Už ste boli niekedy takí nervózni, že ste sa začali červenať alebo potiť? Ak áno, zažili ste prejavy prudkej stresovej reakcie. Vedecké poznatky naznačujú, že častý stres negatívne vplýva nielen na našu duševnú pohodu, ale môže ovplyvňovať aj náš vzhľad.
Keď mozog vyhodnotí nejaký podnet ako ohrozujúci, aktivuje sa nám trojica žliaz – hypotalamus, hypofýza a nadobličky. Ide o takzvanú HPA os, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v reakcii organizmu na stres. V našom tele sa vďaka tomu spustia rôzne procesy.
Zmení sa frekvencia nádychov a výdychov, zrýchli sa nám tep, pociťujeme svalové napätie, nastane imunitná reakcia a svaly i orgány začnú byť vo väčšej miere zásobované cukrom a kyslíkom. Cieľom týchto „opatrení“ je, aby sme boli pripravení čeliť možnému ohrozeniu a vyrovnali sa s ním čo najlepšie.
Takáto reakcia je užitočná a potrebná, ak čelíme niečomu naozaj život ohrozujúcemu. V dnešnom svete však väčšinu stresových situácií tvoria psychické podnety, ktoré si vytvárame sami. Ide napríklad o časový stres či prehnané životné ciele a plány bez primeranej regenerácie.
Fyziologická odpoveď organizmu na stres pritom zostáva rovnaká ako v minulosti, keď sme museli utekať pred predátormi a prírodnými katastrofami. Ak je však psychickej záťaže veľa, začne sa to odrážať aj na našom zovňajšku.
Zvládanie stresu riadi v našom tele autonómny nervový systém (ANS). Tento systém má dva podsystémy, ktoré sa starajú o správne a vyvážené fungovanie nášho organizmu. Ide o sympatický nervový systém (SNS), ktorý ho nabudí a pripraví na možné „nebezpečenstvo“, a parasympatický nervový systém (PNS). Ten ho zase upokojuje a obmedzuje niektoré procesy (napríklad trávenie), aby si náš organizmus oddýchol a mal čas vrátiť sa späť do rovnováhy.
Sympatický nervový systém uvoľňuje do tela stresové hormóny kortizol a adrenalín. Tie nám majú pomôcť „brániť sa“ a odolať „útoku“. Chronický a dlhodobý stres však vedie k neustálej zvýšenej hladine týchto hormónov. To môže negatívne vplývať na celkový stav pokožky a tiež podporovať vznik či zhoršenie kožných ochorení.
Výsledky vedeckých štúdií5 naznačujú, že dlhodobý stres potláča činnosť imunitného systému vo všetkých orgánoch, teda aj v pokožke. Stávame sa preň náchylnejšími na infekcie a môže nás trápiť aj hormonálna nerovnováha.
Stres výrazne obmedzuje aj prekrvenie našej pokožky a prísun kyslíka. Keď je pokožka zbavená výživy, vyzerá unavene, matne, stráca hydratáciu, jemnosť a prirodzený jas. Obmedzená je tiež jej schopnosť obnovovať sa. To môže viesť k nerovnomernému odtieňu a neželanej pigmentácii (pigmentovým škvrnám).
Ak nemáme pre stres dostatok spánku, v oblasti dolných viečok sa nám nahromadí lymfatická tekutina. Oči potom pôsobia opuchnuto a unavene. K očným vačkom môže prispieť aj ochabnutá koža, ktorá stratila pružnosť. S pribúdajúcim vekom sú vačky pod očami častejšie, pretože okolité podporné svaly slabnú.
Počas stresovej reakcie sa prietok krvi do kože zníži a viac sa ňou zásobujú svaly či mozog. Preto je dôležité myslieť na hydratáciu. V dňoch plných stresu často na pitný režim zabúdame. Prirodzene siahame skôr po stimulantoch, teda „nabudzovačoch“, akými sú káva či sýtené a energetické nápoje. Tie však naše telo i pokožku ešte viac dehydratujú, a tak sa stáva suchou či šupinatou.
Vrásky sa tvoria vtedy, keď sa spojivové tkanivá pokožky, kolagén a elastín, rozpadnú. Tento proces sa deje prirodzene v priebehu času. Aj preto nám so zvyšujúcim sa vekom pribúdajú. Vek však nie je jediný faktor, ktorý môže za vznik vrások. Stres takisto spôsobuje neželané zmeny v kožnom tkanive. Dokonca dokáže znížiť aj jeho pružnosť.
Strata pružnosti potom môže prispievať k tvorbe vrások. Nadbytok kortizolu navyše vedie nielen k vysokému krvnému tlaku, ale i k zhoršenej tvorbe kolagénu. Pokožka tým stráca vláčnosť a pružnosť. Už aj v mladom veku sa vám tak môžu tvoriť vrásky.8
Stres nevytvára akné priamo. Vyvoláva však hormonálne zmeny, ktoré ho môžu zhoršiť. Kortizol spôsobí, že časť mozgu, konkrétne hypotalamus, začne produkovať hormón CRH, ktorý sa dokáže viazať na receptory v kožných mazových žľazách. Toto spojenie potom zvyšuje tvorbu kožného mazu a môže viesť k vzniku akné.10
To, že stres naozaj dokáže akné zhoršiť, potvrdila aj štúdia Stanfordskej univerzity z roku 20039. Jej účastníkmi boli vysokoškoláci, ktorých pozorovali počas celého akademického roka. Ukázalo sa, že cez skúšky, kedy zažívajú niekoľkonásobne viac stresu, sa im akné viditeľne zhoršilo.
