Čo by ste odpovedali, keby sa vás niekto spýtal na zmysel vášho života? Väčšina ľudí na chvíľu zaváha. No podľa psychológov nie je hľadanie zmyslu života klišé. Pomáha nám zvládať krízy, chráni duševné zdravie a dokonca predlžuje život.
Od úsvitu civilizácie si ľudia kládli otázku o zmysle svojej existencie. Táto pradávna dilema prechádza naprieč kultúrami, náboženstvami a filozofickými smermi. Hoci sa odpovede líšia, samotná potreba hľadať hlbší význam našich životov zostáva univerzálna.
Význam tejto témy dokonale vystihuje príbeh Viktora Frankla, rakúskeho neurológa a psychiatra. V roku 1942 Frankla pre jeho židovský pôvod deportovali spolu s rodinou do nacistického koncentračného tábora. Strávil tam tri roky svojho života. Jeho manželka, rodičia aj brat zahynuli. On sám prežil štyri tábory vrátane Osvienčimu.
Podľa vlastných slov prežil nie preto, že bol fyzicky silnejší než ostatní, ale preto, že – ako sám povedal – mal dôvod žiť. Pri živote ho držala vízia, že po vojne bude opäť prednášať a písať o svojich skúsenostiach, aby pomohol iným.
Frankl v tábore pozoroval, že tí, ktorí mali vo svojom živote vnútorný zmysel – túžbu stretnúť znova svojich blízkych, dokončiť nedokončenú prácu, alebo len dôstojne obstáť v utrpení – mali vyššiu šancu prežiť než tí, ktorí stratili všetku nádej.
Po vojne svoje poznatky pretransformoval do logoterapie – psychoterapeutickej školy postavenej na jednej základnej myšlienke: „Človek môže zniesť akékoľvek utrpenie, pokiaľ v ňom nájde zmysel.“
Jeho kniha Hľadanie zmyslu života sa stala jedným z najvplyvnejších psychologických diel 20. storočia a dodnes sa predáva v miliónoch výtlačkov.
Franklov životný príbeh nie je len svedectvom o prežití v extrémnych podmienkach. Je pripomienkou toho, že zmysel života je často tým, čo nás drží pri živote, a to nielen v extrémnych situáciách, ale aj v každodennom živote.
V dnešnej dobe plnej neistoty a pretlaku informácií sa táto otázka stáva ešte naliehavejšou. Nestačí nám už len prežívať zo dňa na deň; túžime po naplnení, po pocite, že naše bytie má váhu a cieľ.
Nielen životné skúsenosti jednotlivcov, ale aj vedecké štúdie posledných desaťročí ukazujú, že pocit zmyslu nie je len abstraktnou ideou, ale základnou ľudskou potrebou s merateľnými dôsledkami na naše zdravie a pohodu.
V nasledujúcich bodoch sa pozrieme na to, čo o zmysle života hovoria psychologické výskumy – a prečo by sme túto tému nemali brať na ľahkú váhu.
Ak svoj zmysel života zatiaľ nepoznáte – nezúfajte. Na konci článku nájdete aj niekoľko jednoduchých rád, ktoré vám pocit zmysluplnosti vášho bytia môžu pomôcť vytvoriť.
V modernej spoločnosti často považujeme šťastie za hlavný cieľ života. Naháňame sa za okamžitou radosťou, príjemnými zážitkami a komfortom veriac, že práve v nich nájdeme vytúženú spokojnosť.
Psychológovia však čoraz častejšie upozorňujú, že pre duševné zdravie a celkovú pohodu je rovnako – ak nie viac – dôležitý pocit zmysluplnosti. Kým šťastie býva prchavé a závislé od vonkajších okolností, zmysel života ponúka hlbší, stabilnejší pocit naplnenia.
