Začervenanie oka je sprevádzané rezaním, svrbením, pálením alebo slzením. V prípade predného segmentu oka najčastejšie ide o zápaly rohovky, dúhovky a spojoviek. Môžu byť bakteriálneho, vírusového, alergického, hormonálneho, neurologického pôvodu, či sprievodným javom iných ochorení. Liečba sa zvyčajne realizuje antibiotikami.
Zápaly predného segmentu oka – konjunktivitídy, predstavujú najčastejšie a zdanlivo aj najbanálnejšie ochorenia, pri ktorých je jedným z hlavných príznakov červené oko.
V anamnéze je dôležité zistiť dĺžku trvania ťažkostí, aby sa ľahšie určilo, či ide o zápal akútny, chronický alebo recidivujúci. Zápal, ktorý trvá dlhšie ako 14 dní, je považovaný za chronický.
Nasleduje zisťovanie subjektívnych ťažkostí – červené oko, pocity rezania, pálenia, svrbenie očí, svetloplachosť, zvýšené slzenie, či naopak pocit suchých očí, sekrécia z očí, jej hojnosť a zloženie. Veľa napovie aj celkový zdravotný stav pacienta, pridružené ochorenia – hlavne horných dýchacích ciest, teplota, zväčšenie regionálnych lymfatických uzlín a celkové chronické choroby pacienta.
Objektívne vyšetrenie začína pohľadom pri dennom svetle. Začervenané oko je spôsobené zvýšeným prietokom krvi a rozšírením spojovkových cievok. Spolu s ním dochádza k zhrubnutiu spojovky, ktorá dostáva matný lesk. V očných kútikoch sa usadzuje očný maz (karpiny). Ak je sekrétu viac a má hnisavý charakter, zalepia sa ním cez noc riasy na mihalniciach.
Pri zápaloch spojoviek bakteriálneho pôvodu sa nákaza prenáša z postihnutého oka na zdravé. Z chorého človeka na zdravého buď priamo rukami (častý prípad u detí), alebo nepriamo (predmetmi, ktoré používa chorý). Sekréty z očí môžu mať charakter:
Zároveň sa identifikuje typ reakcie spojovky a typ prekrvenia oka – začervenanie, zvané “injekcia” je veľmi závažným diferenciálne diagnostickým znakom.
Prekrvenie môže byť:
Oftalmológ môže prekrvenie odlíšiť aplikáciou 1-percentného roztoku adrenalínu do spojovkového vaku. Kým povrchové prekrvenie zmizne, hlboké, závažnejšie, ktoré sa viaže k zápalom dúhovky alebo rohovky, zostane. Pri zápale, najmä alergickom, vzniká opuch, tzv. chemóza.
Niektoré systémové ochorenia sa tiež môžu manifestovať postihnutím spojovky. Je to napríklad Sjögrenov syndróm, jazvovitý pemfigoid či systémový lupus erythematosus.
Liečba akútnych bakteriálnych konjunktivitíd sa realizuje lokálnymi širokospektrálnymi antibiotikami, kvapkami 4 až 6-krát denne, na noc vo forme mastičiek a výplachmi bórovou vodou pred ich aplikáciou.
Neliečená nekomplikovaná akútna bakteriálna konjunktivitída odoznie spravidla počas 14 dní sama. Avšak u konjunktivitíd detí s celkovými príznakmi je vhodné okrem aplikácie lokálnych antibiotík (kvapky a masti) podávať antibiotikum tiež celkovo.
Zvláštnu jednotku bakteriálnych konjunktivitíd, ktorá sa dnes vyskytuje skôr výnimočne, tvorí tzv. hyperakútna hnisavá konjunktivitída zapríčinená Neisseriou gonorrhoeae (väčšinou pohlavný prenos) a Neisseriou meningitis. Vyznačuje sa veľmi dramatickým priebehom s rýchlym nástupom, v priebehu niekoľkých hodín po kontakte s mikróbom. Sprevádza ju bolestivý masívny edém viečok, opuch spojovky a hustá hlienohnisavá sekrécia.
Ako u jedinej bakteriálnej konjunktivitídy bývajú pri nej zdurené lymfatické uzliny. Liečba sa musí začať čo najskôr antibiotikami ako celkovo, tak i lokálne.
Spojovka je vzhľadom k priamemu kontaktu s vonkajším prostredím veľmi vhodným miestom pre reakciu cudzích antigénov s lymfatickým systémom spojovky. Vzhľadom k veľkému množstvu lymfatických ciev je miestom častého výskytu alergických reakcií povrchu oka.
Jedným z najčastejších zápalov oka je alergická (sezónna) konjunktivitída, ktorá sa často vyskytuje u pacientov s atopiou v osobnej alebo rodinnej anamnéze. Najčastejšie v spojení so sennou nádchou. V klinickom obraze je v popredí svrbenie a pálenie očí.
Liečba musí byť komplexná, veľmi často je vhodná spolupráca s alergológom. Rovnako ako u všetkých atopických chorôb je rozhodujúca prevencia, teda zamedzenie – pokiaľ je to možné – kontaktu pacienta s antigénom. V akútnej fáze sa nie zriedka podávajú nárazovo lokálne kortikosteroidy. Zmiernenie ťažkostí je možné dosiahnuť aj podaním antihistaminík a vazokonstrikčných látok.
