COVID-19 postihuje predovšetkým dýchací systém, vyvoláva ťažký zápal pľúc, čo môže viesť až k úmrtiu pacienta. Aj po prekonaní infekcie vírusom Sars-CoV-2 pretrvávajú u pacientov rôzne následky. Hovoríme o syndróme Post COVID-19, teda o postcovidovom syndróme. Asi polovica pacientov vykazovala poškodenie pľúc aj 3 mesiace po vyliečení, mnohí bojujú s následkami ochorenia ešte minimálne pol roka. To, že je liečba pľúc pacientov po covide náročná, potvrdzujú aj skúsenosti špecialistov Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice.
Aj po zdolaní infekcie vírusom Sars-CoV-2 a prekonaní ochorenia Covid-19 badáme, že pretrvávajú rôzne dopady na telo a psychiku. Mnohí trpia dlhodobými účinkami, ako je dýchavičnosť, vyčerpanie a únava. Väčšina chorých prežije nákazu zrejme bez následkov. Ale niektorí ľudia, dokonca aj tí, ktorí mali mierny priebeh ochorenia, majú aj po počiatočnom zotavení stále príznaky. Hovoríme o Syndróme Post COVID 19 – postcovidovom syndróme.
Účinky infekcie na telo a myseľ sú rozmanité. Pretrvávajúce príznaky ochorenia COVID-19 sú najčastejšie u starších ľudí a ľudí s mnohými vážnymi už existujúcimi ochoreniami. Mladí, inak zdraví ľudia, sa tiež môžu niekoľko týždňov až mesiacov po infekcii necítiť dobre. Najčastejšie príznaky a symptómy, ktoré pretrvávajú v priebehu času sú:
Výskumníci v Číne a Amerike pozorovali, že pacienti trpia chronickým poškodením pľúcneho tkaniva (pľúcna fibróza). Poškodenie obličiek, pečene, mozgu a nervových buniek sú tiež možné dôsledky. Takisto existuje riziko trombózy so srdcovým infarktom, cievnou mozgovou príhodou a pľúcnou embóliou.
Doc. MUDr. Pavol Joppa, PhD., prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie UNLP Košice (KPaF) považuje proces rehabilitácie pacienta v širšom zmysle slova, ako návrat k normálnemu životu, ktorý je potrebné začať prakticky hneď na začiatku liečby: „Liečba po zasiahnutí pľúc covidom môže trvať rôzne dlho. Zatiaľ to presne nevieme vyhodnotiť, pretože nemáme pacientov, ktorí by boli viac ako rok po tomto ochorení. Ale určite to u niektorých bude proces na pár mesiacov. V zásade je to veľmi silný nástroj, ktorý pomôže zabrániť vzniku nepriaznivých zmien na pľúcach a podporí hojenie pľúc v maximálne miere. V ľahších prípadoch očakávame, že sa pacient vylieči až do bežného stavu, ako bol pred ochorením,“ dodáva docent Joppa.
Oddelenie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (OFBLR) UNLP Košice pod vedením primárky MUDr. Miriam Dziakovej, PhD. pripravilo sériu videí, ktoré pomôžu po ťažkom ochorení zmierniť následky postcovidových pacientov. „Inštruktážne videá sú určené pre pacientov, ale aj príbuzných pacienta, ktorý je po návrate z nemocnice ťažko mobilný. Covid pacient je po ťažkom ochorení vyčerpaný, po dlhodobom ležaní nezvláda často ani základné úkony: posadiť sa, postaviť sa, prejsť pár krokov, ale často sa nevie ani sám najesť, obliecť, či ísť na toaletu. Ponúkame preto úplne jednoduché cviky, dýchaciu gymnastiku, nácvik chôdze aj s pomôckami. Na začiatku ako prvotná rehabilitácia to môže veľmi pomôcť,“ vysvetľuje primárka Dziaková. „Pomôcky určené na ošetrovanie, hygienu, vertikalizáciu a chôdzu môžeme pacientovi predpísať elektronicky a sú plne hradené zo zdravotného poistenia.“ Či už ide o madlá, toaletnú WC stoličku, toaletný vozík, sprchovaciu stoličku, chodítka, g-aparát alebo iné.
Pre postcovidového pacienta je mimoriadne dôležitá rehabilitácia zameraná na dýchaciu gymnastiku. „Je potrebná po prekonaní ochorenia dýchacích ciest alebo zápalu pľúc. Tiež po intubovaní, keď bol pacient v kritickom stave pripojený na umelú pľúcnu ventiláciu, keď mu zlyhalo dýchanie. Nácvik správneho stereotypu dýchania, je potrebný pre zlepšenie celkového prekrvenia. Využíva sa aj na polohovanie pacienta, ktoré uľahčuje dýchanie a pomáha drenáži dýchacích ciest,“ hovorí primárka Dziaková. Celkové fyzické cvičenia zlepšujú kondíciu pacienta, jeho výkonnosť a tým prispievajú k zvládaniu bežných denných aktivít. „Pri cvičení sa aktivuje tvorba endogénnych hormónov šťastia, tzv. endorfínov, čo zlepšuje psychický stav pacienta, vyvoláva u neho pocit šťastia. Aj to pomáha v boji proti depresii, ktorú pacienti po takom ťažkom ochorení a stave môžu mať,“ uzatvára M. Dziaková.
Všetky video ukážky, ako rehabilitovať v domácom prostredí s postcovidovým pacientom, nájdete na YouTube kanáli UNLP Košice, alebo kliknite tu.