Výskumy z oblasti pozitívnej psychológie ukazujú, že zmysluplný život nie je len o radosti a príjemných emóciách. Zahŕňa aj úsilie, prekonávanie výziev a oddanosť niečomu, čo nás presahuje – hodnotám, ľuďom či cieľom, ktoré dávajú nášmu každodennému konaniu hĺbku.1
Psychológovia dnes chápu zmysel života ako komplexný a subjektívny zážitok, ktorý sa dá rozčleniť do troch základných zložiek:
Tieto tri zložky tvoria základný rámec, pomocou ktorého psychológovia opisujú, čo znamená pre človeka prežívať zmysel života. Nejde teda len o to „vedieť, prečo žijeme“, ale aj o to, cítiť, že svet okolo nás má svoju logiku a miesto – a že v ňom naše bytie niečo znamená.1
Najnovšie metaanalýzy a rozsiahle výskumy potvrdzujú, že pocit zmysluplnosti v živote výrazne prispieva k duševnej odolnosti. Ľudia, ktorí vnímajú svoj život ako zmysluplný, majú citeľne nižšie riziko výskytu depresie, úzkosti a ďalších psychických ťažkostí.2
Jedna z najväčších metaanalýz v tejto oblasti, realizovaná na vzorke viac ako 66-tisíc účastníkov, ukázala jasnú súvislosť – čím silnejší pocit zmyslu ľudia pociťovali, tým nižšie boli ich úrovne depresie a úzkosti.3
Podobne aj štúdia publikovaná v Journal of Clinical Psychology potvrdila, že zmysel v živote funguje ako silný ochranný faktor pred psychickými problémami. Výskumníci dokonca zistili, že pocit zmysluplnosti môže znižovať riziko samovražedných myšlienok a pokusov, a to aj u ľudí s vážnymi psychickými ťažkosťami.2
„Rozvíjanie a udržiavanie pocitu zmyslu v živote nám môže pomôcť nielen napĺňať naše ciele, ale aj zvládať náročné životné etapy,“ vysvetľuje psychologička Nicola Schutte, autorka jednej z najkomplexnejších metaanalýz na túto tému.4
Zmysel v živote neprospieva len našej duševnej stránke. Rôzne výskumy z posledných rokov ukazujú, že pocit životnej zmysluplnosti je úzko prepojený aj s naším fyzickým zdravím, s výkonnosťou organizmu a dokonca aj s dĺžkou života.
Výskumníci z University of California San Diego zistili, že ľudia, ktorí vnímajú svoj život ako zmysluplný, sú nielen šťastnejší, ale aj zdravší – a dožívajú sa vyššieho veku.5
Podobné výsledky priniesla aj rozsiahla japonská štúdia, ktorá ukázala, že seniori so silným pocitom zmyslu života mali výrazne nižšiu mieru úmrtnosti v porovnaní s tými, ktorí zmysel postrádali.6
Zmysel života má veľký význam aj pre zdravie mozgu. Štúdia publikovaná v Journal of Neurology, Neurosurgery and Psychiatry sledovala 910 starších dospelých počas 14 rokov. Výsledky potvrdili, že nedostatok zmyslu a osamelosť sú významnými rizikovými faktormi rozvoja demencie. Naopak, ľudia s pevným zmyslom života si udržiavali lepšie kognitívne funkcie aj vo vyššom veku.7
Zmysel života nie je pevne daný ani nemenný. Výskumy ukazujú, že sa prirodzene vyvíja v priebehu života – v závislosti od veku, skúseností, životných okolností aj osobných priorít.5
V mladosti je zmysel života často úzko spätý s objavovaním vlastnej identity, budovaním sebadôvery a hľadaním svojho miesta vo svete. Mladí ľudia sa zameriavajú na sebapoznanie, rozvoj osobnosti a hľadanie cieľov, ktoré im dávajú zmysel.
V dospelosti sa zmysel života často posúva k starostlivosti o druhých, budovaniu kvalitných vzťahov, kariére a spoločenskému prínosu. Táto etapa je charakteristická snahou o stabilitu, zodpovednosť a realizáciu dlhodobých cieľov, ktoré majú význam pre jednotlivca aj jeho okolie.
