Bronchitída (zápal priedušiek)

V tomto článku sa dozviete

• Čo je bronchitída?
• Príčiny zápalu priedušiek
• Ako sa prenáša zápal priedušiek?
• Príznaky bronchitídy
• Kedy navštíviť lekára?
• Diagnostika bronchitídy
• Liečba zápalu priedušiek
• Sú pri bronchitíde vhodné antibiotiká?
• Ako znížiť riziko bronchitídy?

Čo si zapamätať?

• Akútnu bronchitídu najčastejšie spôsobujú vírusy a vo väčšine prípadov sama postupne ustúpi.
• Najtypickejším príznakom je kašeľ, ktorý môže pretrvávať aj niekoľko týždňov. Môže byť najskôr suchý a neskôr sa pri ňom môže objaviť hlien.
• Bronchitída samotná nie je nákazlivá, no vírus, ktorý ju vyvolal, sa môže prenášať medzi ľuďmi napríklad kašľom, kýchaním či blízkym kontaktom.
• Antibiotiká pri bežnej akútnej bronchitíde väčšinou nepomáhajú, pretože jej príčinou sú najčastejšie vírusy.
• Lekára vyhľadajte, ak kašeľ trvá dlhšie ako 3 týždne, máte horúčku nad 38 °C dlhšie ako 5 dní, vykašliavate krv alebo máte výrazné problémy s dýchaním či bolesť na hrudi.

Čo je bronchitída?

Bronchitída je jednoducho zápal priedušiek, teda trubičiek, ktorými vzduch putuje do pľúc. Keď sa priedušky zapália, opuchnú a začne sa v nich tvoriť viac hlienu. Telo sa ho snaží dostať von, a preto človek začne kašľať. Kašeľ môže trvať niekoľko dní až týždňov.

‚‚Z odborného hľadiska ide o zápal dýchacích ciest, ktorý postihuje najmä priedušky (bronchi) a priedušnicu (trachea). Pri zápale dochádza k opuchu ich sliznice a zvýšenej tvorbe hlienu, čo vedie k typickému kašľu,‘‘ vysvetľuje Michaela Bohušová, medička a autorka článku. 

Akútna a chronická bronchitída

Bronchitídu, teda zápal priedušiek, rozdeľujeme na akútnu a chronickú. Akútna bronchitída sa často objaví napríklad po vírusovej infekcii a vo väčšine prípadov postupne sama ustúpi. Priedušky však môže podráždiť aj cigaretový dym, prach alebo chemikálie.

‚‚Akútna bronchitída má spravidla krátkodobý priebeh a najčastejšie ju vyvolávajú vírusové infekcie. Chronická bronchitída je naopak spojená s dlhodobým dráždením dýchacích ciest a opakovaným zápalom.‘‘

Pri chronickej bronchitíde kašeľ len tak neodchádza. Človek dlhodobo kašle a vykašliava hlien. Za chronickú bronchitídu sa považuje stav, keď tieto ťažkosti trvajú najmenej tri mesiace v roku počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov.

‚‚Chronická bronchitída sa často vyskytuje ako súčasť CHOCHP, chronickej obštrukčnej choroby pľúc,‘‘ vysvetľuje ďalej Michaela Bohušová, autorka článku. ‚‚Pri tomto ochorení dochádza k dlhodobému poškodeniu a zúženiu dýchacích ciest, čo sťažuje prúdenie vzduchu do pľúc,‘‘

Koho bronchitída postihuje?

