Whiplash syndróm, opierkový syndrómbýva tiež označovanýdoslovným prekladom „šľahnutie bičom”, pretože toto poranenie sprevádza rýchly pohyb hlavy pripomínajúci práve šľahnutie týmto predmetom. Prejavuje sa bolesťou krčnej chrbtice, ktorá jenásledkom prudkého stiahnutia svalstva krku pri úraze. Bezprostredne po nehode však nie je prítomné krvácanie, modriny a ani zlomeniny. Odhaduje sa, že syndróm postihuje 677 ľudí zo 100 000 jedincov a náklady spojené s týmto poranením v Európe dosahujú približne 10 miliárd eur ročne.
Funkcia svalstva a štruktúr krku spočíva v stabilizácii hlavy pri pohybe. Krčná chrbtica je najpohyblivejší a najzraniteľnejší úsek osovej časti skeletu. Skladá sa zo siedmich krčných stavcov (C1 – C7). Poruchy funkcie a štruktúry v tejto oblasti majú ďalekosiahle následky. Poranenie v dôsledku opierkového syndrómu negatívne ovplyvňuje život človeka v oblasti práce, záujmových aktivít i bežných činností. Termín whiplash sa pôvodne používal na poranenia v dôsledku nehôd vlakových súprav a vyznačoval sa bolesťou hlavy a krčnej chrbtice. Po rozšírení automobilovej dopravy je častým dôsledkom autohavárií. Ďalšou častou príčinou sú adrenalínové športy, futbal, potápanie, ragby a skoky do vody, ale tiež poranenie pri bežných situáciách (pád zo schodov, pošmyknutie). Syndróm vzniká pri náhlom pôsobení akceleračno-deceleračnej sily na krčnú chrbticu a hornú časť trupu v dôsledku vonkajších síl pripomínajúcich šľahnutie bičom, teda pri prudkom trhnutí hlavou. Prenos tejto sily môže spôsobiť poranenie kostí a mäkkých tkanív a vznik celého radu klinických prejavov, ktoré súborne označujeme „whiplash associated disorders“ (WAD). Zranenie môže poškodiť ľubovoľný počet anatomických štruktúr krčnej chrbtice v ktorejkoľvek jej časti. Dochádza pri ňom k pomliaždeniu mäkkých tkanív hlavy a krku, k poškodeniu nervov a miechy a k fraktúre krčných stavcov. Miera poškodenia závisí od intenzity nárazu. Bolesť sa pripisuje poraneniu mäkkých tkanív a abnormálnym signálom z receptorov v poranených puzdrách, väzoch alebo vláknach, ktoré môžu narušiť rozsah pohybov svalstva krčnej chrbtice. V dôsledku týchto zmien poranený krk stuhne, aby sa zamedzilo ďalšiemu poraneniu. Stuhnutie znižuje aktívny pohyb krku a spôsobuje bolestivé svalové kŕče.
Whiplash syndróm má akútne a chronické štádium. Za chronické štádium sa považuje obdobie pretrvávajúcich príznakov v intervale od 3 do 6 mesiacov, vyvinie sa u štvrtiny pacientov. Jednou z charakteristík chronického whiplash syndrómu je pretrvávajúca bolesť a stuhnutosť krčnej oblasti a strata aktívneho rozsahu pohybu krčnej chrbtice a pletenca hornej končatiny, zmeny rovnováhy, kontroly očných pohybov a držania tela.
Symptómy sa môžu objaviť hneď alebo oneskorene, najčastejšie do 15 hodín po úraze. Typickým príznakom je bolesť krčnej chrbtice, sprevádzaná bolesťou hlavy, závratom, poruchami videnia, čiastočným ochrnutím končatín, necitlivosťou končatín, slabosťou, poruchami s koncentráciou a pamäťou, zhoršením sluchu, zvonením v ušiach (tinitus) alebo stratou rovnováhy.
Na základe postihnutia anatomických štruktúr a symptómov rozlišujeme 4 stupne tohto poranenia:
• WAD I – sprevádzajú ho bolesti šije a hlavy, pocity stuhnutosti a citlivosti v krčnej oblasti, bez iných telesných príznakov.
• WAD II – k bolestiam šije a hlavy, pocitu stuhnutosti a citlivosti v krčnej oblasti sa pripája obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice.
• WAD III – zahŕňa príznaky WAD stupňa II, navyše sú prítomné neurologické príznaky (zmeny reflexov a prejavy slabosti v horných končatinách).
• WAD IV – najťažšia forma, jej príznakom je zlomenina či dislokácia stavcov krčnej chrbtice.
Tento syndróm je pomerne ťažko diagnostikovateľný bežnými vyšetrovacími metódami. Rádiografia (MRI, CT) nedokáže odhaliť poranenia puzdier, platničiek a drobných fraktúr. Až u 40 percent pacientov sú vyšetrenia vyhodnotené negatívne a pacienti sú napriek pretrvávajúcim ťažkostiam považovaní za zdravých. V praxi sa osvedčilo použitie Tetrax systému, ktorý dokáže rozpoznať patologické príznaky aj päť rokov po zranení. Zobrazovacie metódy sa používajú na vylúčenie zlomenín alebo vyskočenia platničiek v oblasti krčnej chrbtice, ktoré by mohli ohrozovať miechu. Neurologické vyšetrenie pomáha vylúčiť poranenie mozgu. Anamnéza je prvý nástroj, ktorý môže lekára nasmerovať k vyvodeniu diagnózy opierkový syndróm. Pri fyzickom vyšetrení sa lekár zameriava na držanie tela a pohyb chrbtice, posudzuje svalové napätie, funkciu kĺbov a ramenného pletenca, funkciu svalov a neurologické vyšetrenie citlivosti, svalovej sily, reflexov a rovnováhy.
V akútnej fáze sa využíva pasívny prístup. Jeho podstatou je znehybnenie krčnej chrbtice. Na znehybnenie poškodeného úseku sa používa krčný golier a na tlmenie bolesti farmakoterapia (neopioidné alebo nesteroidné analgetiká) a elektroterapia. Aktívna časť liečby zahŕňa terapiu mäkkých techník, liečebný telocvik, metódy McKenzie, terapiu suchou ihlou a kombináciu týchto metód. Pri liečbe súvyužívané aj alternatívne metódy – akupunktúra a chiropraktika.
K prevencii patrí napríklad správne nastavenie opierky v aute. Jej horný okraj by mal byť na úrovni temena hlavy a vzdialený od hlavy najviac 5 centimetrov.
Bolesť postihujúca krčné stavce patrí medzi významné sociálno-ekonomické problémy. Najčastejšie sa objavuje v strednom a vyššom veku a je príčinou…
Obdobie pandémie „pripútalo“ k stoličkám ešte viac ľudí, než je obvyklé. Mnohé veci sa vybavujú spoza počítača a možno ste sa už…
Bolesť krčnej chrbtice môže vystreľovať až do ramena, predlaktia či prstov na ruke. Aké lieky a cviky vám pomôžu? Dočítate…
