Lekárka Dalma Loydlová: Dnešné deti žijú v pohybovej chudobe

Môže prostredie, v ktorom vyrastáme, negatívne ovplyvniť naše pohybové vzorce už od detstva? 

Určite, hoci nám technológie v mnohom pomáhajú, prinášajú aj takzvanú pohybovú chudobu. Keď porovnáme detstvo dnešných štyridsiatnikov či päťdesiatnikov, trávili oveľa viac času vonku a mali prirodzene viac pohybových aktivít. Nehovoriac o tom, že v školách mali viac hodín telesnej výchovy.

Deti dnes trávia viac času v sede, či už dobrovoľne pred tabletom, alebo na krúžkoch, ktoré im rodičia plánujú už v predškolskom veku. To všetko ovplyvňuje nielen držanie tela, ale aj celkový vývoj pohybového aparátu, ktorý sa ešte len formuje. A práve preto je tento vývin v detstve mimoriadne zraniteľný, no zároveň aj veľmi dobre ovplyvniteľný preventívnymi opatreniami.

MUDr. Dalma Loydlová promovala na Lekárskej fakulte UK v Bratislave v roku 2008. Atestáciu v odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia získala v roku 2015. Od 1. apríla 2018 pôsobí ako primárka fyziatricko-rehabilitačného oddelenia v Špecializovanej nemocnici pre ortopedickú protetiku (ŠNOP) v Bratislave.

Vo svojej praxi sa venuje komplexnej rehabilitačnej starostlivosti zameranej na ochorenia pohybového aparátu – od skolióz a porúch držania tela cez deformity a bolesti chrbtice až stavy po úrazoch, operáciách či amputáciách. Súčasťou oddelenia (ambulantnej aj lôžkovej časti) sú aj cvičenia s fyzioterapeutom, kompletná fyzikálna terapia a vodoliečba. 

Ako sa dá od útleho veku vybudovať vzťah k zdravému pohybu? Mali by sme ísť deťom príkladom alebo na to ísť štýlom škola hrou?

Je dôležité nechať deti už od útleho veku rozvíjať sa v pohybe samostatne. Pohybové vzorce máme vrodené, a preto sa každé dieťa bez zásahu prirodzene dostáva do jednotlivých vývojových štádií motoriky. Zároveň je však kľúčová aj rola rodiča alebo osoby, ktorá sa o ne stará. Práve oni by sa mali vzdelávať, aby vedeli, ako dieťa správne v jeho pohybovom vývoji podporiť.

Neobmedzujte preto prirodzený pohyb, no zároveň musíte vedieť v správny moment zasiahnuť. Napríklad, ak sa objaví patologický vývoj, teda odchýlka od bežného vývoja, ktorý sa môže prejaviť tým, že dieťa v 3. mesiaci ešte nezvláda kontrolované dvíhanie hlavičky. 

Alebo keď sa začína rozvíjať asymetria, teda bábätko má výrazne preferovanú jednu stranu tela a často leží alebo sa otáča len na ňu. Aj preto sú pravidelné kontroly u pediatra také časté. Ak sa lekárovi niečo nezdá, odošle dieťa na rehabilitáciu.

Môže im pomôcť aj pomôcka, ako bol v minulosti pajonček – alebo to bolo len „strašidlo pre krivý chrbát“?

Niečo podobné sa využíva v rámci terapie pri zlom držaní tela, ale týka sa to skôr školopovinných detí. Takáto pomôcka musí byť vždy indikovaná lekárom – rozhodne nejde o bežnú vec, ktorú by mali rodičia používať len preto, aby sa dieťa viac vystieralo.

Niektorí rodičia idú smerom, čím viac športových krúžkov, tým lepšie. Kedy už môže byť pre to dieťa pohybu až príliš? 

Priveľa pohybu môže uškodiť. Zatiaľ čo zdravé dieťa zvládne veľa, riziko sa zvyšuje vtedy, keď už od útleho veku existuje predispozícia na pohybové ťažkosti – napríklad asymetriu v držaní tela. Zhoršiť ju môže aj šport, ktorý jednostranne zaťažuje telo, čo vedie k bolestiam alebo k rozvoju skoliózy. Takéto diagnózy už vyžadujú odbornú rehabilitáciu.

Okrem pohybovej záťaže zohráva významnú úlohu aj vývoj klenby nohy a výber obuvi. Klenba, držanie tela aj chôdza sa formujú už od prvých pohybov dieťaťa. Dokonca aj poloha v maternici môže ovplyvniť, ktorú stranu tela bude mať dieťa dominantnú. 

Všetky tieto faktory – vrátane asymetrií pri narodení či nevhodne zvolenej obuvi – môžu ovplyvniť, ako sa bude vyvíjať postavenie tela v detstve aj neskôr. Práve preto je prevencia v tomto období kľúčová. 

Sedavé zamestnanie je dnes štandard. Čo s nami robí, ak denne sedíme 8 a viac hodín? 

