Sluchu dokážu metódy stimulácie vnímania zvukov veľmi pomôcť

V tomto článku sa dozviete

• Správny vývoj sluchu 
• Keď dieťa „nepočuje“ 
• Diagnostika a liečba  

Správny vývoj sluchu 

 Sluch nám slúži nielen ako dôležitý prostriedok komunikácie, ovplyvňuje tiež rozvoj reči. Je dôležitý pri nácviku správneho čítania a písania. Ovplyvňuje našu priestorovú orientáciu a rozvíja abstraktné myslenie.  

Vyvíja sa už prenatálnom období. Rôzne zvuky vyvolávajú reakciu plodu. Po narodení dieťa reaguje na známy zvuk matky a vyľaká sa pri nečakaných hlasných sluchových podnetoch. Medzi 3 – 4. mesiacom dieťa začne reagovať na zvuk otočením. Vtedy sa začína u dieťaťa rozvíjať priestorové myslenie. Dieťa sa snaží lokalizovať zvuk. Detské džavotanie, ktoré napodobňuje okolité zvuky, je medzi 6 – 8.mesiacom. Jeho prvé slová sa podobajú zvukom, ktoré počúva. Postupne reaguje na jednoduché otázky a odpovedá neverbálne, alebo prvými slovami. V predškolskom veku dieťa vníma, čo mu iný človek hovorí, ale nie je schopné diferencovať, z akých hlások je prehovor zložený. V piatich rokoch vie dieťa rozložiť hlásky na začiatku alebo konci slova. Preto je vhodné hrať sa s deťmi hry, ktoré podporujú sluchové vnímanie.   

 Sluchové spracovávanie popisuje to, čo sa stane, keď mozog rozpozná a interpretuje zvuky okolo nás. Keď energia a vibrácia, ktorú rozoznávame ako zvuk, putuje prostredníctvom ucha, pričom je premenená na elektrickú informáciu, ktorú môže mozog interpretovať ,  znamená  „počuť“. 

Počutie je fyzická, vrodená vlastnosť človeka. Ide o pasívnu činnosť, ktorá je daná. 

Počúvanie je na rozdiel od počutia aktívna vlastnosť, ktorej sa učíme celý život, obzvlášť v prvých rokoch života, kedy sa naše uši vylaďujú na frekvencie materinského jazyka.  

 Sluchové vnímanie sa rozdeľuje do piatich oblastí, ktoré sa vzájomne prelínajú: 

• počúvanie,  
• sluchová diferenciácia,  
• sluchová pamäť,  
• analýza a syntéza, 
• vnímanie rytmu.  

 Počúvanie úzko súvisí s koncentráciou pozornosti. Dieťa počúva a rozlišuje zvuky svojho okolia. Okolo tretieho roka by malo zvládnuť vypočuť si krátky jednoduchý príbeh a s nástupom do školy rozprávku či dlhší príbeh. Dieťa sa učí počúvať okolité zvuky, zvuky svojho tela (dýchanie, srdce), zvuky zvierat alebo zvuky doliehajúce z ulice a z prírody. 
Sluchová diferenciácia je ovplyvňovaná najmä úrovňou slovnej zásoby a zvládnutím jazyka. Dieťa ľahšie rozlíši slovo, ktoré je mu známe. Aby dokázalo správne vyslovovať, musí vedieť rozlíšiť jednotlivé hlásky na znelé/neznelé, spoluhlásky  na mäkké/tvrdé a samohlásky na krátke/ dlhé. Schopnosť správne rozlišovať je podstatná pre výučbu písania a čítania. Je tiež dôležité vedieť odlíšiť podstatné zvuky od nepodstatných, ktoré sú iba akousi kulisou. 

Oblasť sluchovej pamäte je veľmi dôležitá pre ostatné oblasti sluchovej percepcie. Pri nedostatočne rozvinutej pamäti sa vyskytujú problémy aj u detí, ktoré inak učivo ľahko zvládajú. Dieťa si nedokáže zapamätať informáciu, ktorá k nemu prichádza, v dôsledku čoho sa môžu prejaviť problémy pri diktátoch alebo matematických päťminútovkách. Pre dieťa môže byť ťažké zapamätať si a zopakovať básničky, pesničky či riekanky. Nedostatočná sluchová pamäť vedie k zlej sluchovej  analýze a syntéze, kedy dieťa zabúda prvú alebo poslednú hlásku v slovách. 

V rámci sluchovej analýzy a syntézy je dieťa schopné vnímať hovorenú reč ako celok a uvedomiť si, že je zložená z častí, teda slov. Výrazne sa začína rozvíjať v období nástupu do školy, pretože dieťa už dosiahlo určitú rozumovú zrelosť. Okolo šiesteho roka tak dokáže rozlíšiť slová vo vete, zvládne určiť ich počet a poradie. Je schopné nájsť v slovách samohlásky. 
Vnímanie rytmu a schopnosť napodobňovania rytmu je ovplyvňovaná pamäťou a sústredením. Rytmus patrí k nášmu životu a sprevádza nás takmer pri všetkých činnostiach (napríklad pri práci či športe). Problémy s vnímaním rytmu sa následne prejavujú v pohyboch dieťaťa, v jeho reči, pri písaní a čítaní. 
Oslabenie sluchového vnímania v predškolskom veku môže významnou mierou ovplyvniť vývoj reči Prejavuje sa často nesprávnou výslovnosťou, vynechávaním alebo zamieňaním hlások a slabík.  