Zápal priedušiek (bronchitída) sa môže vyskytnúť u kohokoľvek, no riziko je vyššie u ľudí, ktorí:

• fajčia alebo sú pravidelne vystavení pasívnemu fajčeniu
• majú astmu alebo iné ochorenia dýchacích ciest
• trpia gastroezofageálnym refluxom (GERD), teda chronickým návratom žalúdočnej kyseliny do pažeráka
• majú autoimunitné ochorenie alebo inú chorobu spojenú so zápalom
• sú vystavení dymu, chemikáliám, prachu, prípadne iným dráždivým či toxickým látkam vo vzduchu

Príčiny zápalu priedušiek

Zápal priedušiek (bronchitídu), najmä akútnu, najčastejšie spôsobuje vírusová infekcia. Vírus môžete celkom jednoducho dostať od už nakazeného človeka, ale aj z bežného prechladnutia. Neznamená to však, že automaticky ‚‚chytíte‘‘ aj zápal priedušiek. Ten môže spustiť prakticky čokoľvek, čo irituje dýchacie cesty. Medzi jeho infekčné a neinfekčné príčiny patria:

• Vírusy – vírus chrípky, respiračný syncyciálny vírus (RSV), adenovírus, rinovírus, ktorý je bežným dôvodom nádchy, či koronavírusy.
• Baktérie – sú pomerne vzácnym spúšťačom akútnej bronchitídy. Môže ísť napríklad o Bordetella pertussis, Mycoplasma pneumoniae a Chlamydia pneumoniae.
• Toxické látky – prenikavé chemické látky a znečisťujúce látky vo vzduchu.
• Fajčenie cigariet alebo marihuany.

Ako sa prenáša zápal priedušiek?

Bronchitída (zápal priedušiek) samotná nie je nákazlivé ochorenie, ale záleží na tom, čo ju spôsobilo. 

• Akútna bronchitída je často spôsobená vírusmi. Tie sa môžu prenášať medzi ľuďmi napríklad kašľom, kýchaním alebo dotykom. Človek teda môže ‚‚chytiť‘‘ vírus od chorého, ale nie samotnú bronchitídu.
  
• Bronchitída spôsobená cigaretovým dymom, prachom či chemikáliami sa neprenáša z človeka na človeka.
  
• Chronická bronchitída tiež nie je nákazlivá, pretože zvyčajne súvisí s dlhodobým poškodzovaním dýchacích ciest.

Mikroorganizmy spôsobujúce bronchitídu sa šíria predovšetkým prostredníctvom respiračných kvapôčok a aerosólov, ktoré sa do okolia dostávajú pri kašli, kýchaní alebo rozprávaní nakazeného človeka.

Prenášajú sa najmä pri blízkom kontakte s infikovanou osobou, napríklad podávaním rúk, objímaním alebo dotýkaním sa rovnakých povrchov. Ochorenie sa frekventovanejšie vyskytuje v zimných mesiacoch, kedy sa respiračné vírusy ľahšie šíria.

Nemusíte pritom mať samotnú bronchitídu, aby ste vírus preniesli na inú osobu, u ktorej sa následne ochorenie rozvinie.

Príznaky bronchitídy

Bronchitída sa väčšinou začína ako bežné nachladnutie alebo chrípka s bolesťou hrdla. Neskôr sa pridá pretrvávajúci kašeľ, hlavný príznak zápalu priedušiek, ktorý môže trvať jeden až tri týždne. 

Pri kašli zvyčajne vykašliavate hlien bez zafarbenia či žltozelenej farby, pričom spočiatku môže byť kašeľ suchý. Pri dýchaní môžete registrovať pískavé zvuky alebo chrčanie.

Príznaky akútnej bronchitídy

Akútna bronchitída sa najčastejšie prejavuje:

• kašľom – môže byť najskôr suchý, neskôr sa môže objaviť hlien
• vykašliavaním hlienu
• únavou a slabosťou
• bolesťou alebo nepríjemným pocitom na hrudníku, najmä pri kašli
• sťaženým dýchaním alebo pískaním pri dýchaní
• niekedy aj horúčkou, nádchou či bolesťou hrdla

Príznaky chronickej bronchitídy

Chronická bronchitída sa prejavuje predovšetkým dlhodobým kašľom s vykašliavaním hlienu. Okrem toho sa môže objaviť:

