Ak ste spoločenský typ, máte jeden bod k dobru v boji s demenciou. Ako sa jej vyhnúť? A týka sa častejšie žien alebo mužov?
V nasledujúcom článku sa dozviete:
So starnutím sa môžu u niektorých ľudí objaviť obavy z rozvoja demencie, obzvlášť, keď si všimnú, že často zabúdajú na bežné veci. V súčasnosti, bohužiaľ, neexistujú žiadne postupy, ktoré by dokázali úplne zabrániť rozvoju Alzheimerovej či inej príbuznej demencie. Existujú však opatrenia, vďaka ktorým môžeme znížiť riziko rozvoja demencie, a tým čo najviac oddialiť a zmierniť výskyt tohto ochorenia.
Zmeny v mozgu, ktoré spôsobujú demenciu, sa môžu začať už desaťročia predtým, ako sa objavia samotné príznaky. To znamená, že je dôležité starať sa o svoj mozog počas celého života. Vo všeobecnosti platí, že nikdy nie je neskoro, ani príliš skoro, zaradiť do svojej dennej rutiny opatrenia, priaznivé pre udržanie či zlepšenie zdravia mozgu.
Demencia je progresívne neurologické ochorenie, ktoré zhoršuje kognitívne funkcie, ako je pamäť, uvažovanie, komunikácia a schopnosť vykonávať každodenné úlohy. Demencia nie je špecifická choroba sama o sebe, ale skôr zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa rôzne stavy, pričom Alzheimerova choroba je jej najbežnejšou formou. Medzi ďalšie formy demencie patrí:
Demencia sa zvyčajne začína objavovať neskôr v živote, najčastejšie po 65. roku života. Aj keď je vek významným rizikovým faktorom, presný nástup sa medzi jednotlivcami líši. Niektoré formy demencie, ako napríklad Alzheimerova choroba so skorým nástupom, sa môžu prejaviť u jedincov už vo veku 40 až 50 rokov, aj keď sa to stáva zriedkavo.
Prvé príznaky demencie môžu byť mierne, pričom často zahŕňajú zmeny kognitívnych schopností. Strata pamäti je charakteristickým skorým príznakom, keď pacienti zabúdajú na nedávne udalosti, mená alebo stretnutia. Môže sa prejaviť aj dezorientácia v známom prostredí a ťažkosti s plánovaním a riešením problémov. Okrem toho mávajú pacienti problém pri komunikácii nájsť správne slová alebo sa môžu často opakovať . Môžu byť pozorované zmeny nálady, zmeny osobnosti a pokles schopnosti zvládať každodenné úlohy. Rozpoznanie týchto počiatočných príznakov je rozhodujúce pre včasnú liečbu a manažment stavu, ako aj poskytovanie podpory pacientom a ich rodinám.
Rizikové faktory sú aspekty vášho životného štýlu, prostredia a genetiky, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku ochorenia. Rizikové faktory samy osebe nie sú príčinou ochorenia, skôr predstavujú zvýšenú šancu, nie však istotu, že sa demencia rozvinie. Niektoré rizikové faktory možno kontrolovať, zatiaľ čo iné nie. Výskum však naznačuje, že až 40 % prípadov demencie súvisí s ovplyvniteľnými faktormi, ktoré môžeme sami kontrolovať.
Medzi neovplyvniteľné rizikové faktory patrí:
Najväčším rizikovým faktorom demencie je vek. Asi dvaja zo 100 ľudí vo veku 65 až 69 rokov majú demenciu a toto číslo sa zvyšuje na 19 zo 100 u ľudí vo veku 85 až 89 rokov. Je to preto, že starnutím, sa znižuje schopnosť mozgu regenerovať bunky poškodené oxidačným stresom alebo zápalom. Prítok krvi do mozgu sa môže s vekom tiež znižovať, čo ovplyvňuje jeho celkovú funkciu a kognitívne schopnosti.
Genetika hrá kľúčovú úlohu v riziku rozvoja demencie. Niektoré génové varianty sú spojené so zvýšenou náchylnosťou na neurodegeneratívne ochorenia, ako je Alzheimerova, Parkinsonova a frontotemporálna demencia. Tieto genetické faktory môžu ovplyvniť akumuláciu abnormálnych proteínov v mozgu, ako je beta-amyloid a tau, ktoré sú charakteristické pre tieto stavy.