Keď dieťa „nepočuje“ 

Ak sa niekedy stáva, že dieťa nepočuje, alebo dostatočne nereaguje na hovorené slovo alebo iné zvuky, nemusí ísť hneď o sluchovú poruchu. Príčinou môže byť  tzv. mazová zátka, ktorá často pokrýva celý ušný kanálik alebo jeho okolie. Pre jej odstránenie je najvhodnejšie použiť niektoré z radu dostupných ušných sprejov.  

Ďalšou z príčin zhoršeného sluchu môžu byť opakované zápaly stredného ucha.  

Nedoslýchavosť je tiež častým prejavom pri zväčšených nosných mandliach. 

Každopádne je vhodné pri akomkoľvek podozrení na zhoršenú kvalitu sluchu navštíviť lekára. Pri  menej závažných problémoch môže včasná liečba dieťaťu rýchlejšie uľaviť, pri vážnejších sluchových problémoch je včasné odhalenie zárukou oveľa lepšej možnosti liečby a zároveň úspešnejšieho zapojenia sa do „zdravej“ spoločnosti. 

Čo je to porucha sluchového spracovávania (PSS)? 

PSS je skratka pre „poruchu sluchového spracovávania“. Ide o poruchu, pri ktorej má dieťa ťažkosti so spracovávaním počutých informácií. Obvykle to znamená, že niečo malo nepriaznivý vplyv na spracovanie alebo interpretáciu počutého. Ľudia s touto poruchou majú často normálny sluch (počujú dobre) a inteligenčne taktiež spadajú do oblasti normy, avšak majú problém spracovať to, čo počujú. Nejde teda o to, či počujú alebo nepočujú. Ich problém spočíva práve v tom „AKO“ počujú. 

PSS je veľmi často nepresne identifikovaný problém, pretože veľa symptómov sa objavuje pri iných ťažkostiach alebo diagnózach, ako sú napr. poruchy učenia, ADHD, alebo aj pri depresii. Napriek tomu, že PSS je často zamieňaná s ADHD, je možné trpieť obidvomi poruchami súčasne. Je taktiež možné mať ADHD a narušenú komunikačnú schopnosť alebo poruchy učenia. 

Toto je komplexný problém postihujúci približne 5% detí školského veku. Tieto deti nie sú schopné spracovávať počuté informácie rovnakým spôsobom ako ostatní, pretože funkcie ich uší a mozgu nie sú dostatočne vzájomne skoordinované. Niečo má nepriaznivý vplyv na spôsob, akým ich mozog rozpoznáva a interpretuje zvuky, najmä zvuky produkujúce reč. 

Ľudia s PSS často nerozoznávajú jemné rozdiely medzi jednotlivými hláskami v slove, aj napriek tomu, že sú vyslovené dostatočne nahlas a presne. Tieto ťažkosti sa obvykle objavujú v prostredí, v ktorom je prirodzený hluk v pozadí, teda v akomkoľvek bežnom prostredí. Z toho dôvodu deti, ale aj dospelí s PSS majú základné ťažkosti v porozumení reči produkovanej v menej než optimálnych či ideálnych podmienkach (tichá miestnosť bez ruchov okolia či iných zvukov). 

Diagnostika a liečba  

Sluchové vnímanie sa významne podieľa na rozvoji sociálnej interakcie, reči a myslenia. Funkčné poruchy na úrovni sluchového vnímania môžu mať za následok problémy pri rozvoji a správnom vývine reči (vývinová dysfázia, dyslália, dysartria a ďalšie), ale i priestorovej orientácie a osvojovaní si školských zručností, ako je čítanie a písanie. Často sú tiež podkladom špecifických porúch učenia  (napr. dysgrafia, dyslexia, dysortografia).  

V každom prípade sa odporúča navštíviť odborníka, ktorý by bližšie určil diagnózu a následnú liečbu. Aj stimuláciu čiastkových funkcií sluchu vykonáva odborník – špeciálny pedagóg alebo logopéd.   

Metóda IAS 

Metóda IAS bola vytvorená za účelom stimulácie nervových dráh smerom do mozgu a v rámci mozgu. Je zameraná predovšetkým na dráhy a spojenia vedúce medzi pravým uchom (ktorým sú najčastejšie prijímané informácie z vonkajšieho prostredia) a ľavou mozgovou hemisférou, do ktorej sú obvykle ďalej posielané do hlbších oblastí spracovávania (primárne ide o dominantné rečové centrum, ktoré má takmer 98% populácie uložené v ľavej hemisfére). 