Stres však môže vplývať na kožné problémy aj nepriamo. Keď máme v živote náročné obdobie, zvykneme si osvojiť celý rad negatívnych návykov. Menej sa staráme o seba a o svoj zovňajšok, jeme nepravidelne a nezdravo, pijeme veľa kávy alebo alkoholu. To všetko však narúša rovnováhu nášho organizmu, črevnú mikroflóru a môže viesť ku kožným ťažkostiam.
Dlhodobý stres brzdí rast vlasových korienkov, oslabuje ich a zhoršuje celkovú kvalitu vlasov. Vlasy sú tenšie, ľahšie sa lámu a keďže sú korienky oslabené, aj oveľa viac vypadávajú. Zvyšuje sa tiež tvorba lupín, pretože sa na vlasovej pokožke začne hromadiť kožný maz.
Zdravý vlas prechádza počas svojho životného cyklu tromi fázami – rastovou, prechodnou a oddychovou, pri ktorej vypadne. Chronický stres tento cyklus narušuje a vedie k takzvanému telogen effluvium.4 Ide o stav, v ktorom je veľké množstvo vlasových folikulov (korienkov) potlačených do oddychovej fázy, a tak vlasy vypadávajú oveľa viac, ako je prirodzené.
Dlhodobé a vysoké dávky stresu však nespôsobujú len vypadávanie vlasov, ale niekedy aj ich predčasné šedivenie. Výsledky štúdie z roku 2020, ktorá sa zaoberala práve predčasnými šedinami3, poukazujú na to, že sympatická nervová aktivita, teda stresová fáza, môže spôsobovať zánik kmeňových buniek, ktoré vytvárajú melanocyty. A práve tieto bunky produkujú pigment melanín, ktorý vlasom dodáva farbu.
Keď sme neustále vystresovaní, náš organizmus sa dostáva do energetického deficitu a vitamíny aj minerály nám ubúdajú rýchlejšie. Nadmerná tvorba kortizolu spôsobuje tiež stratu biotínu (známy ako vitamín H). Kombináciou týchto dvoch faktorov sa naše nechty oslabujú.
Stres môže tiež za to, že naše telo horšie vstrebáva dôležité živiny, čo môže viesť k lámavým nechtom. Spomaliť a venovať sa svojmu psychickému zdraviu by ste mali aj vtedy, keď sa vám na nich objavia hlboké vodorovné linky. Tie sú totiž jasným znakom zvýšenej úrovne stresu.6
Keď sme napätí, uchyľujeme sa k rôznym kompenzačným (uvoľňujúcim) stratégiám. Medzi ne patria napríklad nervózne pohybovanie nohami, trhanie vlasov, hranie sa s prstami alebo obhrýzanie nechtov.
Štúdia Clinical Psychology Review11 poukazuje práve na súvislosť medzi obhrýzaním nechtov a emocionálnym uvoľnením. Čím viac si nechty obhrýzame, tým uvoľnenejšie sa cítime. Obhrýzanie však nemá za následok len krátke nechty. Poškodzuje sa ním aj nechtová platnička, ktorá sa môže dokonca aj oddeliť od nechtového lôžka. Navyše si ním zvyšujeme riziko nepríjemnej a bolestivej infekcie.
Ďalšou kompenzačnou stratégiou, ktorú si veľakrát ani neuvedomujeme, je škrípanie zubami alebo ich zatínanie. Tieto zlozvyky však môžu prerásť až do nepríjemných ochorení, ktoré sa súhrnne nazývajú temporomandibulárne poruchy alebo TMD.1
TMD je skupina zdravotných problémov, ktoré postihujú kĺb na mieste, kde sa čeľusť pripája k lebke. Za ich vznik môže najmä opakované zatínanie zubov. Výsledkom sú bolesti hlavy, krku, chrbta a opotrebované, neatraktívne vyzerajúce zuby. Postupom času však môžu chronické TMD vyústiť nielen do estetických problémov. Objaviť sa môžu aj problémy s pohybom kĺbov, zvýšená citlivosť či bolesti tváre.²
Udalosti posledných dvoch rokov, pandémia a konflikt na Ukrajine majú výrazný vplyv na naše duševné zdravie a úroveň stresu. Tá…
Môžu byť peniaze výrazným zdrojom stresu? Áno, a hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je spôsob, ako ich vníma…
Chronický stres nám neprináša žiaden úžitok. Nevyburcuje nás k lepším výkonom ani nezlepší našu pozornosť. Spôsobuje len neustálu únavu, bolesť…
