Sebapoškodzovanie je stav, keď si človek úmyselne ubližuje a spôsobuje si svojím konaním bolesť. Dôvody zväčša pramenia zo psychických problémov – frustrácia, hnev alebo emočný zmätok. Pocit úľavy je však krátkodobý, môže nasledovať pocit hanby alebo viny. Pre väčšinu pacientov ide o pravidelný návyk.
Nedá sa presne definovať, prečo si ľudia sami ubližujú, ale existujú určité všeobecné príčiny. Osoba, ktorá si úmyselne spôsobuje bolesť, môže mať ťažkosti s porozumením alebo vyjadrovaním emócií, prípadne nevie, ako sa vyrovnať s traumou, tlakom, so zmätkom, alebo sa chce cítiť „nažive“.
V určitých prípadoch sebapoškodzovanie súvisí s inými zdravotnými stavmi. Môže byť súvisiacim príznakom bipolárnej poruchy, depresie, užívania drog alebo alkoholu, určitej poruchy osobnosti alebo obsedantno-kompulzívnej poruchy.
V prípade sebapoškodzovania existujú rizikové faktory.
Vek. Sebapoškodzovanie má tendenciu viac sa vyskytovať u mladistvých a mladých dospelých.
Pohlavie. Štatistiky uvádzajú, že dievčatá majú sklony ubližovať si častejšie ako chlapci.
Trauma. Sebapoškodzovanie môže vychádzať zo zneužitia, zanedbania alebo života v nestabilnom prostredí.
Identita. Dospievajúci mladí ľudia môžu pochybovať o tom, kto vlastne sú, alebo sú zmätení ohľadom svojej sexuality.
Sociálny okruh. Ľudia majúci priateľov, ktorí si ubližujú, môžu mať tendenciu robiť to isté. Tlak vníma človek najmä počas mladistvých rokov. Na druhej strane môže byť problémom aj sociálna izolácia a osamelosť.
Poruchy duševného zdravia. Sebapoškodzovanie niekedy súvisí s ďalšími problémami duševného zdravia, ako je depresia, úzkostné poruchy, poruchy príjmu potravy a posttraumatické stresové poruchy.
Užívanie drog alebo alkoholu. Pacienti často cítia nutkanie k sebapoškodzovaniu pod vplyvom drog alebo alkoholu.
Ľudia, ktorí si sami ubližujú, si najčastejšie spôsobujú rezy (najmä na rukách a nohách), majú jazvy z predchádzajúcich rezaní, škrabance a chrasty na tele, popáleniny z cigariet, sviečok, zápaliek alebo zapaľovačov a trhajú si vlasy. Takéto ubližovanie zvyčajne nie je pokusom o samovraždu, ale náhodné zranenie môže ohroziť život.
Existujú výnimky, ale ľudia, ktorí si sami ubližujú, sa snažia túto skutočnosť utajiť či skryť. Takisto môžu bojovať s tým, že často kritizujú sami seba, majú problémy so vzťahmi, spochybňujú svoju osobnú identitu alebo sexualitu, žijú v emocionálnej nestabilite, majú impulzívny charakter a pocity viny, beznádeje alebo bezcennosti.
Komplikácie: Sebapoškodzovanie môže zhoršiť negatívne emócie. Môže viesť k zhoršeniu duševných a fyzických problémov, ako je zosilnený pocity viny a hanby, závislosť od sebapoškodzovania, infekcie rán, trvalé zjazvenie, vážne zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie, náhodné smrteľné zranenie alebo zvýšené riziko samovraždy.
Neexistuje diagnostický test na zistenie tohto stavu. Diagnóza je založená na fyzickom a psychologickom hodnotení. Najlepšie je obrátiť sa na odborníka z oblasti duševného zdravia so skúsenosťami v liečbe sebapoškodzovania.
Sebapoškodzovanie sa môže zmeniť na začarovaný kruh, ktorý sa zdá bez konca, ale nemusí to tak byť. K dispozícii je pomoc v podobe liečby, ktorá väčšinou býva úspešná. Prvý krok je hovoriť s lekárom. Zhodnotí duševné zdravie a určí, či existujú prispievajúce stavy ako depresia, úzkosť alebo poruchy osobnosti. Ak súčasne existuje iná porucha duševného zdravia, plán liečby nastaví aj s ohľadom na ňu.
Neexistuje žiadna liečba špecificky určená na sebapoškodzovacie správanie. Hlavnou liečbou je psychoterapia, teda rozhovory s terapeutom. Jej cieľom je identifikovať spúšťače, naučiť sa metódy riadenia emócií a tolerancie stresu, naučiť sa, ako nahradiť nezdravé správanie pozitívnym, pracovať na vzťahových zručnostiach, rozvíjať zručnosti pri riešení problémov, zvýšiť vlastné sebavedomie, prípadne rozobrať traumatické udalosti z minulosti. Spolu s individuálnou terapiou môže lekár odporučiť skupinovú alebo rodinnú terapiu. Pre tých, ktorí sa vážne zranili alebo mali samovražedné myšlienky, môže byť prospešná aj krátkodobá hospitalizácia.
Existuje viacero spôsobov, ako môžu ľudia vlastnú liečbu podporovať:
Ak človek vo svojom okolí odhalí niekoho, kto si sám ubližuje, môže mu pomôcť. Dôležité je pochopenie a podpora. Tresty a obviňovanie zväčša neprospievajú. Platí to najmä v prípade rodičov a dieťaťa. Je dôležité s pacientom hovoriť, hoci je možné, že on sám to nebude chcieť. Preto je vhodný terapeut a odborné vedenie. Liečba tohto stavu je úspešná, ak je plán liečby prispôsobený danému človeku. Vždy je dôležité vedieť, prečo si človek ubližuje. Príčinu treba pochopiť a odstrániť.
Vplyv alkoholu na telo nemusíte nutne pocítiť hneď, napriek tomu začína od okamihu, keď si dáte prvý dúšok. Ak pijete,…
Impulzívne poruchy sú stavy, keď ľudia majú impulzy, ktorým je ťažké alebo nemožné odolať. Osoba s impulzívnou poruchou často nedokáže…
Dokážete si predstaviť mesiac bez alkoholu? Ak nie, zbystrite. Aj nevinný pohár vína po náročnom dni či štamprlík na upokojenie…