Dlhodobé sedenie výrazne ovplyvňuje dýchanie, najmä v dôsledku nesprávneho postavenia hrudnej chrbtice a hrudníka. Ak sa rebrá nerozvíjajú dostatočne, dýchanie je plytké a obmedzené.

Bránica pritom nie je len dýchací, ale aj posturálny sval, pretože zabezpečuje oporu driekovej časti chrbtice. Pri nesprávnom sedení sa aktivuje menej, čo vedie k nadmernému zapájaniu pomocných dýchacích svalov v oblasti krku, ramien a šije. Výsledkom je napätie a bolesti v krčnej chrbtici, ramenách či medzi lopatkami – typický dôsledok dlhého sedenia pri počítači.

S pojmom „text neck“ sa čoraz častejšie stretávame u ľudí so sedavým zamestnaním. Prejavuje sa predsunutou hlavou a zhrbenými ramenami v dôsledku dlhého pozerania do mobilu či notebooku. Dá sa to zvrátiť?

Pokiaľ ide o funkčnú poruchu, teda stav, keď je držanie tela ešte napraviteľné, dá sa to pravidelným cvičením výrazne zlepšiť. Práve pri sedavom zamestnaní sa často stretávame s takýmito problémami.

Dôležité je telo odľahčiť a dlhé sedenie kompenzovať či už správnym nastavením pracovného prostredia, alebo cielenou pohybovou aktivitou.

Iný prípad je tzv. vdovský hrb, teda tuková prestavba v hornej časti chrbta. Ten môže vizuálne pretrvávať aj po zlepšení držania, no dôležité je, aby sa chrbtica znova správne zapájala a bola funkčne nastavená.

Ako si bežný človek môže počas dňa sám skontrolovať, či má správne držanie tela? Dokážeme sa to naučiť?

Správne držanie tela si do určitej miery dokážete skontrolovať aj sami. Stačí sledovať postavenie chodidiel, kolien a bedier voči podložke. Pri sedení je dôležité zachovať približne 90-stupňové uhly v bedrových, kolenných a členkových kĺboch.

Chodidlá by mali byť celé položené na zemi, nohy na šírku panvy, chrbát vzpriamený a brada mierne zasunutá dozadu. Nohy neprekrižujte a snažte sa o prirodzený posed bez napätia v svaloch.

Nie každému však takéto nastavenie vyhovuje automaticky. Najmä ak má zafixované nesprávne pohybové vzorce, napríklad pri hyperkyfóze (guľatom chrbte), preťažení či bolestiach bedier alebo kolien. V takých prípadoch radšej vyhľadajte odbornú pomoc.

Rehabilitácia totiž nezahŕňa len liečbu, ale aj prevenciu a vzdelávanie. Patrí sem napríklad škola chrbta či ergonómia (správne nastavenie) pracovného prostredia. Informácie si síce viete nájsť aj online, no vždy je užitočné prejsť si ich aspoň raz s fyzioterapeutom alebo rehabilitačným lekárom. 

Ako rozlíšiť bolesť pri cvičení – kedy ide o „dobrú“ svalovicu a kedy je to problém?

Ak človek cvičí správne a má dobre nastavený tréningový plán, nevidím dôvod, prečo by mala vzniknúť bolesť.

Ak pri cvičení bolia svaly, ide skôr o drobné mikrotraumy (veľmi malé natrhnutia svalu). Nemusí to byť vždy žiaduce – môžu sa objaviť aj drobné zakrvácania do svalu a následne horšia regenerácia, najmä po náročnejšom výkone.

Bolesť kĺbov má svoje špecifiká. Z praxe viem, že väčšina ľudí ju dokáže rozoznať – často ju pociťujú pri pokojovom režime alebo na začiatku pohybu. No ak ide o bežnú fyzickú aktivitu, ktorá je vykonávaná správne, nemalo by k bolesti dochádzať.

Pomáhajú populárne masážne pištole či naťahovače krku? Je v poriadku ich používať?

Áno, tieto pomôcky sú vo všeobecnosti v poriadku, ale vždy by za ich použitím mal byť konkrétny dôvod. Nie všetko sedí každému.

Čo sa týka rôznych plastových „naťahovačov chrbtice“, ktoré si ľudia doma kladú pod krk alebo kríže, v rehabilitácii ich až tak často nevyužívame. Princíp týchto pomôcok je založený na jemnom záklone chrbtice, ktorý môže uvoľniť svaly aj štruktúry v okolí stavcov. 

Niekedy to naozaj prinesie úľavu, ale pri niektorých diagnózach to môže stav aj zhoršiť, najmä ak začne bolesť vyžarovať do končatín. Preto ich odporúčam len ľuďom, ktorí vedia, že im takéto nastavenie robí dobre.

Masážne pištole môžu mať pri domácej starostlivosti zmysel, ale aj tu je dôležité, ako sa používajú. Ideálne je, ak vám s masážou pomáha niekto iný. Keď sa snažíte dosiahnuť si na vlastný chrbát a vykrúcate pri tom ruku, často si môžete skôr uškodiť. Vždy treba dbať na to, ako je telo nastavené, a vyhýbať sa neprirodzeným polohám.

