Rakovina semenníkov je zhubný nádor vyskytujúci sa zriedkavo. Predstavuje len 1-2 percentá zo všetkých rakovinových ochorení postihujúcich mužov, ale je druhou najčastejšou malignitou, ktorá postihuje mladých mužov od 20 – 35 rokov. Príčiny vedúce k rakovine semenníkov nie sú známe. Medzi rizikové faktory, ktoré majú značný význam pri jej vzniku, patrí porucha zostupu semenníkov, zápal, poranenie či nedostatočný vývoj semenníka. Liečba spočíva v operatívnom odstránení semenníka. Ak sa rakovina zachytí v štádiu, keď ešte nevznikli metastázy do lymfatických uzlín, je miera vyliečenia 98 – 100 percent.
Príčina vzniku rakoviny semenníkov nie je známa. Najvýznamnejší faktor, ktorý zvyšuje riziko ochorenia až 20-násobne, je porucha zostupu semenníka, keď semenník ostáva nesprávne umiestnený v slabinovej oblasti alebo v bruchu. Pri chirurgickom zákroku sa zníži riziko vzniku, avšak ostáva naďalej zvýšené oproti bežnej populácii. Medzi ďalšie rizikové faktory patrí poranenie, zápal alebo nedostatočný vývoj semenníka.
Nádory semenníkov rozdeľujeme na nádory vznikajúce zo zárodočných buniek a nádory z Leydigových buniek (bunky produkujúce pohlavný hormón testosterón).
Rakovina semenníka sa prejavuje ako tvrdá hrčka sprevádzaná jednostranným opuchom. Niekedy býva prítomný pocit plného alebo zväčšeného mieška. Len 25 percent pacientov udáva bolestivosť semenníka. Pri tumoroch vzniknutých z Leydigových buniek môžu byť príznaky ovplyvnené prostredníctvom hormónov, napríklad predčasná puberta, neplodnosť, znížené libido, zväčšenie mužských pŕs (gynekomastia).
Pri pokročilom štádiu ochorenia, v ktorom sa vyskytujú metastázy, sa môžu prejavovať príznaky ako nedostatočná výkonnosť, dýchavičnosť, bolesti kĺbov a kostí, nechutenstvo, nevoľnosť.
Diagnózu stanoví lekár na základe klinického vyšetrenia a anamnézy. V anamnéze pacient opisuje svoje ťažkosti aj prekonané ochorenia z detstva, ktoré by mohli pomôcť určiť diagnózu. Z klinického vyšetrenia sa lekár snaží hmatom objaviť hrčku na semenníku.
Z diagnostických zobrazovacích metód sa používa vyšetrenie ultrazvukom. Zo špecifických laboratórnych nálezov sa v krvi pacienta zisťujú nádorové markery. Sú to bielkoviny, ktoré vypovedajú o existencii, prípadne priebehu ochorenia. Medzi tieto markery radíme hCG (ľudský choriogonadotropín), AFP (alfafetoproteín), LDH (laktát dehydrogenáza).
Pri zhubnej rakovine semenníkov vznikajú metastázy, ktoré sa môžu šíriť lymfatickou alebo krvnou cestou. Na zistenie metastáz sa používajú diagnostické postupy ako RTG vyšetrenie, počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI).
Liečba nádoru semenníka môže byť chirurgická a podporná. Do podpornej liečby radíme chemoterapiu a rádioterapiu. Výber liečebnej metódy je závislý od štádia a typu nádoru. Metódou prvej voľby je vždy chirurgické odstránenie postihnutého semenníka. Odstránenie jedného semenníka nemá dopad na plodnosť a sexualitu muža, pretože semenník na druhej strane prevezme funkciu produkcie testosterónu a spermií. Podporná liečba nasleduje po operácii. Na základe prítomnosti metastáz sa určí, aký typ podpornej liečby sa zvolí.
Zatiaľ nie sú známe žiadne opatrenia, ako zabrániť rakovine semenníka. Odporúčasa každému mužovi, aby si minimálne raz za mesiac prehmatal semenníky.