Zákaly sklovca

V tomto článku sa dozviete

• Anatómia oka
• Funkcia sklovca
• I. Vekom podmienené zmeny sklovca    
• II. Degeneratívne zmeny sklovca
• III. Krvácanie do sklovca
• IV. Zmeny sklovca pri vnútroočnom zápale
• Aké príznaky môže na sebe spozorovať pacient?
• Liečba
• Prevencia

Anatómia oka

Sklovec tvorí 80 percent vnútroočného priestoru oka. Jeho celkový objem je približne 4 mililitre. Ide o gélovitú hmotu, ktorá pozostáva v 98 percent z vody. Zvyšok tvorí kolagén, kyselina hyalurónová a chondroitín sulfát. Smerom k okraju sa štruktúra sklovca zahusťuje väčšou koncentráciou tzv. hyalocytov. Sú to bunky produkujúce kolagén a kyselinu hyalurónovú.

Sklovec svojou prednou sklovcou membránou nalieha na šošovku, zadnou sklovcou membránou na sietnicu (obrázok č. 1). Smerom do periférie je gélovitá hmota hustejšia, nazýva sa aj kôra. Báza ju rozdeľuje na prednú a zadnú časť.

Sklovec je fixovaný na sietnici v oblasti okraja terča zrakového nervu. Je to miesto, kde zrakový nerv vystupuje z oka. Druhým spojom je miesto najostrejšieho videnia na sietnici, tzv. makula. Tretí spoj je v prednej časti v oblasti bázy. Uvedené miesta kontaktu sklovca a sietnice sú prirodzené, fyziologické. Pri patologických spojoch ide o sietnicové žily, degeneratívne zmeny, či pozápalové jazvy sietnice.

obrázok č. 1 Anatómia oka

Funkcia sklovca

Sklovec je súčasťou optického systému oka. Umožňuje prenos dopadajúceho viditeľného svetla na sietnicu. Má viskoelastické vlastnosti, čím chráni štruktúry oka pred mechanickým poškodením, trením a otrasmi spojenými s bežnou, ale aj náročnejšou aktivitou človeka.

Vyšetrovacie metódy v rámci očného vyšetrenia zahŕňajú:

• vyšetrenie pomocou oftalmoskopu
• vyšetrenie sklovca na štrbinovej lampe pomocou šošovky
• vyšetrenie pomocou ultrazvuku (hlavne pri poúrazových stavoch, znemožňujúcich vyšetrenie pomocou štrbinovej lampy).

Zákaly sklovca môžu byť súčasťou:

1. involučných zmien v dôsledku veku pacienta, 
2. súčasťou degeneratívnych zmien sklovca,
3. krvácania do sklovca,
4. zápalov oka.

I. Vekom podmienené zmeny sklovca    

Syneréza

Pri narodení a v mladšom veku má sklovec homogénnu štruktúru. Už v 2. dekáde života sa začínajú štrukturálne zmeny. V strednej časti dochádza ku skvapalneniu, tzv. syneréze a vytvárajú sa menšie alebo väčšie lakúny. Kortikálna časť sklovca sa zahusťuje. Proces prebieha na úkor narušenia väzby kyseliny hyalurónovej a kolagénu, napríklad pôsobením voľných radikálov.

Ablácia zadnej sklovcovej membrány

Odchlípenie zadnej sklovcovej membrány, tzv. ablácia, nadväzuje na synerézu. Postihuje takmer 70 % populácie vo veku 70 rokov. Zahustená zadná plocha sklovca sa odlučuje od sietnice hlavne v hornej polovici. Sklovec ostáva fixovaný v oblasti bázy v prednej časti.

Pri odtrhnutí sklovca od terča zrakového nervu vzniká centrálny kruhovitý zákal v sklovci s otvorom v strede, tzv. Weissov prstenec.

Syneréza a ablácia sklovca sa vyskytujú častejšie (skôr približne o 10 rokov) u pacientov s krátkozrakosťou, tzv. myopov ako u pacientov bez korekcie (emetropov). Niekedy sprevádzajú zápalové či degeneratívne ochorenie sietnice. Úlohu zohráva aj odchlípenie sietnice.

II. Degeneratívne zmeny sklovca

Asteroidná hyalóza

Ide o drobné žltobelavé, sférické, reflektujúce zákaly fixované v neskvapalnenom sklovci. Pozostávajú z vápnika, fosforu, lipidov, či mukopolysacharidov. Postihuje pacientov vo veku od 60 do 70 rokov, väčšinou diabetikov. Postihnutie je častejšie jednostranné, asymptomatické.