Dnes už niektoré smart hodinky či aplikácie ukazujú asymetriu chôdze alebo držania tela. Je to podľa vás presné? Pomáha to pacientom lepšie si uvedomiť vlastné telo?

Minimálne človek, ktorý si začne sledovať svoj pohyb, nad ním aj inak uvažuje. A práve to je základ – ak chcem niečo zmeniť, musím o tom začať premýšľať.

Na objektívne zhodnotenie asymetrie chôdze alebo držania tela však treba podstatne viac senzorov. Nestačia jedny smart hodinky na ruke. 

Aj napriek tomu má takýto nástroj svoj význam. Mnoho ľudí si začne viac všímať, ako kráčajú, lepšie si kontrolujú držanie tela alebo samotný pohyb. Myslite však na to, že údaje sú len orientačné. Nemusia hovoriť o patológii alebo skutočnej asymetrii.

Kedy je správny čas ísť za fyzioterapeutom a kedy treba najprv navštíviť rehabilitačného lekára či fyziatričku ako ste vy?

K fyzioterapeutovi sa dnes často dostanete jednoduchšie. Mnohí totiž pôsobia v súkromných prevádzkach alebo masérskych štúdiách mimo zdravotníckeho systému. Ak ide o prevenciu alebo ľahšie ťažkosti, môže to byť dobrý začiatok.

Naopak, k rehabilitačnému lekárovi by mal prísť každý, kto má dlhodobejšie problémy s pohybovým aparátom, nepomáhajú mu bežné rady, cviky z internetu či odporúčania od všeobecného lekára. Rovnako aj vtedy, keď už nejaký čas cvičíte s fyzioterapeutom, ale zlepšenie neprichádza.

Ako lekári sa na človeka pozeráme komplexne. Môžeme určiť, čo môže byť príčinou ťažkostí, a ak je to treba, odporučíme ďalšie vyšetrenia. Máme tiež možnosť navrhnúť iné typy liečby – napríklad lieky, elektroterapiu, infúzie či špecifickejšiu rehabilitáciu, ktorú fyzioterapeut bez lekárskeho predpisu zabezpečiť nemôže.

Dokáže fyzioterapia reálne riešiť aj ťažké diagnózy ako vyskočenú platničku, skoliózu či chronické bolesti?

Ak sa dostanete k správnemu fyzioterapeutovi – teda k takému, ktorý má kvalitné vzdelanie, potrebné kurzy a dostatok skúseností – určite vám vie veľmi dobre pomôcť. Nie každý však má to šťastie naraziť hneď na toho správneho odborníka.

Pri ťažkostiach, ako je vyskočená platnička, ktorá môže spôsobovať aj neurologické príznaky (ochrnutie končatiny či vyžarovanie bolesti), je vždy lepšie, ak sa do starostlivosti zapojí aj lekár. 

V takýchto prípadoch je dôležité neprehliadnuť iné závažnejšie diagnózy, ktoré môžu s danými príznakmi súvisieť. Fyzioterapeut na ne nemusí myslieť, keďže na to nemá potrebné diagnostické nástroje a lekárske vzdelanie.

Máte aj konkrétny príklad, kedy fyzioterapia výrazne pomohla, a naopak, kedy skôr uškodila?

Fyzioterapia môže uškodiť, ak sa použije nevhodne. Stáva sa napríklad, že zdvihnete ťažké bremeno, sekne vás a bolesť vám začne vystreľovať do nohy. Navštívite fyzioterapeuta, ten vám nastaví cvičebný plán, no ťažkosti neustupujú. Až pri návšteve lekára sa ukáže, že došlo k zlomenine stavca, čo je situácia, pri ktorej fyzioterapia nie je vhodná.

Pri akútnych stavoch je preto dôležité dodržať správny postup. Takýto pacient by mal najskôr absolvovať vyšetrenie u lekára, aby sa vylúčili závažnejšie diagnózy, ktoré by mohli nevhodnou terapiou zhoršiť.

Hovorí sa, že bolesť krčnej chrbtice súvisí s rozhodnutiami a kríže s partnerskými problémami. Má fyzioterapia presah aj do psychiky?

Myslím si, že každý rehabilitačný lekár aj fyzioterapeut, ktorý je v praxi dlhšie, si takéto súvislosti všimol. Psychosomatika je obrovské odvetvie – venuje sa jej psychoterapia, psychiatria, ale aj rehabilitácia.

Ak by sme vychádzali napríklad z tradičnej čínskej medicíny, tam sú tieto prepojenia ešte užšie, hovoríme o tzv. vertebroviscerálnych vzťahoch, teda prepojení vnútorných orgánov s chrbticou.

Aj preto sa v ambulancii bežne pýtame pacienta aj osobnejšie otázky. Pomáha nám to vytvoriť si ucelenejší obraz o jeho ťažkostiach a pozerať sa na problém komplexnejšie.