Vracanie a hnačky niekoľkokrát za deň zažil snáď každý rodič dieťaťa v predškolskom veku. Rotavírusové gastroenteritídy, čiže zápalové ochorenia žalúdka a čreva vyvolané rotavírusmi, patria medzi najčastejšie infekcie v tomto veku. Až 95 % detí sa infikuje do 3. až 5. roku života. Pri liečbe je najdôležitejšia hydratácia a obnovenie výživy. Priaznivo pôsobí podávanie probiotík.
Rotavírusové infekcie sa môžu opakovať viackrát v živote, ale prvé ochorenie býva najzávažnejšie. Pre rotavírusové hnačky je charakteristický sezónny výskyt. V Európe od neskorej jesene do jari, s vrcholom v zimných mesiacoch.
Rotavírusy sú veľmi stabilné. Sú odolné voči väčšine čistiacich prostriedkov. V prostredí prežívajú dni až týždne. V 1 ml stolice chorého je až 100 miliárd vírusov, pričom na vyvolanie infekcie stačí, aby sa do tenkého čreva dostalo cca 10 vírusov. Vylučovanie vírusu začína asi 2 dni pred začiatkom hnačky a pretrváva až 8 až 10 dní po jej začiatku.
Prenos vírusu sa uskutočňuje fekálno–orálnou cestou, teda napríklad špinavými rukami alebo priamym kontaktom s chorým. Vírus znečisťuje povrchy v domácnosti, škôlkach, hračky alebo predmety dennej potreby. Znečistenými rukami sa infekcia šíri veľmi rýchlo a vznikajú epidémie v škôlkach, v nemocniciach a v domácnostiach.
Po infekcii rotavírusmi sa v priebehu 1 až 2 dní nákaza šíri celým tenkým črevom, až do dolnej časti tenkého čreva. Dochádza k zničeniu povrchových buniek sliznice čreva, čím sa naruší trávenie, vstrebávanie živín a vody dochádza k vylučovaniu črevnej tekutiny a solí do čreva. Rotavírusy pôsobia aj produkciou enterotoxínu, jedovatej látky, ktorá má nepriaznivé účinky na tráviaci trakt človeka. Rozvíja sa obraz hnačky podobnej ako pri cholere.
Rotavírusové zápalové ochorenie čriev môže prebiehať bezpríznakovo, mierne, ale aj veľmi závažne. Záleží na stave imunity, výživy a veku jedinca, na infekčnej dávke a vlastnostiach rotavírusu a ďalších faktoroch. Po 1. až 3. dňoch inkubačnej doby dochádza k vzostupu teploty, môže ísť až o horúčky do 40 °C. Tento stav trvá 1 až 3 dni.
Prakticky hneď so vzostupom teploty sa objavujú vracanie a aj hnačky. Sú časté, niekedy aj dvadsaťkrát denne, objemné, výnimočne s prímesou hlienu a krvi. Bývajú sprevádzané nechutenstvom, plynatosťou a bolesťami brucha. Po 3. až 8. dňoch ochorenie končí relatívne náhle úpravou stolice na formovanú.
Najčastejšou komplikáciou je dehydratácia, s rozvratom vnútorného prostredia, možnosťou poruchy funkcie obličiek až hypovolemickým šokom (šokom z nedostatku tekutín) so zlyhaním jednotlivých orgánov. Hypovolemický šok je najčastejší šokový stav u detí a vzniká z dôvodu strát cirkulujúceho objemu krvi. Už strata krvi alebo tekutín medzi 30 až 60 % znamená pre deti závažný, život ohrozujúci stav a v prípade straty nad 60 % nastáva smrť. Príčinami hypovolemického šoku môže byť nielen krvácanie a dehydratácia, ale aj popáleniny.
Liečba je symptomatická, riešia sa len prejavy ochorenia. Neodporúča sa ovplyvňovať deťom vracanie ani hnačku liekmi. Táto liečba môže zdanlivým zlepšením stavu pacienta podceniť potrebu hydratácie (zavodnenia), úpravy solí a výživy.
Viacero štúdií potvrdilo priaznivý vplyv podávania probiotík s obsahom druhov Lactobacillus a Bifidobacterium. Probiotiká skracujú trvanie hnačky a znižujú počet stolíc za deň. Pri ochorení dojčeného dieťaťa má matka vždy pokračovať v dojčení, pretože v materskom mlieku sa nachádzajú protilátky, ktoré urýchľujú ústup infekcie. Dôležité je medzi dojčením dieťaťa podávať roztoky na rehydratáciu, ktoré sú dostupné v lekárni.
Základom liečby je podávanie tekutín perorálne (ústami) alebo injekčne a čo najskoršie obnovenie výživy. Perorálne treba podať tekutiny deťom s miernym a stredným stupňom dehydratácie, ktoré nevracajú. Preferované by mali byť chladnejšie prisladené roztoky minerálov po malých dávkach (rehydratačné roztoky). Injekčnú rehydratáciu vyžaduje dieťa so závažnou dehydratáciou, so stratou hmotnosti väčšou ako 10 %, so zvracaním, výraznými vodnatými stolicami a nadúvaním brucha.
Vzhľadom na to, že rotavírus je veľmi odolný a veľmi ľahko sa šíri aj v zariadeniach s veľmi dobrým hygienickým štandardom, je účinnosť protiepidemických opatrení pomerne nízka. Jednou z možností prevencie závažnej rotavírusovej infekcie je očkovanie.
V súčasnosti sú na Slovensku dostupné 2 vakcíny. Jedna humánna poskytuje ochranu voči 7 typom rotavírusov. Očkovanie pozostáva z 2 dávok, prvá dávka sa môže podať vo veku 6 týždňov, očkovanie musí byť ukončené do 24. týždňa života. Interval medzi dávkami musí byť najmenej 4 týždne. Môže sa podávať deťom, ktoré sa narodili po 27. týždni gravidity. Podáva sa vo forme ústnej suspenzie. Druhá vakcína poskytuje ochranu voči 5 typom rotavírusov, určená je pre deti od 6. do 32. týždňa života, ak tehotenstvo trvalo aspoň 25. týždňov. Ochrana po očkovaní oboma vakcínami pretrváva 3 roky.
Vakcíny sú vyrobené z divého vírusu utlmením jeho chorobných vlastností. Vírus je po podaní schopný sa množiť, nie je schopný vyvolať ochorenie, ale vyvoláva silnú protilátkovú a bunkovú odpoveď. V prípade, že sa živý vírus pri infekcii dostane do črevného traktu očkovaného dieťaťa, neutralizačné protilátky vírus neutralizujú a ochorenie sa nerozvinie. Reakcie po očkovaní týmito vakcínami patria medzi najlepšie preskúmané, bývajú minimálne, zväčša sa týkajú tráviacej sústavy.
Zriedka sa môže objaviť plynatosť, mierna únava, spánok, mierna hnačka, zvýšená teplota. Tým, že sa látka nepodáva vpichom, nedochádza ku kožným reakciám v mieste vpichu. Vakcínu je nutné opatrne podávať jedincom, ktorí sú v blízkom kontakte s deťmi s nedostatočnou imunitou.