V neskoršom veku nadobúda zmysel života reflexívnejšiu podobu, keď ľudia častejšie uvažujú o zanechaní odkazu, odovzdávaní skúseností mladším generáciám alebo vyrovnávaní sa s minulosťou. Táto fáza je často sprevádzaná hľadaním hlbšieho významu, duchovným rozmerom a prijatím životných skúseností.8
Dôležité je vedieť, že zmena zmyslu je normálna a dokonca žiaduca. Psychológovia hovoria o tzv. adaptabilite zmyslu, ktorá je zásadná pre zvládanie veľkých životných zlomov – ako sú strata blízkeho, vážna choroba, zmena zamestnania alebo osobný úspech.9
Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí dokážu aktualizovať a preformulovať svoj zmysel života, lepšie zvládajú krízy a dosahujú vyššiu životnú spokojnosť.10
Psychológovia tvrdia, že ľudia, ktorí cítia, že ich život má zmysel, sú odolnejší voči stresu a lepšie zvládajú krízy. Túžba po zmysle je akýmsi vnútorným kompasom, ktorý im pomáha zvládať aj tie najťažšie chvíle.11
Práve v ťažkých životných situáciách, ako je strata blízkeho, vážna choroba alebo iné krízy, sa otázka zmyslu často vynára ešte silnejšie. Vtedy sa ukazuje, či máme v živote niečo, čo nás drží nad vodou a dáva nám silu pokračovať.
Zmysel života nie je len abstraktná filozofická téma, ale praktický a nevyhnutný nástroj, ktorý nám pomáha orientovať sa v chaose každodennosti. Chráni nás pred psychickými ťažkosťami, zvyšuje našu odolnosť a prispieva k tomu, aby sme boli šťastnejší a zdravší.
Hľadanie a udržiavanie zmyslu života je komplexný proces, ktorý sa podľa svetových psychológov a vedeckých výskumov opiera o niekoľko kľúčových princípov:13
Zmysel života nie je niečo, čo „nájdete“, ale niečo, čo si aktívne vytvárate prostredníctvom svojich rozhodnutí, činov a spôsobu, akým reagujete na životné situácie. Máte slobodu a zodpovednosť pripisovať význam udalostiam a skúsenostiam vo svojom živote.13
Výskumy ukazujú, že kvalitné vzťahy s blízkymi a komunitou sú jedným z najdôležitejších zdrojov zmyslu života. Pestujte empatické a úprimné vzťahy, ktoré vám poskytujú pocit spolupatričnosti a podpory.13
Aktivity, ktoré vás bavia a pri ktorých strácate pojem o čase, často ukrývajú stopy k vášmu životnému poslaniu. Skúšajte nové veci, rozvíjajte svoje talenty a venujte sa činnostiam, ktoré sú v súlade s vašimi hodnotami a túžbami.13
Franklova terapia poukazuje, že zmysel možno nájsť aj v postoji, ktorý zaujmeme k utrpeniu, keď ho prijmeme ako súčasť života a príležitosť na rast.12
Práca pre komunitu, dobrovoľníctvo alebo zapojenie sa do aktivít, ktoré presahujú vaše individuálne záujmy, môže výrazne prispieť k pocitu zmyslu a naplnenia.13
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Práca je významnou súčasťou našich životov. Je preto dôležité zaoberať sa tým, či nás naozaj napĺňa. Ako zistíte, či ste…
Dodržiavanie nariadení vlády, čiastočné obmedzovanie pohybu, prispôsobenie sa zmenám v práci, ale i v bežnom fungovaní rodiny, preveruje našu odolnosť…
K dobrému pocitu a lepšiemu zdraviu niekedy stačí málo. Napríklad v sebe objaviť a pestovať zmysel pre humor.
