Automaticky počítať s úspechom je prvým krokom k neúspechu. Zažil to aj náš najlepší šprintér v histórii Slovenska – Ján Volko.
Asi prvý vlani v Belehrade, kde som získal striebro na halových ME a vyrovná sa tomu zlato z ME do 23 rokov na 200 metrov. A porovnateľným výsledkom je 6. miesto z tohtoročných halových MS.
Vtedy som to ešte nevnímal, bol som nováčikom a nikto odo mňa ešte nič nečakal. Prišlo to až v tomto roku, keď mi to na ME v Berlíne nevyšlo podľa predstáv. Tlak už bol väčší, začal som si ho pripúšťať a zrejme preto to tak dopadlo.
Zo všeobecného pohľadu to až taký neúspech nie je. Dve trináste miesta sú pre slovenského šprintéra kvalitné. Ide skôr o to, akým časom som ich dosiahol. A ten nebol úplne v súlade s tým, čo som predvádzal celú sezónu. Vyrovnávalo sa s tým naozaj ťažko, ale po týždni sme to s celým tímom hodili za hlavu a snažíme sa pracovať ďalej.
V tréningu zatiaľ k zmenám neprišlo. Ale zmenil sa náš pohľad na úspechy a šport ako taký. Na ME každý čakal, že sa dostanem do finále, aj my. Už toto bola možno cesta k neúspechu. Preto sme si povedali, že to skúsime inak a pôjdeme na to zase pekne postupne od podlahy. Najprv rozbehy, potom semifinále, finále. Ak to vyjde – vyjde, ak nie, nič sa nedeje.
Sú to ľudia okolo mňa. Moja rodina, blízki a celý môj tím. Obaja tréneri – Naďka Bendová a Robo Kresťanko, fyzioterapeutka Janka Zavacká a manažér Alfonz Juck. Veľmi im za to ďakujem, sú to ľudia, ktorí ma držia nad vodou a práve oni sú tí, ktorí ma dotiahli tam, kde som teraz.
Ono sa to vyvíjalo postupne, asi od môjho 17. – 18. roku života, keď som začal spolupracovať s mojím súčasným tímom. Snažil som sa byť zodpovedný, neklamať a robiť všetko naplno. Nebol tam nejaký konkrétny zlom, kedy by som si povedal, že som sa práve stal chlapom, ktorý bude dodržiavať určité zásady.
Áno. Aj keď skôr by som si cenil dvojstovku pod 20 sekúnd, keďže to je moja obľúbenejšia disciplína. Ale to je asi ten najvzdialenejší sen, ktorý mám. Z tých bližších, ktoré by som si chcel splniť, je účasť na olympiáde. A z tých, čo sa mi už splnili, bolo prekonanie slovenských rekordov a posunutie tých časov na kvalitnejšiu úroveň.
Doteraz som špeciálneho mentálneho kouča nemal. Ale využíval som mentálny tréning mojej trénerky, ktorá študuje tieto veci a snaží sa mi aj v tomto pomôcť. Začo jej veľmi ďakujem, lebo sú to nemalé hodiny strávené nad knihami, prednáškami a pri analyzovaní všetkých tých vecí okolo. Ale teraz po ME v Berlíne sme sa rozhodli, že sa stretneme so športovým psychológom a možno mi pomôže a uľahčí situáciu okolo toho tlaku a všetkých tých očakávaní pred vrcholnými podujatiami.
Zo začiatku to bolo veľmi náročné. Športovcom neradi umožňujú individuálny študijný plán. Panuje tu taká mienka, že keď ste športovec, máte športovať a nie študovať. Dnes už ale vďaka dosiahnutým výsledkom úľavy mám a veľmi mi to pomáha.
Voľno mám zhruba štyri týždne za rok. Viac to ani nemôže byť, lebo telo si potom odvykne od pohybu a je ťažké sa vrátiť späť. Už som to zažil. Po troch týždňoch ničnerobenia som bol na tom horšie, ako po dvoch mesiacoch intenzívneho tréningu. Voľno je potrebné, treba si fyzicky aj mentálne oddýchnuť, ale treba si dať pozor, aby to človek neprehnal.
Už. Prípravu na ďalšiu sezónu sme začali 17. septembra, najskôr nás čakajú halové ME v škótskom Glasgowe a v neobvyklom čase v októbri budú MS v Katare. Najväčším cieľom sezóny ale bude letná univerziáda, čo je v podstate olympiáda univerzít a je tam asi najvyššia šanca na dobrý výsledok. Na MS sa asi budeme sústrediť len na jednu disciplínu a aj to celkom nevieme, či sa podarí.
Lebo sa zmenili pravidlá a už sa nepostupuje podľa splnenia stanovených limitov. Zaviedol sa podobný systém, ako je v tenise. Teda rebríček, na základe ktorého sa 48 alebo 56 najlepších športovcov dostane na tie podujatia. Kvôli tomu je sezóna mierne narušená. V podstate neviete až do posledného momentu, či vôbec pôjdete na majstrovstvá. Ale určite má zmysel sa na ne pripravovať. Práve letná univerziáda je z tohto pohľadu významná. Dajú sa tam pozbierať dôležité body do rebríčka. (pozn.: niekoľko dní po vzniku tohto rozhovoru sa IAAF rozhodla vrátiť k systému limitov a kvalifikáciu na MS v Katare na základe rebríčka zrušila)
Čo sa týka výkonov, tak áno. Ale mal som možnosť stretnúť sa s ním a osobnostne mi až tak nevyhovuje. Čo, samozrejme, nespochybňuje, že je to skvelý športovec a legenda, ktorá dosiahla neskutočné výsledky. Ale mám iné športové vzory. V súčasnosti je to svetový rekordér na 400 metrov Van Niekerk. Mal som možnosť stretnúť sa s ním i porozprávať. Je to veľmi dobrý človek, veľmi skromný. A to, čo dosiahol, keď po vyše 17-tich rokoch prekonal svetový rekord Michaela Johnsona, to bolo niečo úžasné. On je pre mňa obrovský vzor.
On ho nehral predtým, ja som si tým už prešiel a asi sa nechcem vracať.
Z Mateja Tótha vykresal majstra sveta i olympijského víťaza, no stále má pocit, že sa ako tréner má čo učiť.…
Ochorenie COVID-19 sa na Slovensku vyskytuje už od marca tohto roku. Odvtedy neustále mutuje a je stále nebezpečnejší. Zhovárali sme…
Pochybnosti o sebe samej, ťažkosti s oddelením športu a súkromného života či náročné obdobie po neúspešných olympijských hrách – aj…