• časté vykašliavanie hlienu
• dýchavičnosť, najmä pri námahe
• pískanie alebo chrčanie pri dýchaní
• únava a menšia výkonnosť
• častejšie infekcie dýchacích ciest

Ak máte chronické ochorenie, ako je astma, cukrovka, chronická obštrukčná choroba pľúc alebo srdcové zlyhávanie, zápal priedušiek môže viesť k zhoršeniu jeho príznakov či vášho celkového zdravotného stavu. V prípade, že trpíte niektorou z chronických ťažkostí, informujte o tom svojho lekára.

Kedy navštíviť lekára?

Navštíviť lekára je vhodné najmä vtedy, pokiaľ pozorujete niektoré z nasledovných prejavov:

• kašeľ neustupuje ani po viac ako 3 týždňoch
• súčasťou stavu je horúčka (nad 38 °C) a pretrváva dlhšie ako päť dní
• vykašliavate krv
• máte výrazné problémy s dýchaním a bolesť na hrudi
• trpíte chronickým ochorením srdca či dýchacích ciest

Väčšina ľudí sa z bronchitídy zotaví približne do dvoch týždňov, no úplné odznenie príznakov môže trvať tri až šesť týždňov. Symptómy môžete dovtedy zmierňovať domácou liečbou a voľnopredajnými liekmi.

Diagnostika bronchitídy

Lekár dokáže zápal priedušiek vo väčšine prípadov diagnostikovať na základe vašej anamnézy a rozpoznania klasických príznakov ochorenia, teda klinickým vyšetrením. 

Fonendoskopom vypočuje pľúca a odsleduje, či sa u vás pri dýchaní neobjavujú známky zahlienenia alebo nezvyčajné zvuky.

Neexistuje špecifický test, ktorý by zápal priedušiek potvrdil. Nižšie uvedené vyšetrenia sa preto používajú hlavne na vylúčenie iných ochorení, ktoré môžu spôsobovať podobné príznaky.

• Výter z nosa – pomocou odberovej tyčinky vám vezmú vzorku z nosa, ktorá sa následne vyšetruje na prítomnosť vírusov, napríklad chrípky alebo SARS-CoV-2.
• Röntgen hrudníka – môže byť potrebný obzvlášť v prípade dlhotrvajúceho kašľa alebo podozrenia na inú chorobu. Pomáha vylúčiť napríklad zápal pľúc či iné závažnejšie príčiny vašich ťažkostí.
• Krvné testy – dokážu odhaliť známky infekcie alebo posúdiť váš celkový zdravotný stav.
• Vyšetrenie spúta – do odberovej nádoby vykašlete hlien a vzorka sa potom môže vyšetriť na prítomnosť vírusov alebo baktérií.
• Vyšetrenie pľúcnych funkcií (spirometria) – ak má u vás lekár podozrenie na chronickú bronchitídu alebo iné chronické ochorenie dýchacích ciest, môže vyšetriť, ako dobre vaše pľúca fungujú.

Liečba zápalu priedušiek

Zápal priedušiek sa zvyčajne nelieči špecifickými liekmi, pretože typicky ide o vírusové ochorenie, ktoré zväčša ustúpi samo.

Dôležitý je vždy pokojový režim s dostatočným príjmom tekutín (voda, čaj). Zvlhčovač vzduchu alebo teplá sprcha vám môžu pomôcť uvoľniť hlien v dýchacích cestách a uľahčiť dýchanie. 

S malými deťmi trpiacimi zápalom priedušiek môžete zostať v kúpeľni, kde je vzduch zvlhčený parou z tečúcej sprchy. Na zmiernenie kašľa u dospelých a detí vo veku od 1 roka použite pasterizovaný med.

