Uhryznutie patrí k nepríjemným zraneniam, pričomjeho pôvodcom je najčastejšie zviera. Môže sa však stať, že človeka uhryzne aj iný človek, napríklad malé dieťa. Tieto rany môžu byť menej vážne, ale aj komplikované a vyžadujúce si lekárske ošetrenie.
Najčastejšie dochádza k uhryznutiu človeka zvieraťom – (psom či mačkou, škrečkom, morským prasiatkom, zajacom alebo ďalšími domácimi zvieratami). Aj keď sa majiteľ domnieva, že svojho psa či mačku dôverne pozná, môže dôjsť k situáciám, keď ho vlastné zviera nečakane pohryzie. Častými obeťami zvieracích uhryznutí sú deti do 5 rokov, ktoré nedokážu odhadnúť riziko, prípadne zviera neprimerane provokujú.
Menej časté sú uhryznutia človekom, niekedy dieťaťom. K uhryznutie dospelým človekom dochádza hlavne pri bitkách.
.
Uhryznutia často nevyžadujú liečbu, ak nedošlo k porušeniu kože zubami zvieraťa či človeka. Ak je koža porušená, je potrebné eliminovať možné riziko vzniku infekcie. Ústa zvieraťa aj človeka sú sídlom baktérií a iných mikroorganizmov, ktoré môžu preniknúť do rany. Navyše pri zvieracích uhryznutiach hrozí aj riziko besnoty. Z toho dôvodu ak dôjde k uhryznutiu zvieraťom, je potrebné vykonať nasledovné opatrenia:
• kontrola miesta uhryznutia a zhodnotenie rany – ak nie je porušená koža, zranenie sa pravdepodobne zahojí bez komplikácií a bez potreby lekárskeho ošetrenia, postihnuté miesto však treba dôkladne umyť čistou vodou,
• v prípade porušenia umývanie rany pod tečúcou vodou niekoľko minút,
• odstránenie nečistôt z rany (chlpy a podobne),
• pri silnom krvácaní jeho zastavenie priamym tlakom na ranu a priloženie sterilnej gázy,
• obviazanie rany,
• v prípade vážnych poranení, ako je odhryznutie časti tela (napríklad prsta alebo jeho časti), sa odporúča umytú časť tela zabaliť do sterilnej textílie,vložiť do čistého vrecka s ľadom a čo najrýchlejší transport do nemocnice (niekedy je totiž možné uhyznutú časť tela prišiť).
Lekár potrebuje informácie o tom, ako k uhryznutiu došlo a kto je jeho pôvodcom (človek alebo zviera, aký druh zvieraťa, či je známe, alebo cudzie, voľne žijúce a podobne). Ak človeka uhryzlo iné než jeho vlastné zviera, môže pomôcť zistenie dátumu jeho poslednej vakcinácie od jeho majiteľa (pre riziko besnoty).
Ak ide o uhryznutie neznámym psom alebo iným zvieraťom, lekár spravidla navrhne potrebné opatrenia po zhodnotení okolností (výskyt besnoty v danej oblasti a podobne). Zhodnotí stav rany a môže predpísať antibiotiká, ak hrozí riziko infekcie, prípadne podať očkovaciu látku proti tetanu. Niekedy je potrebné ranu zašiť. Lekár môže nechať urobiť aj krvné testy, z dôvodu vylúčenia alebo potvrdenia infekcie. Vážne uhryznutia vyžadujú chirurgický zákrok, najmä ak došlo aj k poškodeniu kĺbov či kostí.
Keďže k uhryznutiam najčastejšie dochádza u malých detí a ide o uhryznutia domácimi zvieratami, je dôležité deti už od útleho veku učiť, ako sa vhodne správať k zvieratám. Deti by nemali byť so zvieraťom bez dozoru.