06.11.2025 • 5 minút na prečítanie

Rotavírusy útočia na deti najmä v zime

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Rotavírusová infekcia je najčastejšou príčinou akútnych hnačkových ochorení u dojčiat a malých detí, predovšetkým počas zimy. Ochorenie sa prejavuje vracaním, vodnatou hnačkou a horúčkou, pričom rýchlo vedie k dehydratácii. Základom liečby je doplnenie tekutín a výživy a podpora črevnej mikroflóry. Najúčinnejšiu prevenciu predstavuje očkovanie a dôsledná hygiena.

Čo je rotavírus? 

Rotavírus, známy aj ako rotavírusová gastroenteritída, je vírus spôsobujúci zápal žalúdka a čriev. Napáda bunky čriev, ktoré vstrebávajú živiny a tekutiny, následkom čoho dochádza k hnačkám, vracaniu a strate tekutín.

Rotavírus je mimoriadne odolný – dokáže niekoľko dní prežiť na rukách, hračkách alebo iných predmetoch a odoláva aj chlórovanej vode. Šíri sa hlavne kontaminovanými rukami a predmetmi, pričom na prenos stačí veľmi malé množstvo vírusu.

Najohrozenejšie sú deti od 6 mesiacov do 5 rokov, kedy býva prvý kontakt s vírusom najťažší. Väčšina detí sa s rotavírusom stretne do piatich rokov života – buď prirodzene, alebo z dôvodu očkovania. Rotavírus má typický sezónny charakter s prevalenciou v zimných mesiacoch a človeka môže nakaziť viackrát počas života, hoci u starších detí a dospelých býva priebeh ochorenia väčšinou miernejší. Pri stretnutí s novými alebo exotickými kmeňmi však môže byť komplikovanejší aj u dospelých a seniorov.

Ako rotavírus pôsobí v tele?

Po poškodení črevnej sliznice sa znižuje schopnosť čreva vstrebávať tekutiny a živiny, čo vedie k vodnatej hnačke a ďalším tráviacim ťažkostiam. Strata tekutín a elektrolytov je u malých detí zväčša veľmi nebezpečná, preto je pri rotavírusovej infekcii kľúčová včasná hydratácia a správna výživa. Príznaky sa môžu prejaviť intenzívnejšie takisto u ľudí so zníženou imunitou.

Príznaky rotavírusovej infekcie

Symptómy ochorenia sa prejavujú hlavne na tráviacom trakte, no ovplyvňujú aj celkový stav nakazenej osoby. Včasné rozpoznanie príznakov je dôležité, pretože infekcia môže viesť k dehydratácii, najmä u najmenších detí.

Medzi najčastejšie prejavy patrí:

  • opakované vracanie,
  • vodnaté hnačky,
  • horúčka,
  • bolesť brucha a kŕče,
  • únava a podráždenosť,
  • nechutenstvo,
  • znaky dehydratácie.

Inkubačná doba sú 1 až 2 dni, kedy sa objavia prvé príznaky. U detí mladších ako 2 roky zvykne byť priebeh najnáročnejší. Väčšina z nich ochorenie prekoná bez komplikácií, no pri zanedbanom pitnom režime sa môže rýchlo vyvinúť vážna dehydratácia, ktorá si vyžaduje lekárske ošetrenie. Dospelí a staršie deti prechádzajú infekciou obvykle miernejšie, hoci aj u nich sa môže vyskytnúť vracanie a hnačka.

Zdroj: Freepik.com

Komplikácie rotavírusu

Veľká prevaha detí zvládne rotavírusovú infekciu bez vážnych následkov, no u niektorých môže ochorenie spôsobiť komplikácie. Najrizikovejšie sú malé deti do 5 rokov, dojčatá a deti s oslabenou imunitou.

K najobvyklejším komplikáciám patria: 

  1. Dehydratácia – najhojnejšou a najzávažnejšou je dehydratácia spôsobená stratou tekutín pri hnačke a vracaní. Bez dostatočného dopĺňania tekutín môže zapríčiniť vážne zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú lekárske ošetrenie alebo hospitalizáciu.
  2. Nerovnováha elektrolytov a živín – pri silnej hnačke sa strácajú nielen tekutiny, ale aj dôležité elektrolyty a živiny, čo môže spôsobiť slabosť, únavu, závraty a poruchy rovnováhy. Tento stav je obzvlášť nebezpečný u malých detí a dojčiat.
  3. Oslabenie organizmu a riziko ďalších infekcií – z dôvodu rotavírusovej infekcii býva imunitný systém dočasne oslabený, čo zvyšuje riziko ďalších infekčných ochorení, ako napríklad chrípky.