Pacienti spravidla prichádzajú s celým radom nešpecifických ťažkostí a minimálnym objektívnym nálezom. Oftalmológovia rozlišujú v tejto oblasti dva základné termíny:
Primárne sa vyskytuje sám, bez ďalších systémových ochorení a charakterizuje ho vysychanie slizníc – nedostatok slín, ťažké prehĺtanie, nedostatočný slzný film. Sekundárne býva spojený s iným ochorením (napr. reumatoidná artritída).
Pacienti sa obvykle sťažujú na rôzne druhy pálenia, rezania či svrbenia, udávajú, že im viečka po povrchu očí nekĺžu a lepia sa im. Čiže pociťujú určitý problém, ktorý väčšina rieši kúpou kvapiek na „unavené oči“. Príznaky suchého oka súvisia predovšetkým s dlhodobým pobytom v klimatizovaných miestnostiach alebo pri koncentrovanom sledovaní monitora počítača.
Súvisí to so znížením minútovej žmurkacej frekvencie, pretože počas žmurkania sa slzy rozotierajú po povrchu oka. Normálne 7 až 8-krát za minútu, pri sústredenom sledovaní monitora len 4 až 6-krát.
Ďalšie príčiny suchého oka (okrem pribúdajúceho veku) môžu mať pôvod farmakologický, hormonálny, zápalový, ale môže za nimi stáť i neurologické ochorenie (oko nedoviera), prípadne aj lieky. Vznik tohto ochorenia súvisí so systémom produkcie sĺz.
Naopak, zhoršovanie príznakov počas dňa – sledovanie monitora, počas dlhého pobytu v umelo osvetlenej či klimatizovanej miestnosti – znamená problémy s vodnou zložkou a zníženým žmurkaním, ale celkovo aj nedostatočným pitným režimom. Zdanlivo ide o banálne ochorenie, ale ak sa nelieči, môže dospieť do vážnejšieho očného ochorenia, môže sa poškodiť rohovka, vzniknúť zápal, dochádza k strate priehľadnosti rohovky.
Rohovka, najvrchnejšia časť oka, je z optického hľadiska najdôležitejším refrakčným prostredím. Zo všetkých tkanív v tele má najväčší počet senzitívnych nervových zakončení. Infekcia rohovky je závažný stav, pri ktorom je oko začervenané s nádychom do fialova. Sprevádzajú ho kruté bolesti, citlivosť na svetlo, slzenie a tiež zmeny v zrakovej ostrosti. Nesprávna diagnóza a liečba môžu viesť k závažnému poškodeniu zraku. Postihnutie rohovky je buď povrchové alebo hlboké.
Etiológia infekčného agensu rohovky je:
K vzniku rohovkového vredu môže prispieť trauma rohovky, stav po operácii oka. Typická je keratitída u používateľov kontaktných šošoviek, najmä u tých, ktorí nosia kontaktné šošovky aj cez noc.
Subjektívne pacient pociťuje bolesť, fotofóbiu (precitlivenosť na svetlo) a zhoršenie videnia. Objektívne je zrejmé zmiešané prekrvenie. V prípade rohovkového vredu sa dá už z charakteru vredu odhadnúť typ baktérie, ktorá ochorenie vyvolala.
V liečbe sa uplatňujú lokálne antibiotiká, často podávané v kvapkách. V najzávažnejších prípadoch sa pristupuje k liečbe celkovej. V indikovaných prípadoch sa používa terapeutická kontaktná šošovka. Zriedkavo je pri výraznom stenčení rohovky potrebné pristúpiť k chirurgickému prekrytiu amnionovou membránou či k akútnej keratoplastike.
Najčastejšie ide o infekcie vyvolané vírusom herpesu. Keratitídy spôsobené vírusom Herpes simplex možno rozdeliť na primárny očný herpes (vyskytuje sa u detí do 5 rokov často bez známok manifestného ochorenia) a recidivujúci očný herpes.
K recidívam dochádza pri celkovom oslabení organizmu. Je pre ňu charakteristický vetvičkovitý či mapovitý tvar vredu na rohovke po ofarbení fluoresceínom. Rohovka je typicky nebolestivá. V terapii sa uplatňujú lokálne virostatiká, prednostne aciklovir v masti. Antibiotikum možno podať ako prevenciu sekundárnej infekcie.
U detí sa pri ovčích kiahňach môže vyskytnúť obraz keratitis punctata, dendritickej (vetvičkovitej) alebo disciformnej lézie na rohovke. U dospelých sa pri herpes zoster po klasických príznakoch objavuje makulopapulárny exantém (červené oválne škvrny) na tele, ktorý neskôr prechádza v hnisavé pustuly (vriedky).
Herpetické eflorescencie na špičke nosa (tzv. Hutchinsonovo znamenie) naznačujú, že možno očakávať aj postihnutie oka.
