Röntgen: koľko žiarenia škodí?

V tomto článku sa dozviete

• Čo je to röntgenové vyšetrenie a aký je jeho priebeh?
• Aký má vplyv röntgenové žiarenie na ľudské telo
• Ako často môžem chodiť na röntgen 
• Tehotenstvo a RTG vyšetrenie
• Šetrnejšie metódy diagnostiky bez potreby RTG žiarenia
• Kedy absolvovať röntgenové vyšetrenie
• Výhody röntgenu

Röntgenové žiarenie je elektromagnetické žiarenie, ktoré je produkované v špeciálnych prístrojoch – röntgenkách. Žiarenie prechádza tkanivami ľudského tela, ktoré ho prepúšťajú alebo absorbujú.

Tkanivá, ktoré žiarenie prepúšťajú, sú mäkké tkanivá, zlomeniny či vzduch. Na RTG snímku sa zobrazujú odtieňmi šedej/čiernej.

Tkanivá, ktoré žiarenie absorbujú, sú napríklad kosti. Na RTG snímku ich pozorujeme ako biele oblasti.

Hlavným priekopníkom rádiológie bol nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen. Röntgenové žiarenie objavil 8. novembra 1895. Tento dátum si pripomíname ako Svetový deň röntgenológie.

Čo je to röntgenové vyšetrenie a aký je jeho priebeh?

Röntgenové vyšetrenie (RTG) je diagnostická metóda, ktorá využíva röntgenové žiarenie na zobrazenie vnútorných štruktúr tela, ako sú kosti, orgány hrudníka a brušnej dutiny.

Vyšetrenia zahŕňa niekoľko krokov:

1. Príprava: pacient si musí odstrániť všetky kovové predmety, ako sú šperky či opasok, aby nedošlo k znehodnoteniu snímky. Niekedy sa môžete stretnúť so špeciálnym ochranným odevom, ktorý vás ochráni pred nadbytočným žiarením.
2. Správne polohovanie pacienta: pri vyšetrení je dôležitá správna poloha snímanej časti tela, aby boli všetky snímky hodnotiteľné a prínosné.
3. Snímkovanie: rádiologický technik alebo lekár určí potrebnú dávku žiarenia pre dané vyšetrenie a následne vás upozorní, aby ste sa nehýbali.
4. Zisk snímok ich spracovanie a interpretácia: počas snímkovania technik kontroluje kvalitu snímok; ak sú snímky hodnotiteľné, tým pre vás vyšetrenie končí. Snímky sú odovzdané rádiológovi alebo inému ošetrujúcemu lekárovi, ktorý ich vyhodnotí a odporučí ďalší postup.

RTG vyšetrenie je bezbolestné a veľmi rýchle. Často trvá príprava na vyšetrenie, ako je odstránenie šperkov či oblečenia, dlhšie ako samotné vyšetrenie.

Aký má vplyv röntgenové žiarenie na ľudské telo

RTG žiarenie má vplyv na ľudské telo kvôli svojim ionizačným vlastnostiam. Ionizačné vlastnosti RTG žiarenia môžu spôsobiť poškodenie buniek – závisí  od dávky prijatého žiarenia.

Pri rutinných vyšetreniach je pacient vystavený veľmi malej dávke žiarenia.

Pre bezpečnosť RTG vyšetrení je stanovená maximálna dávka žiarenia za rok – 100 msV. Toto množstvo žiarenia za rok nepoškodí ľudské zdravie.

Údaje o vplyve radiácie na ľudské telo pochádzajú z dlhodobých štúdií ľudí, ktorí prežili útoky na Hirošimu a Nagasaki. Bolo zistené, že až žiarenie so silou 1000 mSv zvýši riziko rakoviny o 42 %.

Príliš vysoké a časté lokálne dávky žiarenia môžu spôsobiť začervenanie pokožky, zhrubnutie, stmavnutie kože najmä u onkologických pacientov podstupujúcich radiačnú liečbu.

Šanca, že sa po RTG vyšetrení dostavia zdravotné problémy, je nízka, pokiaľ je dodržaný dostatočný časový rozostup medzi vyšetreniami. Výhody RTG metód preto prevyšujú ich riziká.

Ako často môžem chodiť na röntgen 

Röntgenové vyšetrenia je možné robiť tak často, ako sú predpísané lekárom. 

Lekári sa riadia podľa predpisov pre rôzne kategórie pacientov a ich maximálne prípustné dávky žiarenia:

Maximálna dávka žiarenia za rok – 100 msV.

• 100 mSv ročne pre pacientov, ktorí vyžadujú pravidelné röntgenové monitorovanie (onkológia, prekancerózy)
• 20 mSv ročne pre pacientov, ktorí potrebujú diagnostiku neonkologických ochorení s cieľom upresniť diagnózu
• 1-2 mSv ročne pri preventívnych prehliadkach

Tehotenstvo a RTG vyšetrenie

RTG vyšetrenie je možné vykonať aj počas tehotenstva, ale iba na predpis gynekológa. Gynekológ zohľadní gestačný vek a riziká.

