V dospelosti by sme mali chodiť každé 2 roky na preventívnu prehliadku k očnému lekárovi. Môže včas odhaliť vážne problémy, o ktorých by ste inak nevedeli.
V článku sa dozviete:
Návšteva lekára môže byť pre pacienta veľmi stresujúca, a to aj v prípade, že netrpí žiadnymi bolesťami a ide len na bežnú preventívnu kontrolu. Pacienti nevedia, čo môžu očakávať, aké vyšetrenia podstúpia či budú bolestivé a podobne.
V seriáli Špecialisti vám postupne priblížime priebeh prvej návštevy u rôznych odborníkov. Vďaka nim získate lepšiu predstavu o jednotlivých vstupných vyšetreniach, čo vám pomôže odbúrať počiatočný stres.
Po prvý raz v živote sa s očným lekárom stretávajú už bábätká v pôrodnici. Vyšetrenie zraku totiž patrí k novorodeneckému skríningu. Cieľom tejto kontroly je odhaliť možné vývojové vrodené chyby orgánov – napr. srdca, obličiek, sluchu či zraku. Pri zraku konkrétne pátrame najmä po príznakoch vrodeného sivého zákalu (kongenitálnej katarakty), ktorý je potrebné u bábätiek vylúčiť.
Neodhalené a neliečené ochorenie by mohlo viesť k definitívnej strate zraku. Naopak, vďaka včasnej diagnostike je možné zabezpečiť adekvátnu liečbu už v ranných štádiách ochorenia a zlepšiť tak prognózu stavu a vývoja zraku dieťatka.
Vyšetrenie sa vykonáva pomocou jednoduchého prístroja – oftalmoskopu. Ide o malý prenosný prístroj „do ruky“, pomocou ktorého lekár dokáže pozorovať očné pozadie. Princíp vyšetrenia je jednoduchý. Lekár posvieti pomocou oftalmoskopu dieťatku do oka a pozoruje prítomnosť tzv. červeného reflexu.
Ak je tento reflex prítomný, zrenica odrazom svetla zo sietnice sčervená, čo lekár uvidí ako červené svetlo. Prítomnosť červeného reflexu je očakávaná a žiaduca, pretože svedčí o zdravo vyvinutom oku. Vyšetrenie je jednoduché, rýchle a bezbolestné.
Príčiny vzniku tohto ochorenia môžu byť rozmanité. Patria sem napríklad vplyvy vonkajšieho prostredia, ktorým je matka počas tehotenstva vystavovaná. Jednoznačne najväčší vplyv na jej rozvoj má:
Príčinou môžu byť aj infekcie matky, ktoré prebehnú počas 1. trimestra tehotenstva.
Ak sa u detí do tohto veku neprejavujú problémy so zrakom a ak sa ochorenia očí nevyskytujú v blízkej rodine (nie sú známe ani predispozície pre ich vznik), vyšetruje ich len pediater v rámci rutinných preventívnych prehliadok. Zrak sa totiž deťom ešte vyvíja. Odborné vyšetrenie je vhodné absolvovať okolo 3. roku života, keď pediater vyzve rodičov dieťaťa k návšteve detského očného lekára.
Veľmi dôležité je, aby deti absolvovali vyšetrenie u odborníka na zrak ešte pred nástupom do školy. Problémy so zrakom totiž môžu výrazne ovplyvniť ich schopnosť učiť sa a aktívne sa zúčastniť vyučovacieho procesu. Po nástupe do školy sa odporúča, aby dieťa absolvovalo preventívnu prehliadku každé 2 roky.
Vyšetrenie u očného lekára by mal absolvovať každý dospelý po dovŕšení veku 40 rokov, nakoľko ide o kritický vek pre rozvoj ochorení oka. Zanedbanie preventívnych prehliadok v tomto veku môže viesť k nenapraviteľnému poškodeniu zraku.
Prvá prehliadka u očného lekára nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu. U žien je vhodné, aby prišli nenalíčené, a vo všeobecnosti je dobré, ak môžete prísť so sprievodom alebo si zabezpečiť odvoz. Je pravdepodobné, že počas očného vyšetrenia vám lekár kvapne do očí špeciálne kvapky.
Tieto kvapky spôsobia rozšírenie zreničky. Vďaka rozšíreniu sa môže lekár pozrieť cez zreničku „hlbšie“ do oka (konkrétne na sietnicu). Rozšírenie zreníc dočasne zhorší ostrosť vášho videnia a tiež schopnosť vidieť nablízko. Nebudete schopní obsluhovať motorové vozidlo počas približne 3 až 4 hodín, niektorým ľuďom sa môže točiť hlava.