Ženy majú vyššie riziko vzniku demencie ako muži. Toto zvýšené riziko sa čiastočne pripisuje skutočnosti, že ženy majú tendenciu žiť v priemere dlhšie ako muži a vek je významným rizikovým faktorom demencie. K vyššej prevalencii demencie u žien však môžu prispievať aj hormonálne faktory.
Nadmerná konzumácia alkoholu, (viac ako 14 nápojov týždenne u žien a viac ako 21 nápojov týždenne u mužov) môže zvýšiť riziko vzniku demencie.
Nezdravá strava s vysokým obsahom nasýtených tukov, cukru a soli môže zvýšiť riziko vzniku mnohých chorôb vrátane demencie a kardiovaskulárnych chorôb.
Fyzická nečinnosť vo veku 65 rokov a viac významne prispieva k rozvoju demencie.
Nadmerná telesná hmotnosť môže viesť k chronickému zápalu, inzulínovej rezistencii a kardiovaskulárnym problémom, ktoré môžu prispieť k poklesu kognitívnych funkcií a rozvoju demencie.
Vysoká hladina cukru v krvi môže poškodiť krvné cievy a nervové bunky v mozgu, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť poklesu kognitívnych funkcií.
Existujú silné dôkazy, že fajčiari sú vystavení vyššiemu riziku demencie v porovnaní s nefajčiarmi. Škodlivé chemikálie v tabaku môžu poškodiť krvné cievy a mozgové bunky, čo prispieva k poklesu kognitívnych funkcií.
Ľudia, ktorí majú neliečený vysoký krvný tlak v strednom veku ( 45 až 65 rokov), majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku demencie. Nekontrolovaná hypertenzia môže poškodiť cievy v mozgu, zhoršiť prietok krvi a potenciálne viesť k poklesu kognitívnych funkcií.
Nízka úroveň kognitívnej angažovanosti, ako je obmedzená mentálna stimulácia a učenie nových vecí, je spojená s vyšším rizikom demencie.
Pretrvávajúca neliečená depresia môže urýchliť kognitívny pokles a zvýšiť pravdepodobnosť vzniku neurodegeneratívnych porúch, ako je Alzheimerova choroba.
Mierne úrovne straty sluchu zvyšujú riziko kognitívneho poklesu a demencie. Hoci stále nie je jasné, ako presne ovplyvňuje kognitívny pokles, strata sluchu môže viesť k sociálnej izolácii, strate nezávislosti a problémom s každodennými aktivitami.
Vzťah medzi znečistením ovzdušia a demenciou je stále nejasný. Odhaduje sa však, že ľudia žijúci v blízkosti rušných ciest majú vyššie riziko demencie, pretože môžu byť vystavení vyšším úrovniam znečistenia ovzdušia emisiami vozidiel.
1. Precvičujte si mozog
Akákoľvek aktivita, ktorá zahŕňa myslenie a učenie, môže zlepšiť zdravie vášho mozgu a pomôcť chrániť ho pred demenciou. Dôkazy naznačujú, že väčší úžitok prinášajú zložitejšie a náročnejšie duševné aktivity. Čím viac mozgových aktivít vykonávate, čím častejšie ich vykonávate a čím zložitejšie sú, tým viac si znižujete riziko demencie. Najlepšie činnosti sú tie, ktoré vás bavia:
2. Socializujte sa
Pravidelné a príjemné interakcie s priateľmi, rodinou a ostatnými môžu pomôcť znížiť riziko demencie. Existuje mnoho spôsobov interakcie ako napríklad:
3. Vyhýbajte sa fajčeniu a konzumácii alkoholu
Nadmerné pitie alkoholu môže viesť k zhoršeniu zdravotných stavov, ako je cukrovka, vysoký krvný tlak, mŕtvica, strata pamäti a poruchy nálady. Odporúčané je, aby muži nepili viac ako dva alkoholické nápoje denne a ženy iba jeden. Ak je pre vás skoncovanie s alkoholom či cigaretami náročné, obráťte sa na svojho lekára, ktorý vám môže predpísať liečivá na zvládnutie abstinenčných príznakov.
