Vo štvrtok ráno ste mohli v Ranných novinách televízie JOJ vidieť rozhovor o rakovine prsníka s pánom doktorom Karabom, ktorý pôsobí v Národnom onkologickom ústave ako vedúci lekár oddelenia Centra chirurgie prsníka. Ďalším hosťom bola pacientka Lívia Ilavská, ktorá si ochorením prešla a ktorú liečil práve pán doktor Karaba. Prečítajte si, o aké skúsenosti sa obaja z nich podelili.
Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského. Od roku 1995 pracuje v Národnom onkologickom ústave (NOÚ), na Klinike chirurgickej onkológie, v súčasnosti ako vedúci lekár moderného Centra chirurgie prsníka . Centrum funguje od roku 2016 a sám sa podieľal na jeho otvorení.
Doktor Karaba má atestáciu z chirurgie, zo zdravotníckeho manažmentu a Certifikát chirurgie prsníka. Spočiatku sa vo svojej kariére venoval všeobecnej chirurgii, následne sa začal špecializovať na najčastejšie onkologické ochorenie u žien. Aby mohol pacientkam poskytnúť čo najkvalitnejšiu starostlivosť, absolvoval viaceré odborné podujatia a kurzy. 2 roky sa aktívne podieľa na tvorení tímu pre liečbu karcinómu prsníka vo Fakultnej nemocnici Trnava, kde aj operuje.
Lívia (33) je mladá pacientka, ktorá si prešla rakovinou prsníka. Je rozumná žena, ktorá sa stará o svoje zdravie pravidelným športom, zdravou stravou, ale aj samovyšetrením, vďaka ktorému si objavila hrčku na prsníku. Okrem toho pociťovala bolesť medzi lopatkami a neopodstatnenú únavu, stratu sily, aj napriek zdravému životnému štýlu.
S uvedenými príznakmi vyhľadala lekársku pomoc a výsledky vyšetrení potvrdili závažnú diagnózu. Bolo to počas prvej vlny pandémie, keď Lívia začala bojovať s ochorením. Podstúpila operáciu, pri ktorej prišla o celý prsník a súčasne o lymfatické uzliny, ktoré boli v blízkosti tumoru. Následne postúpila náročnú chemoterapeutickú liečbu. V nasledujúcej časti článku sa môžete o jej príbehu dozvedieť viac.
,,Ja som si hrčku nahmatala koncom roka 2019. S tým, že už v minulosti som si nejakú hrčku nahmatala a tá sa javila ako tuková hrčka, a práve preto som sa k doktorovi ani neponáhľala. Prvotná návšteva lekára bola až v januári 2020. Výsledky vyšetrení sa pánovi doktorovi nepáčili, čiže následne som absolvovala magnetickú rezonanciu, kde sa potvrdilo, že sa jedná o karcinóm prsníka. Bol apríl 2020 a ďalej nasledoval už veľmi rýchly proces. Následne som bola objednaná na operáciu, kde zhodnotili, že treba prsník operovať. Čiže ubehlo asi pol roka,” povedala Lívia.
Lekár odpovedá: ,, Ak si žena nahmatá hrčku v prsníku, má to väčšinou podpis väčšieho nádoru. Napriek tomu, samovyšetrenie je dôležité, lebo nie je len o hrčkách. Žena by si mala všímať aj rôzne vizuálne zmeny, ktoré môžu nádorové ochorenie predpovedať. Napríklad vtiahnutú kožu, alebo vtiahnutú bradavku, akúkoľvek zmenu na bradavke, napríklad ranu, ktorá sa dlhšie nehojí, výtok z bradavky, či zmenu tvaru a veľkosti prsníka, to všetko môže pomôcť odhaliť problém, ktorý treba riešiť. Sonografické vyšetrenie prsníkov u mladých žien je súčasťou preventívnej prehliadky u gynekológa . V prípade užívania hormonálnej antikoncepcie je potrebné absolvovať sonografické vyšetrenie prsníkov každý rok. Na Slovensku existuje preventívny program pre ženy po 40 roku života, kedy má žena nárok na preventívne mamografické vyšetrenie prsníkov každé dva roky. Ak má žena pozitívnu osobnú alebo rodinnú anamnézu, má nárok na mamografické vyšetrenie, prípadne vyšetrenie magnetickou rezonanciou prsníkov v ročnom intervale. Taktiež od roku 2019 je na Slovensku rozbehnutý skríningový program pre ženy vo veku 50-69 rokov. Každé dva roky sú ženy pozývané zdravotnými poisťovňami na skríningové mamografické vyšetrenie do skríningových mamografických centier. Lívia postupovala správne, nič nezanedbala. Po nahmataní zmeny na prsníku vyhľadala odbornú pomoc. Každá pacientka po mamografickom vyšetrení väčšinou absolvuje sonografické vyšetrenie prsníkov, ak je potrebné aj magnetickú rezonanciu a následne aj biopsiu.
Za včasné zachytenie ochorenia považujeme štádium, keď nádor často ešte nie je hmatný a nie sú zväčšené lymfatické uzliny v pazuche. V takomto prípade volíme ako prvú liečbu operačné odstránenie nádoru a takzvaných strážnych lymfatických uzlín v podpazuší. Sú prípady, kedy volíme ako prvý krok systémovú liečbu – chemoterapiu, po ktorej nasleduje chirurgická liečba. Z toho vyplýva, že každá pacientka musí byť operovaná.