Niekedy sa priebeh komplikuje výskytom iridocyklitídy (postihnutím dúhovky). V liečbe u detí sa uprednostňujú lokálne virostatiká, u dospelých pri herpes zoster je dôležité včasné podanie acikloviru celkovo ako prevencia neskorších komplikácií.
Klinicky sa episkleritída prejavuje ako väčšinou jednostranné, často recidivujúce ochorenie, ktoré pacient pozoruje ako začervenanie alebo načervenalý uzlík, niekedy sprevádzaný bolesťou na dotyk, pocitom tlaku a fotofóbiou. Skleritída je závažný stav, ktorý často sprevádza systémové ochorenie (napríklad atopiu, dnu, rosaceu, reumatické ochorenia a vaskulitídy). Vzniká na autoimunitnom podklade.
Pri stanovení diagnózy je potrebné v prvom rade odlíšiť episkleritídu od skleritídy. Je tiež nutné získať od pacienta podrobnú osobnú aj rodinnú anamnézu, cielene sa pýtať na výskyt reumatoidného ochorenia v rodine.
Episkleritída je často autolimitujúcim ochorením, liečba nie je nutná a zápal odznie počas 1 až 5 týždňov. Pri častých recidívach sú lokálne podávané umelé slzy a studené obklady. Výnimočne vazokonstringenciá a celkovo nesteroidné protizápalové lieky, či kortikosteroidy urýchlia hojenie alebo aspoň zmiernia jeho priebeh.
U skleritídy, zvlášť spojenej s chronickými ochoreniami, je liečba náročnejšia, vyžaduje podávanie kortikosteroidov. Väčšinou je potrebná dlhodobá udržiavacia dávka niekoľko mesiacov. Vo výnimočných a plne indikovaných prípadoch je potrebné zvážiť imunosupresívnu terapiu.
Zápal dúhovky a riasnatého telesa sa môže vyskytnúť u ľudí celkovo zdravých, ale o niečo častejšie u ľudí liečiacich sa na systémové ochorenie.
Charakteristická a častejšia je iridocyklitída u pacientov HLA B 27 pozitívnych, s pozitívnym reumatoidným faktorom. U pacientov s artritídou môže iridocyklitída prebiehať relatívne asymptomaticky, z tohto dôvodu je potrebné, aby títo pacienti boli dispenzarizovaní.
Chronická iridocyklitída sa môže vyskytnúť aj u pacientov so sarkoidózou, herpes zoster, syfilis a tuberkulózou. Pacienti pociťujú subjektívne dyskomfort často ešte skôr, než sú viditeľné objektívne známky zápalu, najmä, ak ide o recidivujúcu iridocyklitídu.
V ďalšom štádiu sa objavuje tupá bolesť vyžarujúca do okolia oka a citlivosť na svetlo. Videnie je v počiatočnom štádiu v poriadku, neskôr môže dôjsť k jeho poklesu. Akomodácia môže byť narušená poškodením riasinkatého telieska. Očný tlak je zvýšený, čo sa prejavuje bolesťami v očnici. Postihnuté oko je do fialova sfarbené, najmä v oblasti ciliárneho telesa – tzv. hlboká ciliárna injekcia. V prednej komore sú zjavné zápalové bunky, ktoré sa môžu usadzovať na zadnej strane rohovky a tvoriť precipitáty či sedimentovať na dne prednej komory a vytvoriť tzv. hypopyon, hnisavé ložisko vnútri oka.
Podávané lokálne kortikosteroidy pôsobia protizápalovo a cykloplegiká(mydriatiká) síce rozšíria šošovku, ale zmierňujú bolesť. Podávajú sa tiež ako prevencia tvorby zadných synechií a pupilárneho bloku. Vnútroočný tlak môže byť prechodne zvýšený z obštrukcie trámcoviny zápalovými bunkami, v tom prípade sa podávajú aj antiglaukomatiká.
V závažných prípadoch sa kortikosteroidy podávajú pod spojovku, u chronickej iridocyklitídy sa občas pristupuje aj na liečbu celkovú. Iridocyklitídu spojenú so systémovým ochorením je nutné riešiť v spolupráci s príslušným špecialistom. Pacienti užívajúci antireumatiká sú pravidelne sledovaní.
Ťažkosti so začervenaním oka môžu ustúpiť po aplikácii liekov voľne dostupných v lekárni. Mnohokrát však môže ísť o závažné ochorenie, prípadne sprievodný znak ochorenia niektorého iného systému. Preto je vhodné navštíviť oftalmologickú ambulanciu aj s takým banálnym problémom, akým „červené oko“ zdanlivo je.
Ak sa do oka dostane infekcia, či už bakteriálneho, vírusového alebo mykotického pôvodu, odniesť si to môžu rôzne časti oka.…
Syndróm suchého oka je stav, ktorý označujeme ako poruchu slzného filmu kvôli nedostatku sĺz, alebo ich zvýšenému odparovaniu , čo…
Úrazy oka sa každoročne objavujú pomerne často, ako u detí, tak aj u dospelých. V letných mesiacoch sa však vyskytujú o čosi viac. Viete,…
