Vzťahy, ktoré sme zažili v detstve, sú ako neviditeľný scenár, podľa ktorého píšeme svoj život v dospelosti. Ovplyvňujú, ako prežívame intimitu či vychovávame vlastné deti. Nie je to však osud, ktorý by sa nedal zmeniť.
Vzťahové väzby vytvorené v detstve predznamenávajú, ako v dospelosti vnímame vo vzťahoch blízkosť, dôveru a bezpečie. Ak dieťa zažije stabilnú a láskavú pripútanosť, v dospelosti sa dokáže ľahšie otvoriť druhým.
V nasledujúcom článku sa dozviete, čo je to vzťahová väzba a aké typy poznáme. Zistíte, akými dospelými sa na základe týchto typov väzieb stávame a či máme nejakú nádej na zmenu.
Teória vzťahovej väzby je jedným z východísk pre štúdium a vysvetľovanie správania a prežívania v medziľudských vzťahoch. V skratke hovorí o tom, že ak nebudú mať deti naplnené vzťahové potreby, v dospelosti budú trpieť i vo vlastných vzťahoch.
Podľa britského psychiatra a zakladateľa teórie vzťahovej väzby Johna Bowlbyho sa rodíme s psycho-biologickým systémom, ktorý je nastavený ako systém pripútanosti – „núti“ nás vyhľadávať blízkosť a následne sa o blízky vzťah starať.
Osobou, ku ktorej je dieťa „pripútané“, býva rodič či iný opatrovateľ, s ktorým sa dieťa cíti bezpečne. Vyhľadávanie blízkosti môžeme teda považovať za vrodený spôsob fungovania človeka, ktorý ľuďom slúži na regulovanie emócií.
Spomínaný systém vychádza z nasledovných pravidiel: Dieťa má záujem byť v blízkosti pripútanej osoby, napríklad mamy, predovšetkým v záťažových situáciách. Dieťa sa uisťuje prostredníctvom pripútanej osoby a vzpiera sa, ak pripútaná osoba nie je v dosahu.
Ak práve prechádzate obdobím, keď vaše ročné dieťatko plače vždy, keď nevidí mamu alebo otca, vedzte, že je to úplne prirodzené. Plač je len jeho spôsob, ako si potvrdzuje: „Mama je pri mne, som v bezpečí.“ Ide o základný inštinkt, ktorý mu pomáha cítiť sa chránené. Tento prvý vzťah zároveň tvorí predobraz toho, ako budeme vnímať a vytvárať vzťahy aj v dospelosti.
Rozlišujeme štyri základné typy vzťahovej väzby. Tri z nich patria medzi tzv. neisté väzby – úzkostná, vyhýbavá a dezorganizovaná. Štvrtý typ, bezpečná väzba, predstavuje zdravý základ pre budúce vzťahy.
1. Úzkostná väzba
Vzniká vtedy, keď je rodič alebo opatrovateľ pre dieťa ťažko predvídateľný – raz reaguje až prehnane starostlivo, inokedy vôbec. Dieťa si tak vytvára pocit neistoty a zmätku. V dospelosti sa tento vzorec prejavuje silnou potrebou blízkosti, ale aj strachom z odmietnutia či opustenia.
2. Vyhýbavá väzba
Ak dieťa nedostáva emocionálnu podporu, útechu či starostlivosť (napríklad pri kŕmení, obliekaní alebo počas choroby), naučí sa spoliehať samo na seba a city potláčať. V dospelosti sa to môže prejaviť vyhýbaním sa intimite a nedôverou voči druhým.
3. Dezorganizovaná väzba
Vzniká v prostredí, kde dieťa zažíva zneužívanie alebo iné formy neprijateľného správania od pripútanej osoby. Dieťa si vytvára zmätok – človek, ktorý by mal byť zdrojom bezpečia, je zároveň zdrojom strachu. V dospelosti to môže viesť k chaotickému správaniu vo vzťahoch.
4. Bezpečná väzba
Ak dieťa dostáva primeranú starostlivosť, emocionálnu podporu a útechu vždy, keď to potrebuje, naučí sa dôverovať. Vie, že sa na blízku osobu môže spoľahnúť. V dospelosti sa takíto ľudia ľahšie otvárajú, dôverujú a zvládajú konflikty bez strachu zo straty vzťahu.
Naše možnosti interakcií s inými ľuďmi počas celého života závisia od našich skúseností s hlavným opatrovateľom, ktorého sme považovali za pripútanú osobu, keď sme boli deti. Pre 80 až 95 percent z nás to bola mama.
Dospelého človeka s úzkostnou vzťahovou väzbou spoznáte podľa toho, že svoje potreby kladie na posledné miesto (ak ich vôbec ešte vníma a uspokojuje). Bývajú závislí na svojom partnerovi, deťoch či iných blízkych, mávajú veľmi silný strach z odmietnutia a je pre nich skutočne náročné byť osamote.
