Inkontinenciu moču možno vo všeobecnosti definovať ako nechcené odtekanie moču z močových orgánov spôsobené stratou schopnosti vôľou zadržiavať moč. Nemožno ju však považovať za chorobu v pravom zmysle slova, ale skôr ako príznak viacerých chorobných stavov so závažnými medicínskymi, ekonomickými a neprijateľnými hygienickými dôsledkami, ktoré sú traumatizujúcimi pre pacientku a aj jej sociálne prostredie.
Inkontinencia postihuje ženy podstatne častejšie ako mužov, a to z dôvodu poškodenia uzáverového aparátu močovej trubice pri pôrode. Na Slovensku trpí na výraznejší stupeň inkontinencie takmer 200-tisíc žien po 18-tom roku, vrátane senioriek. Ani nie 5 % žien trpiacich inkontinenciou vyhľadá lekára. 60 % žien sa začalo liečiť najmenej 1 rok po výraznom zhoršení inkontinencie. Skôr sa vyskytuje u sociálne slabších vrstiev, viacrodičiek a u žien s menejcennosťou tkanív, ktoré trpia na varixy, hernie, hemoroidy a pod. Inkontinencia sa najčastejšie začína prejavovať po 45. roku života ženy, čo pravdepodobne súvisí s hormonálnymi zmenami v období klimaktéria, involučnými procesmi, spôsobenými nedostatkom estrogénov. Avšak veková hranica sa znižuje. Konzervatívne liečebné postupy sú oveľa účinnejšie, ak sa začne s liečbou inkontinencie v skorých štádiách.
Priekopník urodynamiky (funkčné vyšetrenie dolných močových ciest) na Slovensku prof. MUDr. Ladislav Valanský, PhD. z Urologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach hovorí, že asi tretina žien po klasickom pôrode má problémy s únikom moču. „Panvové dno utrpí v tehotenstve a pri pôrode veľkú záťaž, a nie vždy sa jeho svalstvo vráti do pôvodnej výkonnosti. Na prvom mieste je posilňovanie svalstva panvového dna, ktoré dokáže znížiť samovoľný únik moču najmä pri kýchaní a kašľaní, čo je typický prejav popôrodnej inkontinencie. U žien v menopauze sa navyše pridá nedostatok estrogénov a vo vyššom veku pribudne aj hyperaktívny močový mechúr. Zatiaľ čo muži majú problém skôr opačný, a to s vyprázdňovaním kvôli zväčšenej prostate.“
„Samovoľný únik moču prináša stres a ak sa k problémom pridruží aj zápach po uniknutom moči, chýba už len krôčik k strate zdravého sebavedomia a úplnému obmedzeniu kontaktov s ľuďmi. Inkontinencia najviac vplýva na kvalitu spoločenského života, preto prvé príznaky netreba zanedbávať. Nie je vhodné „googliť“ si informácie na internete, odporúčam zahodiť ostych. Máme pre pacientov pochopenie a včas nájdeme aj riešenie,“ radí profesor Valanský.
V odbornej literatúre môžeme nájsť rôzne klasifikácie inkontinencie moču. Najčastejšie sa ako smerodajné kritérium považuje skutočnosť, či k úniku moču dochádza permanentne, alebo občasne. Inkontinenciu potom rozdeľujeme na absolútnu a relatívnu, pričom v praxi sa stretávame skôr s relatívnou inkontinenciou moču.
Z praktických dôvodov delíme inkontinenciu moču do nasledovných skupín:
Urgentná inkontinencia moču (nutkavá) je charakterizovaná mimovoľným, nechceným únikom moču. Je spojená s náhlym, vôľou neovládateľným a intenzívnym pocitom nútenia na močenie. Na inkontinencii sa podieľa svalovina močového mechúra. Označuje sa aj ako aktívna inkontinencia a tvorí asi 20% inkontinencií moču u žien. Je zapríčinená nekontrolovateľným sťahovaním detruzorov. Urgencie môžu byť bolestivé a bývajú spojené s častým močením (polakizúriou) pre zníženú kapacitu močového mechúra a nyktúriou (nočným močením). Medzi príčiny urgentnej inkontinencie najčastejšie patrí infekcia v oblasti močového mechúra. Ďalej to môže byť lézia centrálneho nervového systému (cievna mozgová príhoda, poranenie miechy a pod.), demyelinizačné ochorenia (sclerosis multiplex). Medzi lokálne iritujúce faktory patrí infekcia dolných močových ciest, cystolitiáza a uroteliálny karcinóm.