Synchisis scintilans

Ide o drobné, ploché reflektujúce zlatohnedé kryštály cholesterolu v skvapalnenom sklovci, voľne pohyblivé. Usádzajú sa na dne sklovcovej dutiny, vznikajú ako neskorý následok krvácania do sklovca.

Amyloidóza

Ide o zákaly v tvare granúl alebo vlákien sklennej vaty v kôre sklovca. Primárne sú prejavom familiárnej amyloidózy. Sekundárne vznikajú pri celkových zápalových a nádorových ochoreniach.

III. Krvácanie do sklovca

Ku krvácaniu do sklovca najčastejši dochádza:

• pri celkových ochoreniach (vysoký krvný tlak, porucha zrážanlivosti krvi, chronická antikoagulačná liečba, leukémia)
• pri  ochoreniach sietnicových ciev (diabetická retinopatia)
• pri poúrazových stavoch (nemusí byť priamo poranené oko).

Klinický obraz závisí od lokalizácie zdroja krvácania, veľkosti výronu a stavu sklovca. Subjektívne pacient udáva padajúce sadze pred okom, závoj pred okom, pokles videnia.

IV. Zmeny sklovca pri vnútroočnom zápale

Pri porušení hematookulárnej bariéry pri zápale dochádza k prieniku zápalových buniek a krvných bielkovín do skvapalneného sklovca. Na zápale sa môžu podieľať baktérie, vírusy, huby, plesne či parazity.

Nálezy v sklovci sú rôzne. Od belavých snehových gúľ, často usporiadaných do snehovej lavice pri tzv. pars planitíde, až po žltavé zákaly tvoriace akoby šnúrky z perál pri mykotickej infekcii (huby, plesne) u pacientov s oslabenou imunitou, tiež u narkomanov.

Infekcia sa najčastejšie šíri exogénne – pri poranení oka, tiež po operácii oka. Menej častý je endogénny hematogénny rozsev (výsev krvnou cestou). Endoftalmitída (absces sklovca) sa prejaví najčastejšie po poranení, či po očnej operácii do niekoľkých hodín až dní podľa virulencie patogénu. Priebeh infekcie môže byť veľmi rýchly, dôsledkom môže byť až slepota a atrofia oka.

Aké príznaky môže na sebe spozorovať pacient?

Pavučinky pred okom, lietajúce mušky, poletujúce drobné nepravidelné zákalčeky rôznej veľkosti a tvaru pred okom, ktoré pacient vníma najmä pri pohľade oproti jasnému pozadiu (obloha, sneh) sú typické pre zákal sklovca. Pri pohybe očí menia svoju polohu, čo súvisí s pohybom očí.

Symptómy ako tieň alebo clona pred okom môžu doprevádzať aj vážnejšie nálezy ako je trhlina alebo odchlípenie sietnice.

Pri krvácaní do sklovca pacienti najčastejšie udávajú vnem padajúcej sadze alebo závoja pred okom, pokles videnia. Tzv. cik-cak záblesky, ktoré bránia vo videní, trvajú približne 20 minút. Môžu byť aj viacfarebné. Sú charakteristické pri migréne, často spojené s bolesťami hlavy.

Pri očnom vyšetrení je dôležité odlíšiť zákaly sklovca pri vekom podmienených zmenách, degeneratívnych zmenách sklovca od vážnejších nálezov ako je vitritída (zápal), krvácanie do sklovca (haemophthalmus), trhlina sietnice alebo odchlípenie sietnice.

Liečba

Vekom podmienené zmeny sklovca a degeneratívne zmeny sklovca pokiaľ nie sú súčasťou ochorenia sietnice liečbu väčšinou nevyžadujú.

Pri neresorbujúcom sa krvácani do sklovca po nasadení konzervatívnej liečby sa pristupuje k chirurgickej intervencii. Pri zápale sklovca je nutná hospitalizácia pacienta. Liečba pozostáva z kombinácie konzervatívnej a chirurgickej liečby podľa lokálneho nálezu.

Prevencia

Najúčinnejšou prevenciou je pravidelné očné vyšetrenie. Aj pri náleze involučných a degeneratívnych zmien sklovca je vhodné poučenie pacienta o možných symptómoch pri trhline sietnice, odchlípení sietnice a odporúčanie okamžitej kontroly u očného lekára. Akútna trhlina sietnice je následne ošetrená laserom ambulantnou cestou.

Rizikovými pacientami pre vznik trhliny či odlúpenie sietnice sú pacienti s vysokou krátkozrakosťou a mriežkovou degeneráciou sietnice. Pacienti s celkovými ochoreniami a ochoreniami ciev sietnice by mali byť vyšetrení minimálne jedenkrát ročne.