Týmito liekmi možno tlmiť príznaky ochorenia, prípadne ho liečiť:

• Antivirotiká – ak je príčinou bronchitídy vírus chrípky, lekár zvykne predpísať antivírusové lieky, napríklad oseltamivir. Pri skorom začatí liečby môžu pomôcť skrátiť priebeh infekcie.
• Bronchodilatanciá (lieky rozširujúce priedušky) – predpisujú sa pri sťaženom dýchaní alebo zúžení dýchacích ciest.
• Protizápalové lieky – v niektorých prípadoch vám môže lekár odporučiť kortikosteroidy alebo inú protizápalovú liečbu.
• Lieky proti kašľu (antitusiká) – používajú sa hlavne pri dráždivom suchom kašli. Medzi účinné látky patria napríklad dextrometorfán a butamirát.

‚‚Pri užívaní liekov proti kašľu by ste sa mali riadiť odporúčaniami vášho lekára alebo lekárnika,‘‘ radí Michaela Bohušová, autorka článku. ‚‚Lieky tlmiace kašeľ sú vhodné predovšetkým pri suchom a dráždivom kašli. Pri vlhkej forme s tvorbou hlienu sa ich užívanie bez konzultácie s odborníkom neodporúča, keďže kašeľ pomáha odstraňovať hlien z dýchacích ciest.‘‘

• Lieky proti bolesti – možno použiť ibuprofén alebo paracetamol. Pri ich užívaní je však potrebné dodržiavať odporúčané dávkovanie a zohľadniť prípadné kontraindikácie.

‚‚Vždy si prečítajte písomnú informáciu k voľnopredajným liečivám a používajte ich podľa odporúčaného dávkovania a pokynov. Niektoré z nich nie sú vhodné pre deti v určitom veku. O vhodnom type a jeho správnom dávkovaní sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom,‘‘ dodáva medička Michaela Bohušová. 

Sú pri bronchitíde vhodné antibiotiká?

Užívanie antibiotík pri liečbe zápalu priedušiek prevažne nepomôže. Antibiotiká sú totiž určené na liečenie bakteriálnych infekcií, zatiaľ čo akútny zápal priedušiek najčastejšie zaviňujú vírusy. 

Antibiotiká na vírusy nepôsobia, a preto pri vírusovej bronchitíde nepomôžu urýchliť zotavenie. Lekár ich môže nasadiť iba v prípade podozrenia na bakteriálnu infekciu.

Zbytočné užívanie antibiotík môže navyše viesť k nežiaducim účinkom a prispieva k vzniku antibiotickej rezistencie.

Ako znížiť riziko bronchitídy?

Riziko bronchitídy najspoľahlivejšie znížite tak, že sa predídete vírusovým infekciám a obmedzíte vystavenie dýchacích ciest dráždivým látkam. Pomôcť môžu hlavne tieto opatrenia:

• Obmedzte kontakt s chorými ľuďmi a ak ste chorí, pri kašli a kýchaní si zakrývajte ústa a nos lakťom.
• Pravidelne vetrajte a vpúšťajte do miestností čerstvý vzduch. Používajte čističku vzduchu, ak je to potrebné.
• Dbajte na dostatočnú vlhkosť vzduchu. Zvlhčovač môže pomôcť znížiť podráždenie dýchacích ciest suchým ovzduším.
• Pravidelne si umývajte ruky mydlom a vodou. Ak nie sú dostupné, použite dezinfekčný prostriedok na ruky s obsahom alkoholu.
• Vyhýbajte sa cigaretovému dymu a ďalším prenikavým látkam (aerosolové spreje, dezodoranty, laky), ktoré môžu poškodzovať a dráždiť dýchacie cesty.
• Pokiaľ máte astmu alebo alergie, snažte sa vyvarovať známych spúšťačov, ako sú peľ, prach či zvieratá.
• Dbajte na aktuálne očkovanie proti chrípke a COVID-19. Vakcinácia proti pneumokokom sa odporúča zvlášť vtedy, keď patríte do rizikových skupín.