Stresová inkontinencia je stav, pri ktorom dochádza k mimovoľnému (nechcenému) unikaniu moču z dolných močových ciest počas námahy, pri kýchaní, kašľaní, smiechu, pri prudšom pohybe, dvíhaní bremien a pod., v dôsledku nedostatočnej funkcie uzáverových mechanizmov hrdla močového mechúra a panvového dna. Únik moču trvá len v čase zvýšeného vnútrobrušného tlaku. Je následkom špecifického poškodenia svalov, fasciálnych štruktúr a nervov panvového dna (napr. po pôrode, operácii, poškodení nervov). Svalovina močového mechúra sa na unikaní moču nepodieľa, preto ju niekedy definujeme ako pasívnu močovú inkontinenciu.
„Nepriaznivý vplyv na stresovú inkontinenciu má aj obezita, ktorá vedie k trvalému zvýšeniu brušného tlaku. Už samotné zníženie hmotnosti, spojené s kvalitným cvičením panvového dna pod dohľadom odborníka môže mať liečebný efekt, a ten sa prejaví aj v lepších výsledkoch prípadnej operačnej liečby“, hovorí profesor Valanský.
Za normálnych okolností sú krčok močového mechúra a močová rúra podopierané svalmi panvového dna a uzatvárací tlak v močovej rúre prevyšuje tlak v močovom mechúri. U kontinentných žien zostáva pri rôznych stresových situáciách (kašeľ, kýchanie, prudký pohyb atď.) uzatvárací tlak v močovej rúre zachovaný. Ak tento uzatvárací tlak poklesne, dochádza k nechcenému úniku moču.
Za príčinu stresovej inkontinencie sa najčastejšie považuje nedostatočnosť uzáverového systému na základe pôrodných alebo operačných poranení močovej rúry a jej podporného a závesného systému.
V klinickej praxi sa všeobecne ujalo delenie stresovej inkontinencie moču podľa závažnosti do 3 stupňov:
Fyzioterapeutka Monika Šrenkelová, ktorá sa venuje komplexnej rehabilitácii brucha pri inkontinencii, hovorí: „Správna rehabilitácia brucha pracuje s brušnou stenou, ale zároveň so správnym dýchaním, čo má pozitívny dopad na závesné aparáty vnútorných orgánov aplikovaním cvikov zameranými na panvové dno.“ Teda ak je príčinou inkontinencie prolaps maternice, ktorá „tlačí“ na močový mechúr, je potrebné v prvom rade posilniť závesné aparáty maternice a močového mechúra. Zo skúseností fyzioterapeutov po posilnení týchto aparátov aj inkontinencia často ustúpi, pretože sa zmierni prolaps maternice. Ten je v takom prípade vlastne následkom uvoľnenia panvového dna alebo preťaženia štruktúr svalu panvovej steny a väzivových štruktúr, a tým aj príčinou tlaku na močový mechúr s následkom inkontinencie.
Zmiešaný typ inkontinencie predstavuje kombináciu obidvoch predošlých typov a tvorí asi 30 % inkontinencií. V týchto prípadoch sú diagnostika a liečenie ťažšie. Častejšie sa vyskytuje u starších žien. Určenie závažnejšieho symptómu je dôležité pri stanovení typu diagnostických a terapeutických intervencií. Najprv sa musí odstrániť hypertónia močového mechúra spôsobujúca urgencie a potom sa koriguje stresová inkontinencia.
Overflow inkontinencia (paradoxná ischiúria, inkontinencia z pretekania) je mimovoľné unikanie moču po kvapkách z maximálne preplneného mechúra. Tlak v močovom mechúri prevýši uzatvárací tlak v močovej rúre. Hovorí sa, že mechúr preteká. Liečba spočíva v odvedení moču z močového mechúra najlepšie suprapubickou drenážou a chirurgickým odstránením mechanickej obštrukcie v oblasti močovej rúry.