,,Tak myslím si, že celý proces je dosť náročný, najmä na psychiku. V prvom rade asi zmieriť sa s tým, keď sedíte u doktora a ohlási vám vašu diagnózu. Je veľmi ťažké to spracovať. A potom, samozrejme, tá operácia je náročná. Ale pre mňa bola asi najväčšia trauma keď som zistila, že dostanem liečbu, ktorá mi vlastne spôsobí rôzne vedľajšie účinky, ktorých prejavom môže byť strata vlasov. Čiže pre mňa bolo veľmi traumatizujúce vyrovnať sa s tým, že nemám vlasy. Bola to pre mňa väčšia trauma, než prísť o prsník,” hovorí otvorene Lívia.
,,Myslím si, že v celom mojom procese boli a sú veľkou podporou moji rodičia, moji priatelia. A následne rozprávanie sa o tom,” dodáva.
,,No určite im to pomôže v tej psychickej pohode. Pretože to, že pacient zistí, že má karcinóm prsníka, je veľmi stresujúce. Čiže práve šport môže pomôcť tomu, aby sa s tým pacient ako tak vyrovnal. Veľakrát sa pacientky utiekajú k liečiteľom či dramatickým diétam, ktoré vôbec nemajú význam, pretože nádor si pôjde svojou cestou. Omnoho lepšie je navštíviť lekára, nebáť sa toho, podstúpiť aj tie bolestivé vyšetrenia a potom samotnú operáciu. Ale športu sa rozhodne nebránime.”
,,Tieto pacientky sú rizikové, pretože často majú agresívnejšie formy ochorenia, rýchlo rastúce nádory a taktiež môžu byť nositeľkami patologických mutácií génov, z ktorých najznámejšie sú tzv. BRCA1, BRCA2 gény. Potom stačí malý spúšťač na to, aby sa im rozbehol karcinóm prsníka.
,,Z dát, ktoré doposiaľ máme, vieme, že dedičnosť predstavuje asi 10%. To sú tie pacientky, u ktorých vieme patologické gény identifikovať. Čiže rodinná záťaž je významná. Čo sa týka spúšťačov, ide o multifaktoriálne ochorenie. Medzi známe rizikové faktory patrí vek pacientky, nuliparita (ženy, ktoré nerodili), neskorý vek prvého tehotenstva (vyššie riziko u žien, ktoré prvýkrát rodili po 35 roku života), užívanie estrogénov u žien s rodinným výskytom karcinómu prsníka, obezita, alkohol, fajčenie a nedostatok vitamínu D.
,,Určite. Preventívne prehliadky majú význam,” dodáva lekár.
Pacientka Lívia odpovedá: ,,Určite. Ja som sa tým dlho trápila a dávala som si túto otázku, že prečo práve ja. A tú odpoveď teda človek nikdy nevie nájsť a nenájde ju, nakoľko presne, ako pán doktor povedal, tých spúšťačov je veľmi veľa a ani doktor vám nepovie, čo to presne zapríčinilo. Ja som sa potom na tú svoju chorobu pozrela z iného pohľadu. Zmenila som zmýšľanie a povedala som si, že tak keď už ma teda postihla, budem o nej verejne písať a verejne sa o nej rozprávať. Preto aj v dnešnom momente pomáham ženám, ktoré si touto chorobou prechádzajú.”
,,To si asi každá povie v tých začiatkoch. Dôležité je, aby prišli skôr a aby sme ich vedeli správne liečiť a vyliečiť.”
Lekár: Ideálne je zachytiť nádor, kým je ešte malý, často nehmatný, zachytený pri preventívnom, alebo skríningovom vyšetrení. Vtedy je vysoká pravdepodobnosť, že nie je rozšírený a nebude potrebná mastektómia, čiže odstránenie prsníka. Takým pacientkam vieme urobiť malý výkon, kozmeticky dobrý. Pacientka časom ani nevie, že bola operovaná a na prsníku to ani nie je vidieť. Ale samozrejme, prichádzajú aj pacientky, ktoré majú rozsiahlejšie nálezy a takým pacientkam musíme navrhnúť, že pre nich je lepšia možnosť zobrať im prsník. A potom sú tu mladé ženy, ktoré síce prídu s menším karcinómom, ale my im odporúčame vzhľadom na ich vek, genetickú záťaž, že je vhodnejšie tento prsník odstrániť a vyhnúť sa tak do budúcna návratu ochorenia. Ale aj pre tieto pacientky máme estetické riešenie, prsníky im vieme plasticky zrekonštruovať vlastným tkanivom, alebo protetickou náhradou.”
,,Určite by som im odkázala, aby si robili aspoň raz za mesiac samovyšetrenie, lebo je to to najmenej, čo žena môže pre seba urobiť. A potom aby aspoň v rámci gynekologickej prehliadky si nechali urobiť aj preventívnu prehliadku prsníkov. Dokáže to zachrániť nie len prsia, ale aj život.”
,,Mamografia môže trošku bolieť. Ale je to určite menšie zlo oproti tomu, ako keď pacientka príde v neskoršom štádiu ochorenia.”
Na záver článku by sme chceli zaželať pani pacientke Lívii veľa zdravia, a vyzvať všetky dámy, aby dbali na pravidelné lekárske prehliadky a aby nepodceňovali samovyšetrenie prsníkov. Môžete sa tak vyhnúť väčším problémom a zachrániť si život.