Respiračná fyzioterapia, postcovidová dychová rehabilitácia a celý komplex podporných terapií obnovujú funkčnosť a kapacitu pľúc, uľavujú záťaži srdca a cievného systému, podporujú trávenie, detoxikujú pritom celý organizmus, akcelerujú funkciu nervového systému, žliaz s vnútorným vylučovaním a stabilizujú imunitu človeka.
„Pri covidovej pneumónii je rehabilitácia liečbou číslo jeden. Nestačia infúzie, kyslík. U nás na klinike rehabilitujeme pacientov od prvého dňa, keď k nám prídu, podľa toho, v akom výkonnostnom stave sa nachádzajú,“ vysvetľuje pľúcna lekárka Ingrid Libáková z KPaF. Pokiaľ ide o ťažkú pneumóniu, kedy sa pacienti liečia vysoko prietokovým kyslíkom tzv. high flow oxygen terapiou, vtedy okamžitá rehabilitácia možná nie je. „Rehabilitovať však začnú aj títo pacienti. Okamžite, ako im poklesnú teploty. Našich pacientov liečime aktívne, musí to byť proces prijímania starostlivosti od zdravotníkov, ale aj od seba samého.“ Týka sa to aj pacientov, ktorí prídu po intubovaní z umelej pľúcnej ventilácie, kde za nich dva, tri týždne, v niektorých prípadoch aj viac, dýchal prístroj. „Hrudník sa štandardne pri nádychu zväčšuje. Paradoxne, niektorým pacientom, keď začnú rehabilitovať, hrudník funguje opačným smerom, miesto nádychu sa stláča. Je to až nepredstaviteľné, ale je to tak. Učíme ich znova dýchať. Pri pacientoch po ťažkých covidových pneumóniách radíme pokračovať v rehabilitácii aj ambulantne na OFBLR na Tr. SNP,“ vysvetľuje lekárka.
Pľúcni lekári rozhodne odporúčajú aj následnú možnosť liečenia v sanatóriách či kúpeľoch. Kým ju budú môcť pacienti využiť, je vhodné navštevovať OFBLR. „Pacienti po pľúcnej pneumónii majú v prvom rade jazvy na pľúcach, ide o fibrotické zmeny, pľúca sú stiahnuté, môžu byť znížené objemy pľúcnych krídel, môžu byť stiahnuté. Je potrebné všetko rozcvičiť. Na to, ako máme správne dýchať, prídeme, až keď túto schopnosť stratíme, až keď sa nevieme nadýchnuť,“ uzatvára MUDr. Libáková.
Pani Ingrid z Košíc sa dozvedela, že má COVID-19 začiatkom roka. 45-ročná žena bojovala s ochorením vyše týždňa doma, keďže sa jej zdravotný stav zhoršoval, skončila na pľúcnej klinike UNLP. „Mala som rozsiahly obojstranný zápal pľúc, prognózy boli veľmi nepriaznivé, ani na to nechcem pomyslieť. Jednak si v tej chvíli uvedomujete, že ste veľmi chorý a čo sa môže stať a ešte vidíte, aké je situácia okolo s inými pacientmi. Okrem liekov a kyslíka som však od prvej chvíle v nemocnici prišla do kontaktu s rehabilitáciami. Každý deň prišiel za mnou fyzioterapeut a primerane môjmu stavu sme cvičili. Každý lekár mi vysvetľoval, aké je to dôležité, aby sa pľúca nielen uzdravili, ale aj zotavili,“ hovorí pani Ingrid. Akonáhle prekonala COVID-19 kontaktovala OFBLR na Tr. SNP, kde sa už niekoľko týždňov snaží dostať do niekdajšieho zdravotného stavu. Vie, že to môže trvať veľmi dlho. „Bolo pre mňa veľkým povzbudením, keď mi pri nedávnej kontrole na pľúcnej ambulancii lekárka povedala, že mám jednu z najlepších rőntgenových snímok pľúc, ktorú videla za posledný mesiac.“
Pani Ingrid z Košíc má 45 rokov a v januári sa u nej objavili prvé príznaky ochorenia COVID-19. Po negatívnom antigénovom teste sa rozhodla dať otestovať aj PCR testom – a ten už vyšiel pozitívny.
Keďže teploty jej neklesali a lekári diagnostikovali obojstranný zápal pľúc, osem dní strávila v našej nemocnici na COVID-ovom oddelení. Už počas pobytu v nemocnici začala s rehabilitáciou, v ktorej pokračovala aj po prepustení – najprv doma podľa aplikácie a cvičebného plánu, potom ambulantne v “Novej nemocnici”. Pani primárka Dziaková jej pripravila liečebný plán a pani Ingrid pokračuje v cvičení aj po zlepšení stavu. Výsledky sa ukázali aj na RTG snímku pľúc. Vďaka pravidelnému cvičeniu minimálne dvakrát denne dnes pani Ingrid udáva veľké zlepšenie. Dokáže sama dýchať, chodiť, vykonáva bežné činnosti a jej stav sa každým týždňom zlepšuje.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Vedenie fyzioterapie pri ochorení COVID-19 v akútnych sektoroch nemocničných zariadení
Nový koronavírus je tu s nami už takmer rok a zdá sa, že tak skoro sa ho nezbavíme. Z mnohých strán počuť vyjadrenia,…
Pre diabetikov predstavuje ochorenie COVID-19 dvojitú výzvu. Cukrovka zvyšuje riziko závažnosti priebehu ochorenia s častými komplikáciami. Navyše, ochorenie COVID-19 sťažujú…
V súvislosti s narastajúcim výskytom prípadov tzv. postcovidového syndrómu, ktorý sa vyskytuje u ľudí po prekonaní COVID-19 a prejavuje sa…