Iné inkontinencie sú:
Pri diagnostike je nutné odlíšiť stresovú, urgentnú, zmiešanú, prípadne iné typy inkontinencie. Pri ľahkej stresovej inkontinencii sa odporúčajú väčšinou režimové opatrenia a cvičenia panvového dna, pri urgentnej inkontinencii väčšinou antimuskariniká a pri iných typoch riešenie príčiny inkontinencie.
V tom pomáha anamnéza s použitím dotazníka ICIQ-SF, fyzikálne vyšetrenie vrátane testov na inkontinenciu, meranie reziduálneho moču a laboratórne vyšetrenie moču a krvi. Vyšetrenie u špecialistu (urológ, urogynekológ, neurológ) je indikované, ak sú prítomné komplikujúce faktory, ak základné vyšetrenie nepomôže určiť stupeň a typ inkontinencie alebo pri neúspechu primárnej liečby inkontinencie.
Urológ prehmatá brucho, u mužov vyšetrí prostatu a do laboratória pošle vzorku vášho moču a krvi, kvôli testom na infekciu, u mužov sa vykoná preventívny test na rakovinu prostaty.
Následne podstúpi pacient ultrazvukové vyšetrenie obličiek a močového mechúra. K správnej diagnostike prispeje aj vedenie tzv. mikčného denníka. Obvykle si 48 hodín zaznamenáva pacient množstvo vypitých tekutín a množstvo vylúčeného moču i frekvenciu močenia za 24 hodín.
Prevenciou je pravidelný tréning panvového dna. Rovnako ako svaly na rukách a nohách aj svaly brucha a kostrové svaly sa dajú riadiť našou vôľou. Vďaka tomu je možné určitými cvikmi trénovať a tým i posilňovať panvové dno podobne, ako je to pri každom inom svalovom tréningu. Svalstvo panvového dna nie je zvonku viditeľné a ani jeho činnosť nie je navonok nijako cítiť. Preto je len veľmi málo žien schopných aktívne sťahovať a tým aj posilňovať svalstvo panvového dna. Pri pokusoch o stiahnutie svalstva panvového dna sa takmer vždy sťahuje i svalstvo brušné. To spôsobuje dodatočné zosilňovanie tlaku v oblasti brucha, ktorý opäť zaťažuje panvové dno.
Základom je správne pochopenie pôsobenia vnútrobrušného tlaku, vykonávanie pohybov v súčinnosti so správnym dýchaním. Ako teda začať s rehabilitáciou brucha, s posilňovaním panvového dna, aby žena predišla dôsledkom jeho oslabenia, vysvetľuje fyzioterapeutka Monika Šrenkelová: „Je potrebné zamerať sa na to vnútrobrušné svalstvo. Najskôr musí žena zvládnuť základné pohybové stereotypy, správne sedieť, správne vstávať z postele a pod. Ide vlastne o základné pohybové stereotypy počas bežných činností. Už tu sa totiž môže spevňovať panvové dno, sťahovať vnútrobrušné svalstvo. Správna rehabilitácia brucha a panvového dna je často riešením mnohých problémov, napríklad dokáže inkontinenciu u žien do veľmi veľkej miery eliminovať.“
Správna rehabilitácia brucha prináša pozitívne výsledky. Približne u tretiny žien vôbec nebol potrebný operačný zásah. U ostatných sa výrazne zlepšili podmienky pre dobrý operačný priebeh a pooperačný výsledok.
U týchto cvičiacich žien väčšinou ide o oslabené brušné svalstvo, svalstvo panvového dna ako aj zvierače tvoriace uzatvárací mechanizmus močovej rúry. Preto je potrebné zamerať sa špeciálnymi cvikmi na tieto svalové skupiny. Cvičiace ženy sú vedené k tomu, aby sa vedome naučili sťahovať a uvoľňovať zvierače močovej rúry a konečníka, z čoho sa vychádza pri všetkých cvikoch, a tým sa posilňuje svalstvo panvového dna. Pravidelné cvičenie pôsobí priaznivo nielen na koordináciu týchto svalových skupín, ale aj na brušné, sedacie, stehenné a chrbtové svalstvo. U žien nad 40 rokov pri serióznom a poctivom prístupe k cvičeniu dochádza k recidívam inkontinencie moču len výnimočne. Pri všetkých cvikoch sa musí dbať na správnu koordináciu pohybu dýchaním. Poskoky, skoky a cviky v uvoľnenom stoji rozkročnom nie sú vhodné. Zvyšuje sa pri nich vnútrobrušný tlak, čo môže viesť k zhoršeniu príznakov inkontinencie. Odporúča sa nedvíhať ťažké bremená, vyhýbať sa stresovým situáciám a prechladnutiu.
