Fajčenie je v dnešnej dobe pandémiou, ktorá ročne zabije až 5 miliónov ľudí. To, aký má nikotín a fajčenie vplyv na vaše telo a prečo by ste s ním mali skončiť, sa dočítate v tomto článku.
Nikotín je organická zlúčenina obsiahnutá v listoch tabaku (odtiaľ pochádza jeho názov odvodený od latinského pomenovania rastliny tabaku – Nicotiana tabacum). Patrí do radu rastlinných alkaloidov a jeho chemickými príbuznými sú známe látky ako kofeín, morfín, atropín či chinín.
Nikotín je legálna droga, ktorá je vysoko návyková. Do organizmu sa dostáva hlavne fajčením suchých tabakových listov, ale aj ich žuvaním, prípadne šnupaním. Účinky nikotínu na telo sú dvojaké – telesné a duševné.
Telesné sa odvíjajú od toho, na ktoré orgány nikotín pôsobí:
Psychické účinky sú dôsledkom väzby molekuly nikotínu na nikotínové receptory v nervovej sústave. V závislosti od koncentrácie nikotínu v krvi môžu byť stimulačné (povzbudzujúce) alebo relaxačné (uvoľňujúce).
Pocit psychickej pohody a uspokojenia je výsledkom pôsobenia beta-endorfínu, látky podobnej morfiu, ktorú si telo vyrába samo. Jeho uvoľnenie je napríklad zodpovedné aj za zníženie pocitu bolesti. Tieto účinky sú však krátkodobé.
V cigaretovom dyme je okrem nikotínu, ktorý vyvoláva závislosť, ďalších 40 karcinogénov (rakovinotvorné látky) podporujúcich rakovinotvorné procesy v našom tele.
Dym z cigariet navyše obsahuje okolo štyritisíc iných substancií, pričom niektoré z nich sú dokázateľne škodlivé (oxid uhoľnatý, dechtové karcinogény, pyridíny, fenoly, krezoly), iné zase dráždia dýchacie cesty, napríklad zlúčeniny amoniaku či aldehydy.
Chemikálie obsiahnuté v dyme cigarety vyvolávajú alergické reakcie, pôsobia toxicky na bunky a znižujú čistiacu schopnosť slizníc, v dôsledku čoho fajčiari častejšie kašlú.
Potreba navodenia pohody po cigarete vedie k rozvoju silnej závislosti, tzv. nikotinizmu. Jej klasickým prejavom je pocit veľkého uspokojenia po vyfajčení prvej rannej cigarety, ktorou zaženiete abstinenčné príznaky spôsobené prerušením dodávky nikotínu do tela počas spánku.
Jednoduchým a rýchlym testom na zistenie stupňa nikotinizmu je Fagerströmov test. Sedem a viac bodov už svedčí o silnom fajčiarstve. O tom, že táto závislosť je ťažká, vypovedá aj fakt, že dve tretiny ľudí sa pokúšajú prestať fajčiť, no úspech je minimálny.
Ako rýchlo po prebudení si zapálite prvú cigaretu?
A. Do 5 minút – 3 body
B. Do 30 minút – 2 body
C. Do 60 minút – 1 bod
D. Nad 60 minút – 0 bodov
Je pre vás ťažké nefajčiť na miestach so zákazom fajčenia?
A. Áno – 1 bod
B. Nie – 0 bodov
Ktorá cigareta vás najviac uspokojuje?
A. Prvá ráno – 1 bod
B. Ktorákoľvek iná – 0 bodov
Koľko cigariet denne vyfajčíte?
A. 1 – 10 cigariet – 0 bodov
B. 11 – 20 cigariet – 1 bod
C. 21 – 30 cigariet – 2 body
D. Viac ako 30 cigariet – 3 body
Fajčíte dopoludnia viac ako v ostatnom dennom čase?
A. Áno – 1 bod
B. Nie – 0 bodov
Fajčíte, aj keď ste chorí a väčšinu dňa ležíte?
A. Áno – 1 bod
B. Nie – 0 bodov
Odvykacie príznaky pozná väčšina fajčiarov – nezriedka sú práve ony dôvodom, prečo im „nefajčenie“ dlho nevydrží. Patria sem najčastejšie tieto prejavy:
Často sa objavujú poruchy spánku, zvýšená chuť do jedla, ľahké bolesti hlavy, napätie, nepokoj.
Abstinenčné príznaky dokonca dokážeme merať. Po vyradení cigariet z každodenného života sa prejavia zmeny v krivke elektroencefalogramu, ktorá zaznamenáva činnosť mozgu – klesá srdcová frekvencia a spomaľuje sa metabolizmus, prečo po prerušení fajčenia veľa ľudí priberá.
Najhoršie bývajú prvé tri týždne až tri mesiace po ukončení fajčenia. Chuť na cigaretu u vás aj po úspešnej odvykacej kúre môže pretrvávať ešte niekoľko rokov. Liečba závislosti sa zameriava na psychologickú zložku, v rámci ktorej sa potrebujete naučiť povedať si „nie“.
Na potlačenie abstinenčných príznakov môžete použiť alternatívne zdroje nikotínu vo forme nikotínových žuvačiek, náplastí či sprejov. Nemali by ste ich však užívať, ak ste nedávno prekonali infarkt alebo trpíte kožnou alergiou či iným podobným ochorením.
Fajčenie má na svedomí mnoho ochorení pľúc, srdca a ciev a významne sa podieľa na rozvoji:
Nikotín tiež stojí za ochoreniami srdcovo-cievneho systému, ako je infarkt či ateroskleróza – kôrnatenie tepien. Postihnutie ciev mozgu je príčinou faktu, že v porovnaní s nefajčiarmi majú fajčiari o polovicu vyššie riziko vzniku náhlej cievnej mozgovej príhody.
Káva v jednej ruke a cigareta v druhej – tento scenár ste už iste videli nielen v mnohých filmoch, ale aj…
Mnohí fajčiari si myslia, že ich cigareta pred spaním upokojí a prinesie im sladké sny. V skutočnosti je to však…
Nikotín je chemická látka, ktorá je jednou z hlavných súčastí tabaku. Pri jeho užívaní vzniká závislosť. Najčastejšou formou dodávania nikotínu…