4. Zostaňte fyzicky aktívny
Ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni, majú nižšie riziko srdcových chorôb a mŕtvice. Oba tieto stavy sú spojené so zvýšeným rizikom rozvoja demencie. Výskum naznačuje, že dokonca aj malé množstvo cvičenia (vrátane jednoduchého cvičenia, ako je chôdza), je dobré pre zdravie mozgu a chráni pred demenciou. Pomôže vám akákoľvek fyzická aktivita, ktorú môžete začleniť do svojej každodennej rutiny.
5. Starajte sa o zdravie srdca a ciev
Výskum ukazuje, že ľudia, ktorí majú vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, cukrovku alebo sú obézni, najmä v strednom veku, majú vyššie riziko vzniku demencie v neskoršom veku. Ak sa tieto stavy neliečia, môže to viesť k poškodeniu ciev v mozgu, čo následne poškodzuje mozgové bunky a vedie k narušeniu funkcií myslenia.
Výsledky štúdii sľubne ukázali, že liečba vysokého krvného tlaku toto riziko znižuje. Iné štúdie naznačujú, že liečba vysokého cholesterolu a cukrovky môže tiež znížiť riziko vzniku demencie, hoci v tejto oblasti je ešte potrebný ďalší výskum. Odporúča sa preto, aby ste pravidelne absolvovali preventívne prehliadky, vďaka ktorým sa dá zistiť vysoký tlak, cholesterol či cukrovka včas.
6. Konzumujte zdravú a vyváženú stravu
Vyvážená strava na prevenciu demencie by mala zahŕňať rôzne potraviny bohaté na živiny, ktoré podporujú celkové zdravie mozgu a znižujú riziko kognitívneho poklesu. Tu je niekoľko kľúčových potravín, ktoré by vo vašom jedálničku nemali chýbať:
Tieto potraviny sú bohaté na vitamíny, minerály, antioxidanty a vlákninu, ktoré pomáhajú chrániť mozgové bunky pred poškodením a zápalom. Na zdravie mozgu sú obzvlášť prospešné čučoriedky a iné bobuľovité ovocie, listová zelenina, brokolica, karfiol, avokádo, citrusy, cvikla a rajčiny.
Hnedá ryža, celozrnná pšenica, quinoa či ovos poskytujú trvalú energiu a obsahujú vlákninu, ktorá podporuje zdravie srdca a stabilizuje hladinu cukru v krvi.
Zahrňte do svojho jedálnička zdroje chudých bielkovín, ako je hydina, ryby (najmä tučné ryby ako losos), strukoviny, fazuľa, šošovica a tofu. Proteín je dôležitý pre zdravie a regeneráciu mozgových buniek.
Zamerajte sa na zdroje zdravých tukov, ako sú avokádo, orechy, semienka a olivový olej. Omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v tučných rybách, ľanových semienkach a vlašských orechoch, sú obzvlášť prospešné pre zdravie mozgu.
Vyberte si nízkotučné alebo netučné mliečne výrobky alebo mliečne alternatívy obohatené o vápnik a vitamín D, ktoré podporujú zdravie kostí a potenciálne kognitívne funkcie.
Zostaňte dobre hydratovaní čistou vodou a obmedzte sladké nápoje. Dehydratácia môže ovplyvniť kognitívne funkcie, preto je dôležité udržiavať správny príjem tekutín.
Kurkuma, známa svojimi protizápalovými vlastnosťami, a ďalšie bylinky a koreniny ako rozmarín, tymian a škorica môžu mať potenciálne kognitívne výhody, preto ich nezabúdajte pridávať do jedál.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
https://www.betterhealth.vic.gov.au/health/conditionsandtreatments/dementia-reducing-your-risk
https://www.alzheimersresearchuk.org/dementia-information/reducing-your-risk/
https://www.alzheimers.gov/life-with-dementia/can-i-prevent-dementia
V ďalšej epizóde seriálu Nemocnica z dielne TV JOJ ste mohli vidieť prípad 80 ročného pacienta, na ktorom syn pozoroval, že bol…
Vaskulárna demencia je všeobecný pojem opisujúci problémy súvisiace s úsudkom, plánovaním, zdôvodňovaním, pamäťou a inými procesmi, ktoré sú spojené s…