Röntgenové vyšetrenia sa v tehotenstve predpisujú, iba ak iné metódy nie sú postačujúce. Stále však platí, že nevyhnutné RTG vyšetrenie vykonané počas tehotenstva poškodí dieťa minimálne.

Pri snímkovaní hlavy, zubov alebo končatín, nie sú reprodukčné orgány vystavené žiareniu. Taktiež sa používajú špeciálne ochranné odevy, ktoré blokujú rozptýlené žiarenie.

Riziko poškodenia plodu závisí od jeho veku a intenzity expozície. Vystavenie vysokej dávke žiarenia medzi druhým a ôsmym týždňom tehotenstva zvyšuje riziko vývojových porúch alebo vrodených chýb.

Poškodenie vývoja plodu môže nastať v prípade častých vyšetrení brucha krátko pred tehotenstvom. Taktiež röntgen brucha, pri ktorom je plod priamo vystavený RTG žiareniu.

Pred samotným RTG vyšetrením je preto potrebné lekárovi oznámiť tehotenstvo pre prípadné zváženie potrebnosti vyšetrenia alebo možnosti vyšetrenie odložiť.

Šetrnejšie metódy diagnostiky bez potreby RTG žiarenia

Existuje niekoľko metód, ktoré môžu byť uprednostňované v prípadoch, keď nie je potrebné použiť RTG žiarenie.

Medzi tieto metódy patria:

• Ultrazvuk (sonografia) – využíva vysokofrekvenčné zvukové vlny na vytvorenie obrazov vnútorných štruktúr tela. Táto metód je bez využitia žiarenia, preto je vhodná na vyšetrovanie tehotných žien.
• Magnetická rezonancia (MRI) – využíva silné magnetické pole a rádiové vlny na vytvorenie detailných obrazov najmä mäkkých tkanív, mozgu, kĺbov či chrbtice. Táto metód je bez využitia ionizačného žiarenia.
• Endoskopia – slúži na priame zobrazovanie vnútorných orgánov a dutín pomocou hadičky s kamerou. Využíva sa pre vyšetrenie gastrointestinálneho traktu a dýchacích ciest.

Výber diagnostickej metódy závisí stále od stavu pacienta, diagnózy a veku.

Kedy absolvovať röntgenové vyšetrenie

Lekár posiela pacienta na RTG vyšetrenie podľa jeho zdravotného stavu pre diagnostiku a určenie diagnostického postupu.

Najčastejšie sú pacienti posielaní na röntgen, ak mali úraz a hrozí možnosť zlomeniny kostí, ak má pacient problémy s dýchaním či silný kašeľ, ochorenie hrudníka či artritídy – zápal kĺbov.

RTG vyšetrenie môže odhaliť ochorenia, ako sú: tuberkulóza, zhubné nádory pľúc, aneuryzmu aorty (vyduť), zápal pľúc,  priedušiek a mnoho iných.

Vyšetrenie sa neodporúča najmä pri:

• Tehotenstve – najmä RTG snímky brucha pre ochranu správneho vývoja plodu, snímky zubov či hlavy vývoj plodu neovplyvňujú.
• U detí – u detí je menej odporúčané, pretože detské tkanivá sú na vnímanie žiarenia citlivejšie. Preto sú pri RTG vyšetreniach detí využívané omnoho menšie dávky žiarenia. Riziko je však stále menšie ako prínos.
• Opakovaní vyšetrenia – opakovanie RTG vyšetrení by malo byť obmedzené na minimum, nakoľko dlhodobá expozícia žiareniu zvyšuje riziko poškodenia tkanív.

Výhody röntgenu

Röntgenové žiarenie je dôležitou súčasťou diagnostických metód  v medicíne. Je známe, že pre ľudské telo môže predstavovať isté riziká, no iba v prípade veľkých dávok. Jeho výhody sa využívajú v RTG diagnostike, pri CT prístrojoch či angiografii – zobrazení ciev.

Medzi najväčšie výhody partia:

• Rýchlosť vyšetrenia: okamžitá dostupnosť obrazu
• Neinvazívnosť: vyšetrenie je bez chirurgických zákrokov
• Univerzálnosť: využívané pre zobrazenie rôznych tkanív – kostí, zubov, pľúc a možnosť diagnostiky infekcii, zápalov, zhubných ochorení
• Dostupnosť: nakoľko RTG vyšetrenie nie je finančne náročnou metódou, je dostupné v nemocniciach či poliklinikách

Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:

NOU: Oddelenie radiačnej onkológie

Doktorpro: Rontgen

Denník N: Vplyv radiácie pri liečbe – žiarenie z rontgenov