Zápal ďasna

V tomto článku sa dozviete

• Príznaky
• Vznik a príčiny
• Liečba
• Prevencia

Príznaky

Ak pacient trpí ochorením ďasien, zvyknú mu krvácať pri umývaní zubov, prítomný je aj nepríjemný zápach z úst. Prvé štádium ochorenia je známe ako zápal ďasien. Ak sa nelieči, môže sa rozvinúť stav nazývaný parodontitída alebo zápal ozubice, ktorý postihuje viacero tkanív vyživujúcich zuby a držiacich ich na mieste.

Ak sa nelieči ani parodontitída, dochádza k poškodeniu čeľustnej kosti a medzi ďasnom a zubami sa začne vytvárať priestor. Zuby sa postupne uvoľňujú, až napokon vypadnú.

Možné komplikácie pri zanedbanom zápale ozubice sú ďasnové abscesy (bolestivé hnisavé vačky), ustupujúce ďasná, kývajúce sa zuby, vypadávanie zubov.

Vznik a príčiny

Ochorenie je spôsobené nahromadením plaku na zuboch. Plak je lepkavá látka, ktorá sa úplne prirodzene usadzuje v ústach, no obsahuje baktérie. Niektoré sú pre zdravie ďasien mimoriadne škodlivé. Ak sa plak dôkladne neodstraňuje pri čistení zubov, hromadia sa v ňom škodliviny a dráždia ďasná. To môže viesť k začervenaniu spojenému s ich krvácaním, opuchom a bolestivosťou.

Diagnóza
Ak sú ďasná bolestivé, opuchnuté alebo krvácajú aj pri bežnom čistení, treba vyhľadať zubného lekára. Zubár skontroluje stav ďasien prostredníctvom parodontálnej sondy, ktorou preskúma medzizubný priestor. V niektorých prípadoch je potrebných aj niekoľko röntgenových snímok zubov a čeľustnej kosti.

Liečba

Mierne prípady ochorenia ďasien zvyčajne možno liečiť udržiavaním dobrej úrovne ústnej hygieny. Tá zahŕňa čistenie zubov minimálne dvakrát denne a pravidelné dočisťovanie zubnou niťou.

Vážnejšiu liečbu môže vykonávať parodontológ. Cieľom je starostlivo očistiť vrecká okolo zubov a zabrániť poškodeniu okolitej kosti. Ak nie je paradentóza pokročilá, liečba môže zahŕňať menej invazívne postupy vrátane odstraňovania škvŕn, zubného kameňa a baktérií z povrchu zubov a pod ďasnami. Môže sa vykonávať pomocou prístrojov, laserom alebo ultrazvukovým zariadením.

Vyhladzovanie koreňových povrchov odrádza od ďalšej tvorby zubného kameňa a baktérií a odstraňuje bakteriálne vedľajšie produkty, ktoré prispievajú k zápalu a oneskorenému hojeniu. Lokálne alebo perorálne antibiotiká môžu pomôcť kontrolovať bakteriálnu infekciu.

Pokročilá parodontitída môže vyžadovať zubnú chirurgiu. Jej postupov je viacero.

Mäkké tkanivové štepy. Berú sa z vrchnej pery s pripojením na postihnuté miesto.

Kostný štep. Využíva sa, keď parodontitída zničila kosť obklopujúcu koreň zuba. Štep môže byť zložený z malých fragmentov vlastnej kosti alebo kosť môže byť syntetická či darovaná. Kostný štep pomáha zabrániť strate zubov držaním zuba na mieste. Slúži tiež ako platforma na regeneráciu prirodzenej kosti.

Tkanivová regenerácia. Umožňuje regeneráciu kosti zničenej baktériami. Zubár umiestňuje špeciálny kus biokompatibilnej tkaniny medzi existujúcu kosť a zub. Materiál zabraňuje vnikaniu nežiaduceho tkaniva do hojacej sa oblasti, namiesto toho umožní rast kosti.

Tkanivo stimulujúce proteíny. Aplikácia špeciálneho gélu na chorý koreň zubov. Tento gél obsahuje tie isté proteíny, ktoré sa vyskytujú pri vývoji zubnej skloviny a stimulujú rast zdravých kostí a tkanív.

Prevencia

Najdôležitejšie sú pravidelné zubné prehliadky, ktoré umožnia diagnózu a včasnú liečbu problémov so zubami a ďasnami. Používať sa má iba mäkká zubná kefka. Ak pacient nikdy netrpel chorobou ďasien a má dobrý stav ústnej dutiny, stačí preventívna zubná prehliadka raz do roka. Pri zvýšenom riziku ochorení ďasien, ktoré nastáva napríklad pri fajčení alebo cukrovke, treba zuby a ďasná monitorovať starostlivejšie.