Môžu postihnúť takmer ktorúkoľvek časť oka a jeho okolia. Najčastejšie bývajú zasiahnuté očné viečka a slzné kanáliky. Vyvolať ich môže vírusová, bakteriálna a kvasinková infekcia, ale aj alergia. Pri hnisavých zápaloch je niekedy nutný chirurgický zákrok. Zápalom oka sa dá predchádzať dodržiavaním správnych hygienických zásad.
Jedným z najčastejších dôvodov, pre ktoré pacient vyhľadá lekára špecialistu – oftalmológa, je červené oko. Nie každý očný zápal sa však červeným okom prejavuje. Zápaly oka môžu postihnúť takmer ktorúkoľvek časť oka a jeho okolia. Vyvolávajúcim agens môžu byť priame infekty z prostredia, rovnako ako alergické alebo imunologicky podmienené činitele.
Etiologicky je možné zápaly oka rozdeliť na:
O niečo prehľadnejšie je deliť ich na:
K zápalom v okolí oka patrí jačmenné zrno, chalazion, blefaritída a zápal slzných žliaz.
Jačmenné zrno (hordeolum) je hnisavý zápalový proces okraja očného viečka spôsobený infekciou mazovej žľazy pri koreni riasy. Najskôr sa prejaví opuchom, bolesťou a začervenaním viečka. Neskôr sa vytvorí ohraničené hnisavé ložisko. Často dôjde k jeho spontánnemu prevaleniu a evakuácii.
Najčastejšie sa vyskytuje u pacientov s diabetom, chronickým ochorením kože a viečok. Ide o tzv. autolimitujúce ochorenie. Liečba väčšinou nie je nutná. Antibiotické masti a suché teplo však značne urýchľujú hojenie.
Zápalový proces mazovej žliazky na vnútornej strane mihalníc (chalazion) môže prebiehať ako akútny alebo chronický zápal. Ľudovo sa nazýva “studený jačmeň”. Častejšie sa vyskytuje u pacientov s rosaceou, ale tiež pri nevykorigovaných alebo nedostatočne vykorigovaných očných vadách.
Často sa diferenciálne diagnosticky kryje s jačmeňom. Antibiotická liečba je však nutná. Výnimočný nie je ani jednoduchý chirurgický zákrok, keďže sa ložiská chalazea zvyknú opuzdriť a hnis je potrebné evakuovať.
Blefaritída je zápalové ochorenie postihujúce oba okraje viečka. Často je spojená s chronickými kožnými ochoreniami ako je rosacea, atopia, alergia (na peľ alebo nevhodnú kozmetiku) alebo seboroická dermatitída. Môže myť aj infekčný pôvod zapríčinený stafylokokmi alebo vírusmi.
Všetky formy blefaritíd vedú k poruche lipidovej zložky slzného filmu a zvýšenému odparovaniu sĺz. Následkom býva syndróm suchého oka.
Blefaritídy majú svoje predispozície:
Závažnejším ochorením je akútny alebo chronický zápal slzných žliaz. Zvlášť nepríjemný je zápal slzníka, ktorý zvyčajne vzniká u novorodencov pri nepriechodnosti slzných bodov.
Vrodená nepriechodnosť slzných ciest je anomália postihujúca 6 až 8 % novorodencov. Prekážka priechodnosti je obvykle lokalizovaná v dolnej časti odvodných slzných ciest, v mieste slzného kanálika.
Navonok sa nepriechodnosť prejavuje vlhkejším okom alebo prebytkom sĺz, ktoré pretekajú cez okraj viečka. Zvyčajne sa pripojí aj infekčná zložka, ktorá v kultivačne výhodnom prostredí slzného vaku privodí premnoženie mikróbov s následnou hnisavou sekréciou.
Tá spätne prechádza na spojovku a vyvolá jej zápal. Väčšinou je potrebné mechanické spriechodnenie kanálika sondou. Sondáž je najvhodnejšie vykonať v období 2. až 3. mesiaca života. Neskôr je tiež možné zákrok vykonať, ale pre lekára i dieťa je náročnejší.
K zápalom predného segmentu oka patria:
K zápalom zadného segmentu oka patria:
Prečítajte si tiež: Potvory z letného kúpania.
Zápalom oka sa dá pomerne jednoducho predchádzať správnym dodržiavaním hygieny. Každý člen domácnosti má mať svoj vlastný uterák, pravidelne užívať lieky predpísané očným lekárom, pridržiavať sa jeho rád a odporúčaní. Ideálne je nedotýkať sa postihnutého oka, ak ide o ochorenie okolia alebo predného segmentu oka.
Ak má človek pocit dráždenia zo svetla, je možné ho zmierniť nosením tmavých okuliarov. Je dobré si všímať videnie pravého i ľavého oka zvlášť a porovnávať takto vzniknuté obrazy. Prípadné nejasnosti konzultovať s oftalmológom. Pacienti so systémovými ochoreniami by nemali zanedbávať pravidelné preventívne prehliadky.