Aj napriek tomu, že väčšina z nás si už automaticky pri odchode z domu zoberie okrem kľúčov a peňaženky aj rúško, ešte stále sa nájdu ľudia, ktorí nosenie rúšok a respirátorov spochybňujú či odmietajú. Pozrime sa na obávané tvrdenia, ktoré sa s prekrývaním dýchacích ciest spájajú.
Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Prvé zmienky o nosení rúšok pochádzajú z obdobia niekoľkých storočí pred naším letopočtom. Moderné chirurgické masky sa však používajú približne od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Dôvodom, prečo si ich chirurgovia počas operácií začali nasadzovať, bolo zabránenie prenosu mikroorganizmov z lekára na pacienta.
Ich využitie sa z chirurgických sál rozšírilo aj medzi iné povolania, od kozmetičiek po zamestnania pracujúce v prašnom prostredí. V niektorých krajinách ich dokonca ľudia nosia preventívne, dobrovoľne a celoročne. Jednoducho ide o štandard, ktorého cieľom je ochrana zdravia. V súčasnosti je rúško navyše prejavom solidarity a rešpektu voči ostatným.
Rúško slúži ako fyzikálna bariéra, ktorá zachytáva aerosóly (drobné kvapôčky slín a hlienu) produkované človekom. Nakoľko štúdie ukázali, že častice vírusu SARS-CoV-2 sa šíria najmä spolu s kvapôčkami (vznikajú pri rozprávaní, pri kašli či kýchaní) rúško, ktoré im stojí v ceste, je účinnou ochranou pred šírením vírusu do okolia. Je potrebné, aby ho nosili všetci ľudia bez ohľadu na to, či majú prejavy ochorenia, pretože kvapôčky s obsahom vírusových častíc môžu produkovať a šíriť do okolia aj bezpríznakoví nosiči.
Chirurgické rúško či domáce (látkové) chráni najmä okolie, než samotného nositeľa tohto ochranného prvku. Naopak, respirátor je schopný chrániť pred nákazou vaše okolie, ale aj vás. Rúška ani respirátory však nemajú stopercentnú účinnosť. Napríklad, pri podomácky ušitých dvojvrstvových rúškach je účinnosť približne 50%, pri respirátoroch typu FFP2 je uvádzaná účinnosť cca 95%.
Aby rúška a respirátory boli účinné čo najviac, musia spĺňať nasledujúce podmienky:
Aby bola úroveň ochrany a prevencie čo najvyššia, okrem nosenia rúšok sú nevyhnutné aj ďalšie kroky ako vakcinácia, dodržiavanie sociálneho dištancu a dôkladné umývanie rúk. Skúsenosti po viac než roku pandémie ukázali, že kombináciou všetkých opatrení je možné šírenie vírusu výrazne eliminovať.
Jedným z najčastejších dôvodov, ktoré odporcovia rúšok uvádzajú je, že nosenie rúška znižuje saturáciu (nasýtenie) krvi kyslíkom. Experti však toto tvrdenie vyvrátili. Molekula kyslíka je mnohonásobne menšia, než častica kvapôčky s vírusom. Môžeme si to priblížiť na príklade kuchynského sita. Prestavte si, že do sita nasypete ryžu (predstavuje vírus v kvapôčke) a piesok (predstavuje molekulu kyslíka). Zatiaľ čo piesok sitom ľahko prejde, kvapôčky s vírusom v podobe ryže zostávajú zachytené sitom (v našom prípade rúškom).
Nosenie rúška taktiež nespôsobí, že budete vdychovať naspäť oxid uhličitý (alebo inak CO2), ktorý vydychujete. Na to, aby sa tak stalo, by muselo byť rúško vytvorené napríklad z plastového vrecúška. Molekula CO2 je taktiež príliš malá na to, aby ho rúško či respirátor dokázali zachytiť a voľne nimi prechádza. Toto tvrdenie je teda opäť mylné a nezakladá sa na žiadnych dôkazoch.
Odpoveďou na otázku, či je možné dusiť sa v rúšku, je rozhodne nie. Napokon, chirurgovia trávia v rúškach dlhé hodiny v plnom nasadení a nosenie rúška im nespôsobuje žiadne ťažkosti. V prípade, že by trpeli hypoxiou (nedostatkom kyslíka) či hyperkapniou (nadbytkom CO2), neboli by schopní svoju prácu vykonávať.
Ďalší dôvod, ktorý u odporcov rúšok vyvoláva obavy, je vplyv nosenia rúšok na ich imunitný systém. Na sociálnych sieťach sa šíria informácie, že nosenie rúšok môže potláčať imunitný systém. Nikde však nie je uvedené akým spôsobom by sa to malo diať. Toto tvrdenie vychádza pravdepodobne z idei, že ľudský imunitný systém sa posilňuje, ak je pravidelne vystavovaný baktériám a patogénom.
Pravdou však je, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie potvrdil. Nosenie rúšok či respirátorov má síce za úlohu zamedziť vstup baktériám a vírusom do tela cez dýchacie cesty. To však neznamená, že imunitný systém je potlačený ani ho to nijakým spôsobom nepoškodzuje. Rovnako to platí aj o umývaní rúk. Imunita sa vyvíja najmä pred narodením a v rannom detstve. Imunita dospelého človeka je natoľko vyvinutá, že častejšie umývanie rúk, ich dezinfekcia a nosenie masky nespôsobuje žiadne problémy, práve naopak, pomáha predchádzať ich vzniku.
Na záver je teda potrebné podotknúť, že rúška sú skutočne bezpečné pre ich nositeľa aj jeho okolie. Aj vďaka ich používaniu sa situácia na Slovensku zlepšuje a čoskoro ich snáď budeme môcť úplne zložiť. Skúsenosti s ich nosením však môžeme aplikovať aj do bežného života. Ak nás bude trápiť akékoľvek respiračné ochorenie a budeme nútení ísť medzi ľudí (či už v rámci domácnosti alebo napr. do obchodu) jednoducho si nasadíme rúško, ktorým môžeme chrániť ostatných.