Astma bronchiale je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest detského, ale aj dospelého veku, bez rozdielu pohlavia. Prejavuje sa hyperaktivitou vo forme zvýšenej produkcie hlienu s následnou reakciou na široké spektrum podnetov vo forme návratnej obštrukcie sťažujúcej dýchanie.
Zápalový proces sliznice dýchacích ciest je vyprovokovaný imunologickými a neimunologickými mechanizmami, čím dochádza k nadmernej sekrécii hlienu a ich následnému zúženiu.
Počet pacientov s astmou neustále narastá. Astma sa stáva celospoločenským problémom. Za posledné desaťročie sa počet astmatikov v západnej Európe zdvojnásobil. Na Slovensku sa zvýšil počet astmatikov v priebehu 15 rokov na viac ako 63 000 pacientov.
Astma sa radí medzi najrozšírenejšie chronické ochorenia, nakoľko ňou trpí celosvetovo približne 235 miliónov ľudí, čo predstavuje približne 5 % populácie (z toho až 7 % pripadá na deti). Pre niektorých pacientov predstavuje len menšiu nepríjemnosť. Pre iných je veľkým zdravotným problémom, s ktorým sa stretávajú pri každodennej činnosti a môže viesť až k život ohrozujúcemu astmatickému záchvatu.
Na rozvoji astmy sa okrem genetickej predispozície podieľajú vždy viaceré faktory. Sú to predovšetkým:
Základné delenie je na astmu alergickú a nealergickú. Líšia sa prítomnosťou alebo neprítomnosťou senzibilizácie, teda zvýšenej citlivosti k inhalačnému alergénu. Podľa výskytu klinických príznakov delíme astmu na:
V súčasnosti je preferované delenie podľa tzv. stupňa kontroly, preto rozlišujeme:
Medzi najčastejšie klinické príznaky patrí spontánna dýchavičnosť, ktorá sa rozvinie alebo zhoršuje hlavne v noci a nadránom. Astmatik sa bežne prebúdza v noci s dýchavičnosťou, kašľom a piskotom. K dýchavici dochádza taktiež pri fyzickej záťaži – pri práci, chôdzi, behu.
S udávaným pocitom nedostatku vzduchu je často spájaný aj tlak na hrudníku, čo môže imitovať kardiálne ochorenia. V anamnéze je častý výskyt sezónnej alergie, nádchy, atopického ekzému, nosových polypov, ako aj často sa opakujúci zápal priedušiek a pľúc, či už v detskom alebo neskoršom veku.
Jedným z prvých varovných príznakov je prítomný kašeľ po námahe, prípadne dlhodobý kašeľ, ktorý sa opakovane lieči antibiotikami bez zreteľného efektu.
Diagnostika pozostáva z mozaiky klinických príznakov a funkčného vyšetrenia pľúc – spirometrie, dokazujúceho obštrukciu dýchacích ciest. U každého pacienta s podozrením na astmu je potrebné vykonať zároveň alergiologické vyšetrenie. Samotný dôkaz alergie však astmu nepotvrdzuje, robí ju však pravdepodobnejšou. Liečbu prieduškovej astmy môžeme rozdeliť na nefarmakologickú a farmakologickú.
Medzi základné princípy nefarmakologickej liečby patrí odstránenie alebo obmedzenie provokujúceho faktora, tzv. spúšťača. Znamená to odstránenie vyvolávajúceho alergénu, obmedzenie expozície vonkajších alergénov, pracovnej expozície, zmenu užívaných liekov, ktoré môžu viesť k zúženiu dýchacích ciest, vylúčenie fyzického tréningu a fajčenia.
Jednoznačne preferovaným typom liečby sú inhalačné lieky, pretože zabezpečujú dostatočne vysokú koncentráciu liečiva v cieľovom orgáne pri dobrom bezpečnostnom profile. Súčasťou farmakologickej liečby je aplikácia bronchodilatačných a protizápalových liekov.
Bronchodilatačné (priedušky rozširujúce) lieky označované aj ako uvoľnovače užíva astmatik pri záchvate, nakoľko tieto lieky potláčajú akútne ťažkosti, vzhľadom na ich rýchly nástup účinku. Medzi najčastejšie používané uvoľňovače patrí salbutamol, fenoterol, terbutalín a ipratrópium bromid.
Úlohou protizápalových liekov je dlhodobá kontrola prejavov astmy, preto je potrebná ich aplikácia počas adekvátnej doby. Medzi najčastejšie používané protizápalové lieky patria inhalačné glukokortikoidy. Súčasná farmakologická liečba je tomuto konceptu plne naklonená.
