Úlohou nosohltanovej mandle je brániť prechodu infekcie cez nos a nosohltan ďalej do tela. Príznakmi jej nadmerného zväčšenia sú sťažené dýchanie, pokašliavanie, opakujúce sa zápaly hrtana a priedušiek, nepokojný spánok. Diagnózu stanovuje ORL lekár. Moderná liečba je úspešná a bezpečná.
Nosohltanová mandľa, adenoidné vegetácie alebo laicky povedané nosná mandľa je lymfatické tkanivo umiestnené v klenbe nosohltana. Má významnú funkciu v lokálnej imunitnej odpovedi, hlavne v detskom veku. Denne je atakovaná baktériami a rôznymi alergénmi, ktoré sa nachádzajú vo vdychovanom vzduchu. Je súčasťou tzv. Waldayerovho lymfatického kruhu, ktorý tvorí:
Zväčšenie nosohltanovej mandle môže vzniknúť na konštitučnom (vrodenom) základe a to najmä u detí do prvého roku života. Častejšie sa však nosohltanová mandľa zväčší po opakovaných zápaloch, najčastejšie v období prvého kontaktu dieťaťa s kolektívom – nástupom do škôlky. Vtedy môže byť príčinou opakovaných ochorení horných dýchacích ciest a zápalov uší, lebo predstavuje mechanickú prekážku dýchania, ktorá sa manifestuje ako dýchanie cez ústa, nočné chrápanie, až spánkové apnoe (krátkodobé zastavenie dýchania počas spánku) a nočné budenie. Časté zápaly bránia prirodzenému zmenšeniu nosohltanovej mandle, ktorá sa u zdravých detí postupne v puberte stráca. Toto ochorenie postihuje najviac deti medzi tretím až ôsmym rokom života.
Hlavným príznakom je sťažené dýchanie cez nos. Dieťa dýcha prevažne cez ústa, čo je možné zaregistrovať pri ukladaní dieťaťa na spánok. V spánku chrápe, škrípe zubami a niekedy sa zobúdza vyplašené s plačom (pavor nocturnus). Pre zhoršené dýchanie cez nos sa hlieny (sekrét) hromadia v nose, ale dieťa ich nevie vyfúkať, vťahuje ich do hltana, odkiaľ ich prehltne. Tento stav je častou príčinou nechuti do jedenia.
Časť hlienov môže zatiecť aj do dýchacích ciest a spätne vyvolať dlhotrvajúce a opakujúce sa zápaly hrtana a priedušiek, na čom sa spolupodieľa aj dýchanie cez ústa. Tento mechanizmus spôsobuje známky chronického kašľa alebo pokašliavania. Dieťa spí nepokojne, môže nastať až krátkotrvajúca zástava dýchania (sleep apnoe). Ráno sa zobúdza unavené, ospanlivé. Kvôli upchatému nosu má fufnavú nosovú reč (rhinolalia clausa). Po dlhšom čase sa u dieťaťa vyvíja tzv. facies adenoidea – typický výraz tváre dieťaťa unaveného s neustále pootvorenými ústami a vpadnutými očami.
Zväčšená nosohltanová mandľa stláča a upcháva ústie sluchovej trubice, čo spôsobuje nedostatok vzduchu v strednom uchu. Postupne sa vyvinie chronický tubotympanálny katar (zápal stredného ucha) a až prevodová porucha sluchu.
Keď rodič zaregistruje uvedené príznaky, je potrebné navštíviť špecialistu – otorinolaryngológa. Ak by sa príznaky ignorovali, choroba sa bude vyvíjať ďalej.
Dôsledkom dlhodobého dýchania cez pootvorené ústa a chýbajúci tlak jazyka na tvrdé podnebie vznikne tzv. gotické podnebie – anomálne postavenie zubov pre chýbajúci kontakt so spodnou čeľusťou. Postupne sa vyvinie plochý hrudník a kyfoskolióza (chorobné vybočenie chrbtice dozadu a do strany). Chronické obmedzenie dýchania spôsobuje nedostatok kyslíka v krvi počas spánku, následne stúpne hladina CO2 v krvi, v dôsledku čoho môže pri dlhodobom neriešení stavu nastať až zaostávanie duševného vývoja a zníženie intelektu.
Na základe uvedených príznakov lekár podľa potreby doplní ďalšie vyšetrenia:
Na ORL ambulancii sa dieťa podrobí endoskopickému vyšetreniu nosovej dutiny a nosohltana tenkým optickým vláknom, čím sa definitívne potvrdí diagnóza. Veľmi často nie je toto vyšetrenie potrebné, pretože príznaky zväčšenej nosohltanovej mandle sú ľahko identifikovateľné. Niekedy si lekár vystačí s pársekundovým palpačným vyšetrením (vyšetrenie prstom lekára) nosohltana a anamnézou.
Pri potvrdení diagnózy lekár zváži liečbu podľa priebehu ochorenia. Môže naordinovať antibiotiká podľa výsledkov kultivácie, dekongestíva (lieky znižujúce nadmerné prekrvenie nosovej sliznice). V poslednom období sa používajú aj nosové spreje s obsahom kortikoidov, ktoré neprestupujú do krvi, ale pôsobia len na sliznici. Ťažkosti po preliečení ustúpia.
V prípade neúspešnej antibiotickej a podpornej liečby je potrebné myslieť na to, že zväčšená nosohltanová mandľa je nielen ložiskom infekcie a prekážkou dýchania, ale môže spôsobiť aj vznik alergie (bakteriálnej), aj keď dieťa nemá výrazné príznaky obštrukcie horných dýchacích ciest. Indikovaná je chirurgická liečba – odstránenie nosohltanovej mandle, tzv. adenotómia.
Technika samotného výkonu prešla mnohými zmenami. Moderné pracoviská vykonávajú tento výkon už len v celkovej anestézii, nie ako v minulosti, keď sa uprednostňovala lokálna anestézia, resp. analgosedácia (kombinácia liečiv tlmiacich strach a bolesť). Výhodou výkonu v celkovej anestézii je realizácia výkonu pod kontrolou zraku, čo sa pri lokálnej anestézii nedá docieliť. Ďalšou a nemenej podstatnou výhodou je eliminácia akéhokoľvek stresu počas výkonu, čo je pre detského pacienta nesmierne významné.
Je veľmi dôležité, aby sa pred adenotómiou veľkosť nosohltanovej mandle neposudzovala v štádiu akútnej infekcie, ale s odstupom niekoľkých týždňov, po preliečení!
V poslednej dobe sa najviac osvedčila technika tzv. shawerom pod endoskopickou kontrolou uhlovou optikou. Po takomto výkone je rodič s dieťaťom opäť na izbe. Po krátkom spánku, ústupe krvácania cez nos a kontrole lekárom môže byť dieťa prepustené ešte v deň výkonu do domáceho ošetrenia. V priebehu jedného až dvoch týždňov po výkone príde na jednu pooperačnú kontrolu. Takýto spôsob liečby by mal byť jednorazovým a úplným riešením uvedenej choroby.