Rôzne formy štúdií a vyšetrení mozgu potvrdili, že tento spôsob stimulácie produkuje zvýšený počet nervových spojení v podobe dendritov a synapsií. Spojenia v rámci jazykových centier preto prebiehajú rýchlejšie, čím sa spracovávanie jazyka stáva oveľa efektívnejšie.  

Metódy stimulácie rozvoja sluchového vnímania možno rozdeliť na niekoľko oblastí: 

• Nácvik načúvania. 
• Chápanie slov. 
• Sluchová diferenciácia. 
• Sluchová pamäť. 
• Sluchová analýza a syntéza. 
• Vnímanie a reprodukcia rytmu. 

Pri práci s dieťaťom sa dodržiavajú základné zásady: 

• Pre každé dieťa sa stanovia ciele reedukácie individuálne, pričom sa vychádza z diagnostiky deficitov aj „silných stránok“ dieťaťa. 
• Postupuje sa v malých krokoch zaradí ďalší stupeň, avšak až po úplnom zvládnutí predchádzajúceho. 
• Pracuje sa pravidelne, radšej kratšie a častejšie. 

Typické prejavy u detí predškolského veku: 

• Oneskorený vývin reči a jazyka, prípadne artikulácia neprimeraná veku. 
• Dieťa má ťažkosti nasledovať inštrukcie v domácom alebo školskom prostredí (neprimerane veku). 
• Lepšie reaguje na zabehané rutinné úlohy, ktoré pozná, odpozeralo v porovnaní s novými slovnými inštrukciami. 
• Často si vyžaduje zopakovanie povedaného. 

• Vykazuje známky frustrácie alebo zmätku, ktoré sa prejavujú buď celkovým odmietaním zapojenia sa do aktivít, alebo dieťa pôsobí, akoby bolo duchom neprítomné, ak je konfrontované s novými inštrukciami či aktivitami. 
• Má problém porozumieť inštrukciám v hlučnom prostredí. 
• Má ťažkosti naučiť sa rýmovačky alebo jednoduché pesničky. 
• Nemá záujem o počúvanie, keď sa mu číta z knihy, prípade text ignoruje úplne. 
• Má ťažkosti v oblasti sociálnej komunikácie. 

• Vyhýba sa komunikácii s ostatnými deťmi a/alebo dospelými. 
• Je ľahko vyrušiteľné, obzvlášť (ale nielen) v hlučnejšom prostredí. 
• Nepozoruje sa konštantný progres v rečovej a jazykovej oblasti (slovná zásoba sa príliš nerozširuje, produkcia reči a/alebo porozumenie zaostáva, alebo napreduje len veľmi pomaly) . 
• Pôsobí, akoby nevenovalo žiadnu pozornosť tomu, keď sa na neho hovorí. 

 Typické prejavy u detí školského veku: 

• V správaní sa môžu prejavovať známky podobné symptómom pri poruchách sluchu napriek tomu, že sluch je v poriadku. 
• Má podstatne väčšie ťažkosti s verbálnymi, než s neverbálnymi úlohami. 
• Podáva nestabilné výkony v úlohách viazaných na reč, jazyk alebo kognitívne spracovávanie. 
• Je možné pozorovať oneskorenie v spracovaní obsahu alebo formy jazyka. 

• Pretrváva nesprávna výslovnosť neprimeraná veku. 
• Je veľmi ľahko vyrušiteľné. 
• Odmieta sa zúčastňovať spoločných diskusií v triede, alebo naopak, zapája sa nevhodným spôsobom (prispieva do diskusie nevhodným spôsobom, alebo ponúka námety mimo diskutovanej témy). 
• Má problém s vykonaním sekvenčných sluchových úloh („choď do izby, vezmi si pero a prines zošit zo stola“). 
• Má problémy s čítaním a pravopisom. 

• V zdravotnej anamnéze sa objavovali chronické zápaly ucha/uší. 
• Spieva falošne, hudobné vnímanie je oslabené. 
• Oslabené schopnosti riešiť problém. 
• Oslabené sociálno-komunikačné zručnosti, alebo ťažkosť nachádzať a udržať si priateľov. 
• Príliš sa pri učení spolieha na memorovanie. 

• Pomáha mu výraznejšia štrukturalizácia v rámci triedy a vyučovania, aby bolo schopné začať a dokončiť úlohu. 
• Prejavuje známky frustrácie pri určitých typoch úloh. 

 Vo vývine dieťaťa dochádza k veľkým pokrokom a zmenám. Mozog dieťaťa sa veľmi rýchlo rozvíja, a práve preto je potrebné myslieť na včasnú diagnostiku a liečbu. Existuje vždy veľa činností, ktoré sú zamerané špecificky na tú oblasť, ktorú je potrebné ešte rozvinúť.  

V tomto článku boli použité nasledujúce zdroje: 

Materiály pre rodičov

Porucha sluchového spracovania

Význam a rozvoj sluchu