Väčšina prístrojov v ambulancii očného lekára vyzerá ako akási kamera s mikroskopom umiestnená na stole. Z jednej strany prístroja sedí lekár, z druhej strany pacient. Na strane pacienta sa väčšinou nachádza špeciálna opierka na bradu a čelo, ktoré slúžia na to, aby ste si hlavu mohli oprieť a aby ste ňou pri vyšetrení nehýbali.
Kontrola očného pozadia pomocou oftalmoskopu a štrbinovej lampy, ktorá vyzerá ako veľký mikroskop na oči, je zlatým štandardom pri každom preventívnom vyšetrení. Lekár má v ruke malé zväčšovacie sklíčko – špeciálnu lupu, svieti vám priamo do oka a pomocou štrbinovej lampy sleduje jednotlivé časti oka aj jeho najvzdialenejšiu časť – sietnicu. Práve pri tomto vyšetrení je potrebné vyššie spomenuté „rozkvapkanie“ zreníc.
Skríning očného pozadia je možné vykonať aj iným spôsobom – pomocou OCT prístroja. V takom prípade nie je nutné kvapkať do očí žiadne kvapky. Prístroj dokáže nasnímať očné pozadie a snímky následne vyhodnotí lekár.
Oba typy vyšetrení sú bezbolestné a prebehnú približne do 15 minút. Vyšetrenie s použitím kvapiek a štrbinovej lampy je však presnejšie než OCT vyšetrenie.
Medzi najčastejšie ochorenia sietnice dospelého oka, ktoré chceme preventívnou prehliadkou včas zachytiť, patrí:
Určite ste už počuli o tom, že existuje vnútroočný tlak. Ide o tlak tekutiny, ktorá sa nachádza vo vnútri oka. Udržiava jeho stály tvar a jeho hodnota nám napovie o jeho zdraví. Meranie očného tlaku je preto bežnou súčasťou preventívneho oftalmologického vyšetrenia.
Ak je znížený, môže dôjsť k deformácii očnej gule. Ak je zvýšený, príčinou môže byť napríklad očná hypertenzia (nie je nutná liečba, len pravidelné sledovanie), ale aj glaukóm, čo je závažné ochorenie vyžadujúce liečbu.
Tlak vnútri oka je možné merať viacerými spôsobmi. Najjednoduchšie je meranie pomocou vyhmatania. Lekár položí jeho ukazováky na vaše zatvorené viečka a orientačne zisťuje, či je tlak vyšší alebo nižší, než je norma. Nevýhodou je, že z takéhoto vyšetrenia neexistuje presný výsledok, žiadne presné číslo.
Najčastejšie sa preto stretávame s meraním pomocou bezkontaktných tonometrov. Takéto vyšetrenie je rýchle, bezbolestné a nevyžaduje si žiadnu špeciálnu prípravu. Mohlo by vás však prekvapiť, že prístroj sa umiestni pred oko a následne krátko a silno „fúkne“ do oka. Aby sa vylúčili prípadné odchýlky merania, vyšetrenie sa opakuje 3-krát, pričom výsledky meraní sa spriemerujú.
Aby lekár zistil, či potrebujete okuliare do diaľky alebo na blízko (a či vôbec), vykonáva meranie ostrosti zraku. Krátkozrakosť (myopia – alebo neschopnosť vidieť správne do diaľky) a ďalekozrakosť (hypermetropia – neschopnosť vidieť správne blízke objekty) sú najčastejšie chyby oka, ktoré patria medzi refrakčné chyby. Vyšetrenie ostrosti zraku preto patrí medzi najdôležitejšie súčasti komplexného zrakového vyšetrenia.
Predbežné dioptrie je možné určiť v priebehu pár minút pomocou autorefraktometra. Ide o prístroj s malým „kukátkom“ do ktorého sa pacient pozerá a zaostruje na premietaný obrázok.
Ďalšie vyšetrenie refrakcie prebieha tak, že pacient dostane špeciálne okuliare, do ktorých je možné zasunúť dioptrické sklíčka a číta písmená ktoré sú zobrazené pred ním (v presnej vzdialenosti) na svetelnej tabuli. Písmenká sa postupne zmenšujú a ak niektoré vidí nedostatočne ostro, povie to vyšetrujúcemu lekárovi, ktorý mu do okuliarov vsunie dioptriu – tá mu pomôže vidieť písmeno správne.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
https://www.mayoclinic.org/tests-procedures/eye-exam/about/pac-20384655
https://www.msdmanuals.com/home/eye-disorders/diagnosis-of-eye-disorders/the-eye-examination
https://www.webmd.com/eye-health/eye-tests-exams