Videli ste ďalšiu časť nového seriálu televízie JOJ s názvom Nemocnica. Prípady sa tento raz týkali darovania orgánov a transplantácie. Darovanie orgánov po smrti je najvyšším prejavom ľudskosti a jeden človek môže takto zachrániť až 7 ďalších životov. V seriáli ste mali možnosť vidieť, ako transplantácia obličiek pomohla žene odkázanej na dialýzu.
Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Oblička je párový orgán, ktorého hlavnou funkciou je zbaviť telo odpadových látok a prebytočných tekutín. Týchto látok sa zbavuje vo forme moču, ktorý vzniká neustálym filtrovaním krvi v malých oddieloch obličky, v tzv. nefrónoch. Krv z celého tela sa v nich počas dňa prefiltruje asi 40 krát.
Ďalšou funkciou obličiek je produkcia hormónu erytropoetínu, ktorý spúšťa tvorbu červených krviniek a produkcia enzýmu (renín), ktorý je zodpovedný za zvýšenie krvného tlaku v prípade potreby organizmu. Obličky sú tiež zodpovedné za kontrolu hladiny minerálov v tele a za tvorbu aktívnej formy vitamínu D, ktorý je nevyhnutný pre normálne fungovanie imunitného systému a zdravie kostí.
V dôsledku rôznych ochorení ako je napríklad diabetes, dlhodobo zvýšený a neliečený vysoký krvný tlak, polycystické ochorenie obličiek a ďalších, môžu obličky stratiť dočasne alebo trvalo svoju funkciu. Najzávažnejšie štádium nastáva v prípade, že stratí 90% (a viac) svojej schopnosti filtrovať odpadové látky a prebytočné tekutiny. Tie sa následne hromadia v tele a môžu mať závažný vplyv na celkové ľudské zdravie. Aby nebol život pacienta so zlyhávajúcimi obličkami ohrozený, je nutné, aby podstúpil pravidelnú dialýzu alebo transplantáciu obličky.
Dialýza je vlastne liečebná metóda, ktorá zastúpi úlohu obličky a teda pomocou prístroja prefiltruje krv človeka. O tom, či je dialýza nutná, rozhoduje nefrológ (špecialista na obličky). V praxi sa používajú dva základné druhy dialýzy – hemodialýza a peritoneálna dialýza.
Ide o chirurgický zákrok pri ktorom dochádza k náhrade nefunkčnej obličky za zdravú. Aj v prípade, že sú poškodené obe obličky, jedna transplantovaná oblička je postačujúca aby zabezpečila normálne fungovanie organizmu. Vďaka tejto skutočnosti môže byť darca orgánov žijúci človek, ktorý môže následne žiť plnohodnotný život taktiež s jednou obličkou.
V prípade, že pacient nemá vhodného darcu zo svojho okolia, je zaradený do zoznamu čakateľov, ktorým sú transplantované obličky zosnulých darcov. Obe liečebné metódy, transplantácia aj dialýza, majú svoje pre a proti.
Transplantácia obličky nie je vhodná pre ľudí, ktorí v zvýšenej miere množstve konzumujú alkohol, pre fajčiarov a pre pacientov, ktorí majú v tele prítomnú infekciu alebo sú obézni. Operácia by tiež mohla byť nebezpečná pre ľudí s inými závažnými ochoreniami, ako napríklad:
Darcom sa môže stať každý zosnulý alebo žijúci človek. Pri žijúcich darcoch je podmienkou, aby benefity z darovania prevažovali nad možným ohrozením darcu. Najvhodnejším žijúcim darcom je člen rodiny pacienta, ktorý má obe zdravé obličky a rozhodne sa jednu z nich darovať svojmu príbuznému. Ak je darcom člen rodiny, je znížené riziko neprijatia orgánu telom príjemcu. Darcom sa však môže stať aj pacientov priateľ či kolega. Dôležitá je zhoda v krvnej skupine a tzv. HLA antigénoch, ktoré sa nachádzajú na povrchu bielych krviniek.
Vďaka žijúcim darcom sa výrazne skráti doba čakania na orgán, ktorá môže trvať aj roky. Zosnulí darcovia sú zvyčajne ľudia, ktorí zomreli pri nejakej nehode. Podmienkou je potvrdená mozgová smrť, ktorá je nezvratná a za žiadnych okolností nie je možné činnosť mozgu obnoviť. Darovanie orgánov zosnulých prebieha podľa zoznamu čakateľov.
Podľa prestížnej Mayo Clinic až 90% pacientov, ktorým bola transplantovaná oblička od živého darcu, prežilo minimálne 5 rokov od operácie. V priemere sa však odhaduje život pacienta s obličkou od živého darcu na 12 – 20 rokov, a s obličkou od zosnulého darcu 8 – 12 rokov.
Pacientkou s najdlhšie transplantovanou obličkou na svete je Angela Dunn, ktorá vo veku 74 rokov oslávila 50. výročie od úspešnej transplantácie. Náhradnú obličku dostala od zosnulého darcu, ktorý zahynul pri dopravnej nehode.
Transplantácia obličky patrí medzi popredné metódy liečby. Avšak tak, ako každý chirurgický zákrok, aj tento má svoje riziká. Najzávažnejšou komplikáciou je ak telo neprijme obličku. Tento scenár je však skôr zriedkavý. Pri transplantácii sa zvyšuje riziko pre:
Ak lekár nestanoví inak, do doby operácie je potrebné, aby pacient zostal fyzicky aktívny v rámci jeho možností a diagnózy a aby dodržiaval diétu, ktorú určí lekár. V prípade, že fajčí, musí sa tohto zlozvyku zbaviť. Ďalším dôležitým krokom je dodržiavanie pravidelných lekárskych kontrol. Váš lekár by mal byť informovaný o všetkých zmenách vášho zdravotného stavu.
Transplantácia orgánu sa vykonáva v celkovej anestézii (v narkóze). Lekár vloží do tela príjemcu darovanú obličku a spojí ju s močovodom, ako aj s cievami príjemcu, čím zabezpečí jej funkčnosť. Vo väčšine prípadov zostávajú pôvodné obličky na svojom mieste.
Po zákroku je nutné, aby pacient užíval imunosupresívnu liečbu. Aj napriek tomu, že transplantácii predchádza celý rad rôznych vyšetrení, ktoré skúmajú či je orgán vhodný pre príjemcu, transplantovaná oblička je pre telo cudzia a imunitný systém by ju mohol napádať. Riešením je preto užívanie liekov potláčajúcich imunitu (imunosupresív). Môžeme si to predstaviť tak, akoby sa vďaka nim sa vytvoril okolo prijatej obličky pomyselný “neviditeľný plášť”, ktorý zabráni imunitnému systému vnímať novú obličku ako cudzie teleso.
Imunosupresíva je nutné užívať počas celej doby, kým je nová oblička funkčná. Bez nich by sa stala opäť viditeľná pre imunitný systém a ten by ju mohol odvrhnúť.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Zdravé obličky prefiltrujú asi pol šálky krvi každú minútu, odstraňujú odpad a prebytočnú vodu a vytvárajú tak moč. Aké sú signály,…
Videli ste ďalšiu epizódu obľúbeného seriálu TV JOJ s názvom Nemocnica. V tejto časti ste mohli vidieť pacientov s rôzne závažnými ťažkosťami –…
Obličky sú veľmi dôležitý párový orgán, ktorý čistí krv tak, že z nej odstraňuje prebytočnú tekutinu, minerály a odpadové látky. Keď však…
