Trichotilománia je duševné ochorenie, ktoré sa prejavuje neodolateľným nutkaním jedinca vytrhávať si ochlpenie z pokožky hlavy, obočia alebo iných oblastí tela. Takto namáhaná pokožka je okrem podráždenia zbavená vlasovej pokrývky, čo sa prejavuje vznikom plešín, oblastí bez ochlpenia, ktoré sú neestetické, ovplyvňujú psychiku jedinca a môžu narúšať sociálne alebo pracovné fungovanie.
Jednou z funkcií vlasov je ochrana pred mechanickým a fyzikálnym poškodením. Majú však aj sexuálne dimorfný charakter a psychologickú funkciu a dopĺňajú celkový výraz osobnosti. Ochorenia vlasov a vlasovej pokožky sú veľmi časté. Štandardne je na pokožke hlavy 100 000-150 000 folikulov. Deti ich majú 500-700 na štvorcový centimeter. S pribúdajúcim vekom počet folikulov klesá. Každý vlasový folikul v priebehu života človeka vyprodukuje približne 30 vlasov. V prípade trichotilománie je neprítomnosť vlasov na tele následkom psychickej poruchy. Človek s touto diagnózou pociťuje nutkavú potrebu vytrhávať si vlasy a ochlpenie z ktorejkoľvek časti tela na vedomej aj nevedomej úrovni. Medzi najčastejšie miesta, na ktoré jedinci sústreďujú svoju pozornosť, patrí temeno hlavy a predná časť ovlasenej časti pokožky (v okolí čela). V prípade dospelých žien sa často prejavuje ponechaním úzkeho pruhu vlasov po okrajoch hlavy. Príčina trichotilománie je nejasná. Pravdepodobne vyplýva z kombinácie genetických a environmentálnych faktorov. Rizikové faktory sú: rodinná anamnéza a vek (tricholománia sa zvyčajne rozvíja vo veku od 10 do 13 rokov a neskôr predstavuje celoživotný problém). Častejšie postihuje ženy. Ľudia postihnutí trichotilomániou môžu trpieť aj inými poruchami, ako je depresia, úzkosť alebo obsedantno-kompulzívna porucha. Trichotilomániu môžu spôsobiť i veľmi stresujúce situácie alebo udalosti. Komplikácie sprevádzajúce túto duševnú poruchu môžu zahŕňať emočnú úzkosť, pocit hanby, poníženia a rozpakov. Pacienti môžu mať nízke sebavedomie a depresiu. Poškodenie pokožky tiež môže spôsobiť zjazvenie, prispieť k infekcii a trvale ovplyvniť rast vlasov. V niektorých prípadoch dochádza aj ku konzumácii vlasov, pričom v zažívacom trakte sa z chlpov a vlasov vytvára útvar podobný guli, trichobezoár. Časom môže spôsobiť úbytok hmotnosti, vracanie, črevnú obštrukciu, dokonca aj smrť pacienta.
Príznakom trichotilománie je opakované vytrhávanie vlasov, najčastejšie z vlasovej pokožky, obočia alebo mihalníc. Súčasťou poruchy je aj zvýšená podráždenosť a napätie, ktoré možno opísať ako nutkanie. Predchádza samotnému vytrhnutiu vlasu, po ktorom nastáva uvoľnenie a upokojenie. Vytrhávanie vlasov spôsobuje vznik plešiny, respektíve prázdnych ložísk bez telesného ochlpenia inde na tele. V niektorých prípadoch sa k nutkavému pocitu trhania ochlpenia pridáva neprekonateľná túžba žuť a konzumovať vlasy a ochlpenie. Tieto vzorce správania môžu viesť k problémom so zažívaním a s vyprázdňovaním. Keďže ide o duševnú poruchu, súčasťou je i zmena nálad, prežívanie úzkostných stavov, problémy v práci.
Na diagnostiku ochorenia sa okrem anamnézy a vizuálneho posúdenia používa trichogram. Pacient si ochorenie často neuvedomuje alebo udáva, že nekoná vedome. V prípade trichologického vyšetrenia a stanovenia trichogramu sa využíva digitálna analýza rastového cyklu vlasov alebo analýza vlasového korienka, skúmajúca vlasy v jednotlivých štádiách ich rastu. Prístroj si všíma predovšetkým chorobné zmeny a vzájomný pomer rastových fáz vlasov v jednotlivých častiach hlavy. Zdravý človek by ich mal mať 80 a viac percent v anagénnej (rastovej) fáze a zvyšok v telogénnej (vypadávajúcej) fáze. Pri trichotilománii sa v trichograme telogénne vlasy nenachádzajú.
Liečba trichotilománie je obmedzená. Úspešný býva nácvik reverzácie zvykov. Táto behaviorálna terapia je primárnou liečbou poruchy. Pacient sa naučí rozpoznať situácie vedúce k nutkavému pocitu vlas vytrhnúť. Ďalšou terapiou je kognitívna liečba a iné psychologické postupy zamerané na zvládanie nutkavého pocitu. Lieky, ktoré pomáhajú pri iných poruchách duševného zdravia, ako je depresia a úzkosť, môžu byť dôležitou súčasťou liečby trichotilománie. Preto sa pri liečbe často využívajú antidepresíva (s látkou klomipramín – Anafranil). Ďalšie lieky, ktoré môžu byť prínosné, sú N-acetylcysteín a olanzapín.