Dospelý človek, ktorý má vyhýbavú vzťahovú väzbu, veľmi ťažko (ak vôbec) zdieľa svoje pocity. Necíti sa dobre, keď s niekým začína byť v blízkom vzťahu. Môže pôsobiť alebo sa cítiť nezaujatý a osamote sú veľmi spokojný.
Dospelí ľudia s dezorganizovanou vzťahovou väzbou nedokážu len tak niekomu dôverovať. Takisto si nevedia predstaviť seba na mieste niekoho iného, nedokážu sa vcítiť do druhých. Komunikácia s inými je pre nich veľmi ťažká a uvedomujú si, koľko zahŕňa problémov a aké im robí komplikácie a vyslovene cítia strach zo zblíženia s inou osobou.
Dospelí ľudia s bezpečnou vzťahovou väzbou naopak nemávajú problém so zdieľaním emócií. Ľahko dôverujú iným, sú šťastní vo vzťahoch a zároveň nepodliehajú panike osamote.
Rodiča s úzkostnou vzťahovou väzbou spoznáte podľa jeho nejednotného správania sa k dieťaťu. Môže prejavovať extrémnu kontrolu nad dieťaťom, pociťuje strach z opustenia (prázdneho hniezda) a často si vyžaduje veľké uistenia zo strany dieťaťa.
Rodič, ktorý má vyhýbavú vzťahovú väzbu, je emocionálne vzdialený od dieťaťa a máva potrebu veľkej nezávislosti, ktorú u dieťaťa podporuje a buduje, a to aj v prípade, ak na ňu dieťa samotné nie je pripravené. Od dieťaťa býva odcudzený a často zanedbáva jeho emocionálne potreby.
Rodičia s dezorganizovanou vzťahovou väzbou môžu svoje deti zneužívať, sú emocionálne nedostupní. Ich správanie je hodnotené ako desivé. Využívajú hroziace gestá, mávajú časté výkyvy nálad alebo majú absolútnu kontrolu nad dieťaťom.
Ako už bolo spomenuté, rodičia s bezpečnou vzťahovou väzbou vytvárajú hrejivé, prijímajúce prostredie, kde dieťa dostáva adekvátne reakcie na svoje potreby a pocity, bezpečie a prijatie.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že dospievajúci i dospelí ľudia s bezpečným štýlom pripútania, majú lepšie predpoklady na zvládanie bežných problémov a negatívnych emócií než ľudia s neistým typom vzťahovej väzby. Ľudia s neistým typom vzťahovej väzby bývajú náchylnejší k psychickým problémom.
I keď sme sa spoznali v nejakom neistom type vzťahovej väzby, nemusí to znamenať, že v ňom uviazneme. Súčasné výskumy ukazujú, že v priebehu života klesá naša úzkostná tendencia a našim štýlom môže veľmi pomôcť dobrá vzťahová skúsenosť, teda to akými ľuďmi sme obklopení.
Nemyslia sa tým iba partneri. Ako významné sa ukazujú aj vzťahy s kolegami, priateľmi či známymi. Ak teda budeme vyhľadávať spoločnosť ľudí s bezpečnou vzťahovou väzbou, s ktorými sa cítime dobre, s ktorými môžeme zdieľať spoločne život s jeho radosťami i úskaliami a pri ktorých sa nemusíme báť chybovať, môžeme sa i my sami stávať postupne viac bezpečnými osobami pre nás i ostatných.
Takáto pozitívna skúsenosť má dokonca medzigeneračný presah. Ak cítime, že sme neistým typom vzťahovej väzby, ale k našim deťom sa budeme vedome správať, akoby sme mali istý typ vzťahovej väzby, vybudujú si naše deti bezpečnú vzťahovú väzbu a už sa viac tento model nebude prenášať z generácie na generáciu.
Vzťahová väzba, alebo pripútanie, je úzke puto medzi dvoma ľuďmi, ktoré sa vyvíja už v prvých rokoch života. Ak je toto puto neisté, môže spôsobovať napätie a ťažkosti vo vzťahoch aj neskôr. Dobrou správou je, že neistý typ vzťahovej väzby sa dá zmeniť – pomôcť tomu môžu práve pozitívne skúsenosti s našimi blízkymi v dospelosti.
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Až vo veku troch rokov je dieťa schopné separácie na dobu osem hodín bez vážnych emočných zásahov do podvedomia. V jeho…
Aby si dieťa na svoju novú rolu škôlkara ľahko zvyklo, musí mať podporu v tom, čo pozná – v svojej…
Jedným z kľúčových prvkov úspešnej výchovy detí je rešpekt. Rešpektujúca výchova spočíva v dodržiavaní základných princípov, ako je empatia, porozumenie…
