Sarkoidóza je ochorenie pri ktorom vzniká zápal postihujúci viacero orgánov v tele, najčastejšie však pľúca a lymfatické uzliny. Dlhodobý zápal tkanív môže viesť k zmenám v štruktúre orgánov čo sa v konečnom dôsledku podpíše na ich funkcii. Prečo tento zápal vzniká a ako ho vieme dostať pod kontrolu sa dozviete v našom článku.
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Sarkoidóza je zápalové ochorenie, ktorého charakteristickou črtou je tvorba granulómov, malých uzlíkov zo zápalových buniek, v jednom alebo viacerých orgánoch. Ak sa v dôsledku nadmernej zápalovej aktivity vytvorí týchto uzlíkov príliš veľa, môžu zasahovať do štruktúry a funkcie orgánu. V prípade, že ide o dlhodobý, chronický, zápal, ktorý nie je pod kontrolou, môže dôjsť k fibróze, čo je trvalé zjazvenie orgánového tkaniva. Sarkoidóza postihuje pľúca približne v 90 % prípadoch, no môže postihnúť takmer akýkoľvek orgán v tele.
Prejavy a závažnosť ochorenia sa líšia od pacienta k pacientovi. Niektorí pacienti môžu mať len mierne príznaky a choroba môže odznieť aj sama, iní zas môžu trpieť závažnými symptómami, ktoré im výrazne ovplyvňujú kvalitu života. Sarkoidóza sa považuje za chronickú u ľudí, ktorých choroba zostáva aktívna dlhšie ako 2-5 rokov. Odhaduje sa, že sarkoidózou trpí 1,2 milióna ľudí na svete pričom najčastejšie sa vyskytuje medzi 20. a 40. rokom života.
Doposiaľ nie je presne objasnená príčina vzniku sarkoidózy, no vedci sa domnievajú, že ide o ochorenie spôsobené abnormálnou imunitnou odpoveďou, pri ktorej telo začne napádať svoje vlastné tkanivá a orgány. U zdravého človeka dochádza k zápalu, keď imunitné bunky zdetegujú cudzorodý patogén a začnú proti nemu bojovať aby ho zneškodnili. Avšak u pacienta so sarkoidózou sa tieto imunitné bunky „ splašia“ , nevedia dobre rozoznať cudzorodé bunky od vlastných a začnú sa zhlukovať do spomínaných granulómov.
Existuje mnoho takýchto podobných stavov ako je napríklad reumatoidná artritída či lupus, ktoré sú spôsobené tým, že telo napáda svoje vlastné tkanivá. Všeobecne sú známe pod pojmom autoimunitné ochorenia. To, prečo sa imunitný systém takto správa sa zatiaľ nevie, no predpokladá sa, že za túto abnormálnu reakciu organizmu môžu environmentálne faktory ako sú baktérie, vírusy, plesne, prach alebo chemikálie. Hoci sú tieto spúšťače u väčšiny ľudí zvyčajne neškodné, u tých, ktorí majú genetickú predispozíciu na sarkoidózu, môžu toto ochorenie vyvolať.
Príznaky sarkoidózy sa u pacientov líšia v závislosti od toho, ktoré orgány sú postihnuté. Niekedy sa môžu rozvíjať postupne a trvať aj roky. Inokedy sa zas objavia náhle, no zvyčajne vymiznú v priebehu niekoľkých mesiacov a už sa nevrátia. Toto sa nazýva akútna sarkoidóza. Mnoho pacientov so sarkoidózou nemusí mať príznaky žiadne, a tak sa príde na chorobu až vtedy, keď sa im z iného dôvodu vykoná röntgen hrudníka. Sarkoidóza najčastejšie postihuje pľúca, kožu a lymfatické uzliny.
Medzi všeobecné príznaky, ktorými sa môže sarkoidóza prejavovať patrí:
Pľúca sú postihnuté až u 90% pacientov so sarkoidózou. Títo pacienti môžu pociťovať:
Kožné problémy spôsobené sarkoidózou môžu zahŕňať:
Sarkoidóza môže postihnúť oči aj bez toho, aby si pacient všimol nejaké vážnejšie príznaky. Preto je dôležité dávať si oči pravidelne kontrolovať. Ak sa však u pacienta objavia môžu zahŕňať:
To, aký typ liečby a či je vôbec potrebná, určí lekár na základe závažnosti zdravotného stavu pacienta. Veľa pacientov so sarkoidózou liečbu nepotrebuje, pretože ochorenie často prejde aj samé v priebehu niekoľkých mesiacov alebo rokov. Pri akomkoľvek vzplanutí sarkoidózy, na kontrolu bolesti, väčšinou stačí jednoduchá zmena životného štýlu a voľno predajné lieky proti bolesti, ako je paracetamol či ibuprofen.
Pravidelná návšteva lekára je však dôležitá, aby sa včas zistilo, či sa ochorenie bez liečby zlepšuje alebo naopak zhoršuje. Ak sa potvrdí zhoršenie zdravotného stavu, lekár rozhodne o pláne liečby. Cieľom liečby je dosiahnuť remisiu, čo je stav pri ktorom sa príznaky ochorenia výrazne zmiernia alebo úplne vymiznú. Na liečbu sarkoidózy sa používajú lieky, ktoré potláčajú aktivitu imunitného systému a znižujú zápal. Medzi tieto lieky patria:
Tieto silné protizápalové lieky sú zvyčajne prvou líniou v liečbe sarkoidózy. Pomáhajú zmierňovať príznaky a zabraňujú poškodeniu orgánov znížením zápalu. Pri dlhodobom užívaní kortikoidov sa však môžu objaviť nepríjemné vedľajšie účinky ako napríklad zvýšenie telesnej hmotnosti, zmeny nálad, zvýšený krvný tlak alebo osteoporóza. Preto sa po zmiernení príznakov sarkoidózy znižujú dávky kortikoidov. V niektorých prípadoch sa kortikosteroidy môžu tiež aplikovať priamo na postihnutú oblasť, prostredníctvom krému alebo kvapiek do očí.
Liečivá ako metotrexát či azatioprín potláčajú imunitný systém čo vedie k, zníženiu zápalu a spomaleniu progresie sarkoidózy.
Lieky, ktoré sa zvyčajne používajú na liečbu malárie, môžu tiež pomôcť pri príznakoch sarkoidózy, ktoré postihujú kožu a kĺby.
Tieto lieky sa bežne používajú na liečbu zápalu spojeného s reumatoidnou artritídou. Môžu byť tiež užitočné pri liečbe sarkoidózy, ktorá nereaguje na ostatné možnosti liečby.
Okrem dodržiavania lekármi predpísanej liečby môžete aj zmenou životného štýlu výrazne ovplyvniť vývoj choroby k lepšiemu. Kroky, ktoré vám pomôžu zlepšiť kvalitu života so sarkoidózou:
Sarkoidózu môže byť spočiatku ťažšie diagnostikovať, pretože na začiatku ochorenia nespôsobuje významné príznaky a keď sa aj objavia, môžu pripomínať iné ochorenia. V rámci diagnostiky začne lekár fyzikálnym vyšetrením. Popočúva srdce, pľúca, skontroluje lymfatické uzliny a vyšetrí prípadné kožné lézie. Medzi testy, ktoré pomáhajú pri diagnostike sarkoidózy patrí:
U väčšiny pacientov so sarkoidózou sa komplikácie nevyskytnú. Ak je však sarkoidóza chronická a dlhodobo trápi pacienta nepríjemnými príznakmi, ktoré slabo reagujú na liečbu, môže viesť k nasledujúcim komplikáciám: