žily.
Prevencia vzniku rakoviny pľúc, bohužiaľ, nie je 100% možná. Je to tak práve kvôli vnútorným faktorom (napr. genetickej výbave), ktoré nie sme schopní ovplyvniť. Vďaka dodržiavaniu nasledujúcich odporúčaní však môžete riziko vzniku rakoviny pľúc značne redukovať.
Rakovina prsníka je nádorové ochorenie, ktorým trpí až jedna z ôsmich žien na Slovensku. Všeobecne platí, že čím skôr je…
Rakovina kože sa najčastejšie vyvinie na miestach, ktoré sú vystavené slnku. Avšak táto bežná forma rakoviny sa môže vyskytnúť aj…
Rakovina patrí medzi najčastejšie a najzávažnejšie ochorenia dnešnej doby. Vzniká nekontrolovaným rastom buniek. Poznanie jej príčin, príznakov a možností liečby…