Prenos a rizikové faktory

Rotavírus sa šíri veľmi ľahko, preto je infekcia častá spravidla u malých detí. Prenáša sa hlavne fekálno-orálnou cestou, teda:

  • pri kontakte s neumytými rukami,
  • cez kontaminované predmety, napríklad hračky.

Zdrojom infekcie môže byť výnimočne aj:

  • znečistená voda,
  • kontaminovaná potrava.

Rizikové faktory

  • Vek dieťaťa – najčastejšie ochorejú deti od 6 mesiacov do 5 rokov, pričom prvý kontakt s vírusom býva najťažší.
  • Zimné a jarné obdobie – rotavírusové infekcie sú najpočetnejšie počas chladnejších mesiacov, keď sa vírus ľahšie šíri v kolektívoch.
  • Nedostatočná hygiena – nedôsledné umývanie rúk alebo kontaminované hračky výrazne zvyšujú riziko nákazy.
  • Oslabená imunita – deti s nedostatočnou obranyschopnosťou, dojčatá alebo starší ľudia sú náchylnejší na horší priebeh infekcie.
  • Kolektívne prostredie – jasle, škôlky či detské ihriská uľahčujú prenos vírusu medzi deťmi.

Diagnostika rotavírusovej infekcie 

Rotavírus sa diagnostikuje na základe klinických príznakov – hlavne pri prudkom nástupe hnačky, vracania a horúčky. Lekár však diagnózu môže potvrdiť pomocou laboratórneho vyšetrenia stolice, prostredníctvom ktorého odhalí rotavírusový antigén alebo genetický materiál vírusu. 

Na vyšetrenie stačí malé množstvo stolice, ktoré sa odošle do laboratória.

Maximálne množstvo vírusu v stolici býva počas 2. až 5. dňa ochorenia, potom sa koncentrácia vírusov znižuje a testy môžu mať nižšiu citlivosť. 

Liečba rotavírusu 

Liečba je väčšinou podporná a symptomatická, pretože neexistuje špecifický liek na vírus samotný. Cieľom je zmierniť príznaky a doplniť stratené tekutiny a elektrolyty. 

Hlavné metódy liečby sú:

  • Hydratácia – podávajte dostatok tekutín.
  • Výživa – voľte ľahko stráviteľné jedlá.
  • Lekárska pomoc – pri silnom úbytku tekutín alebo trvalom vracaní môže byť potrebná hospitalizácia a intravenózna hydratácia.
  • Podporné lieky – niekedy sa odporúča podávanie probiotík, ktoré majú tendenciu pomôcť obnoviť črevnú mikroflóru.
Zdroj: Bigstockphoto.com

Očkovanie 

Očkovanie je najúčinnejší spôsob prevencie rotavírusovej infekcie, keďže výrazne znižuje riziko ťažkého priebehu ochorenia a hospitalizácie u detí. 

Vakcína sa podáva ústnou formou a obsahuje oslabené, ale bezpečné vírusy, ktoré podporujú imunitný systém k tvorbe ochranných protilátok. Ochrana po očkovaní trvá približne 3 roky. 


Vakcína je aplikovaná vo viacerých dávkach – buď v dvoj-, alebo trojdávkovej  schéme, pričom prvá dávka sa odporúča už okolo 6 týždňov veku dieťaťa. 
Očkovanie badateľne minimalizuje hrozbu ťažkej hnačky, dehydratácie a hospitalizácie. Aj v prípade, že zaočkované dieťa ochorie, je priebeh infekcie miernejší a komplikácie zriedkavé.

Autor článku

Zdenka Slatinská Medička Študentka 3. ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá stále objavuje svoj budúci medicínsky smer - najviac ju však láka interna a traumatológia.
Ochorenia
bolesť hlavybolesť hrdlabolesť svalovchrípkahlavahorúčkaprieduškyúnavazachrípnutiezimnica

Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje