Trávenie je proces mechanického a chemického spracovania potravy v tráviacom systéme. Metabolizmus alebo látková premena prebieha v každej bunke. Áno, genetika aj hormóny náš metabolizmus ovplyvňujú. Avšak do veľkej miery je na každom z nás, či sa z nich stanú nepriatelia, alebo spojenci.
Čiastočne, samozrejme, áno, ale to nie je dôvod na fatalizmus! Predstavte si toto: nájdeme 100 párov jednovaječných dvojičiek, ktoré sa dostali do rôznych rodín, a overíme si, aká je pravdepodobnosť, že ak je jeden zo súrodencov tučný, bude tučný aj ten druhý.
Ak je totiž genetika rozhodujúca, tak by každý obézny súrodenec mal mať obézne dvojča bez ohľadu na to, v akých podmienkach títo dvaja ľudia žijú. Lenže my zistíme, že – bez ohľadu na tie vonkajšie okolnosti – je to pravda len v tretine prípadov. Iba 30 % z našich sledovaných dvojičiek má podobnú hmotnosť pri nadváhe a obezite!
Záver: Áno, genetika ovplyvňuje váš metabolizmus (a vašu hmotnosť). Ak je vaše telo geneticky naprogramované na väčšie hromadenie tuku, bude vás skutočne stáť viac námahy, aby sa číslo vašich riflí začínalo sexy dvojkou (ak ste žena) alebo sexy trojkou (ak ste muž), a nie štvorkou.
Lenže väčšina génov, ktoré vás na tú nadváhu programujú, má nad vami iba zhruba 30-percentnú moc! Zvyšok tvoria vonkajšie okolnosti a váš spôsob života. Takže tak.
Áno, napríklad hormóny štítnej žľazy sú veľmi vplyvným regulátorom metabolizmu a spaľovania tukov. Podľa súčasných informácií však klinické hormonálne poruchy spôsobujú len menej ako 5 % prípadov obezity. Menej výrazné hormonálne nerovnováhy (napr. inzulínová či leptínová rezistencia, zvýšená hladina grelínu alebo kortizolu a pod.) môžu byť príčinou obezity oveľa častejšie.
Máme 9 hormónov, ktoré nám hovoria: Jedz! Jedz! Jedz!
A máme 14 hormónov, ktoré nám šepkajú: Už dosť, už dosť, už dosť.
Máme teda lepšie predpoklady, aby sme udržali jedenie na uzde. Vyžaduje to však, aby sme tým spojeneckým hormónom dali šancu.
Záver: Áno, hormóny tiež ovplyvňujú váš metabolizmus a hmotnosť. Je tiež jasné, že nemôžete nad nimi vyhrať pevnou vôľou a poraziť biológiu, zvlášť, ak si hormonálnu nerovnováhu spôsobíte sami nejakou bláznivou diétou alebo obľúbenou húsenkovou dráhou „Z diéty do diéty“.
Príbeh adiponektínu je dôkaz, „ako sa to dá!“ Adiponektín je hormón, ktorého určite chcete veľa. Tu je jeho vizitka, zoznámte sa.
Odkiaľ pochádza: produkujú ho hlavne bunky podkožného tuku.
Aké má účinky: potláča zápal, znižuje hladinu cukru v krvi, podporuje účinok inzulínu a leptínu, potláča hlad a zvyšuje metabolizmus (podporuje spaľovanie tukov vo svalových bunkách).
Nemilé prekvapenie: čím viac tuku máte, tým menej máte adiponektínu! Ako je to možné, veď ho tvoria tukové bunky?
Vysvetlenie: Adiponektín vzniká v podkožnom tuku. Keď priberáte, rastie najmä objem viscerálneho tuku (tento tuk sa hromadí okolo vašich vnútorných orgánov ako zvedavci okolo dopravnej nehody). Viscerálny tuk potláča tvorbu adiponektínu v podkožnom tuku.
Záver: Ak chcete dosiahnuť pozitívny metabolický efekt adiponektínu, potrebujete si:
Výsledok: 1. vaše svaly spaľujú viac tuku a 2. máte menšiu chuť do jedla.
„Úryvky sú uverejnené so súhlasom autora knihy Dr. Igora Bukovského:
Plán B: manuál zdravého chudnutia”