Za obdobie posledných cca 10 rokov prekonala diagnostika a náhľady na príčiny inkontinencie moču prudký rozvoj. Boli vyvinuté moderné operačné postupy. Tie nie vždy prinášajú vždy očakávaný efekt. Približne každá štvrtá pacientka má skôr či neskôr recidívu inkontinencie. Preto nemožno zabudnúť na konzervatívne liečebné postupy, vrátane často nedocenenej špeciálnej liečebnej gymnastiky či spomínanej komplexnej rehabilitácii brucha.
Ak konzervatívna liečba nevedie k žiadnemu trvalejšiemu riešeniu, odporúča sa pri stredne ťažkej a ťažkej forme stresovej inkontinencie operačné riešenie, ktorého cieľom je obnovenie porušených anatomických pomerov, ktoré zabezpečujú kontinenciu (rôzne modifikácie pošvových plastík, podporné operácie močovej rúry, rôzne typy závesných operácií). Pri voľbe operačného postupu je potrebné riadiť sa klinickou závažnosťou stavu, výsledkami urodynamických RTG, resp. ultrasonografických vyšetrení, celkovým stavom pacientky a jej vekom. Zároveň treba vziať do úvahy, či ide o prvú operáciu, alebo recidívu inkontinencie
„U žien so stresovou inkontinenciou už takmer 20 rokov používame tzv. suburetrálnu pásku, zákrok trvá asi 30 min. a má dlhodobý efekt. K náročnejším operáciám pristupujeme hlavne u pacientov s poškodením nervového systému, alebo so závažným poškodením mechúra. Patria sem napríklad operácie na zväčšenie kapacity močového mechúra “ uvádza profesor Valanský.
Liečba sa začína úpravou životného štýlu, redukciou hmotnosti a tréningom močového mechúra -posilňovaním svalov panvového dna napríklad aj Kegelovými cvikmi, no prioritne je potrebné zaoberať sa otázkou posilnenia panvového dna rehabilitáciou brucha, čím sa pomery v panve sa upravujú.
Poruchy močenia bez alebo s inkontinenciou sú časté u diabetikov, pacientov so sklerózou multiplex, s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou. Trpia nimi ľudia s vrodeným rázštepom chrbtice, ale i po úraze chrbtice. Ťažkosti môžu vzniknúť aj po chirurgických zákrokoch v oblasti močových ciest. Spontánne úniky moču však môžu byť prejavom aj iného vážnejšieho ochorenia. „Časté a naliehavé močenie môže signalizovať infekciu, prítomnosť močového kameňa, zväčšenej prostaty, ale i zúženej močovej trubice, či nádoru, preto návštevu urológa neodkladajte,“ varuje prof. Valanský.
„Spontánne úniky moču nie je vhodné riešiť obmedzením príjmu tekutín. Je potrebné dodržiavať štandardný pitný režim, v priemere 1,8 l denne. Neodporúča sa však pitie močopudných čajov, sladených a kofeínových nápojov, ako aj nadmerné pitie alkoholu.“
INKOFÓRUM je pacientska nezisková organizácia, ktorá v súčasnosti predstavuje najspoľahlivejší zdroj informácií, kde ľudia s inkontinenciou nájdu najdôveryhodnejšie a hlavne odborné rady s možnosťou konzultácie so špecialistami.
Počas tehotenstva a po pôrode zažíva veľké množstvo žien aspoň určitý stupeň mimovoľného močenia nazývaného inkontinencia. V niektorých prípadoch ženy zažívajú tiež…
Inkontinencia moču – strata kontroly nad močovým mechúrom – je bežný problém prevažne ženskej časti populácie. Závažnosť sa pohybuje od…
Kyselina močová sa zvyčajne vylučuje obličkami, no ak jej máme v krvnom obehu nadbytočné množstvo (hyperurikémia), môže sa hromadiť a…
