Písanie rukou písaného písma zohráva nenahraditeľnú úlohu nielen pri učení sa písať v detskom veku, je dôležité aj v období dospievania, má svoje dôležité postavenie aj vo veku seniorov či dokonca pri nástupe demencie.
V tomto článku sa dočítate:
Písanie na klávesnici sa všeobecne vníma ako výdobytok doby, pokrok, ktorým si uľahčujeme život. Klávesnica nám pomáha rýchlejšie zapísať tok myšlienok, často krát nám to urýchli prácu aj samotnú textovú úpravu. Nové technológie sa považujú za prirodzenú súčasť moderného života a pri toľkých výhodách sotva vnímame negatíva písania na klávesnici. Okrem však stále častejšie sa vyskytujúcich problémov s karpálnym tunelom upozorňuje neuroveda na vážnejšie následky na mozgovú aktivitu i na stagnáciu mozgových procesov.
Časť mozgu, ktorá je spojená s hovorením a písaním, je čelový lalok. Táto oblasť je tiež zodpovedná za pohyb, uvažovanie, úsudok, plánovanie a riešenie problémov. Je preto namieste zdôrazniť, že hoci žijeme v digitálnej dobe, nemali by sme sa odvolávať na to, že súčasné deti nebudú písmo nikdy potrebovať. Písanie nie je iba motorická záležitosť, ale ide aj o duševnú aktivitu, o prepojenie samotného písania s motorikou, myslením, pamäťou či emóciami.
Nesmieme zabudnúť ani na vplyv na našu telesnú schránku. Ručným písaním sa rozvíja jemná motorika a precvičuje sa koordináciu ruky a oka. Aktivuje sa okolo 500 svalov, pracuje zápästie i rameno, fixuje sa sedacie či brušné svalstvo, neoceniteľnú službu nám robí aj okohybné svalstvo a pod. Dnes sa malé deti naučia bohužiaľ skôr ovládať dotykovú obrazovku, než vezmú do ruky ceruzku, nožnice, plastelínu, korálky. Odporcovia moderných technológií navyše hovoria, že počítače a internet majú aj neskôr zlý vplyv na naše čitateľské návyky. Kvôli prívalu informácií podľa nich čítame síce stále rýchlejšie, ale oveľa povrchnejšie, a oveľa menej rozumieme písanému textu, lenivie nám pamäť.
Písané písmo má výhodu, že sa napája zdola od riadka a smeruje nahor, a tým sa žiakom ľahšie nachádza východiskový bod pre napájanie, čo dáva koordinačnú istotu. Tá sa premieta aj do koordinačnej istoty hrubej motoriky či dokonca do koordinácie myslenia. Tlačené písmo sa vedie zväčša zhora smerom nadol k riadku a chýba mu plynulosť. Písané písmo sa naopak napája pri malých písmenách vždy zdola nahor a je plynulé. Jemná motorika sa tak rozvíja oveľa viac. A keď sa rozvíja jemná motorika, rozvíja sa aj myslenie a cítenie! Veľa otázok sa venuje aj tomu, či písať spojeným alebo nespojeným písmom. Prerušovaným písmom deti nadobúdajú skôr to fragmentálne myslenie, čo ich môže brzdiť napríklad pri potrebe rýchlych rozhodnutí.
Pohyb pri písaní nie je izolovaným pohybom prstov a ruky. Je to napríklad ako pri hre na hudobný nástroj, kde je celé telo zapojené, zapája sa aj myslenie, pozornosť. Častým javom je, keď si deti pri písaní naraz artikulujú hlásky spolu s ťahom pera. Reč, čítanie a písanie sa tak do seba prelínajú.
Slučky a ozdôbky zodpovedajú krúženiu a hojdaniu. Tieto prapohyby sú telu prirodzené. Preto malé deti „čmárajú“ rôzne kruhy, radi robia vlnovky a v školskom veku, keď deti objavia čaro písania, baví ich to, podvedome v ňom nachádzajú relax a tento dobrý pocit z písania pretavujú napríklad do písania denníkov. Aj tu vidieť prepojenie mozgových hemisfér, keďže sa potreba písania denníka v istom veku spája aj s potrebou vypovedania emócií, osobnostného zrenia a pod. Písanie je proces, keď mozog riadi a prepája pozorovanie napísaného a vykonanie pokynov rukou. To vedie k budovaniu neurologických prepojení v mozgu, ktoré pomáhajú kognitívnym výkonom.
Keď niečo zapisujeme perom na papier, stimulujeme tým bunky v mozgu, známe ako retikulárny aktivačný systém (RAS). RAS je filter všetkých informácií, ktoré náš mozog potrebuje na spracovanie, a venuje väčšiu pozornosť tomu, na čo sa momentálne zameriavame. Inými slovami, fyzický akt písania dáva informácie do popredia a vedie náš mozog k tomu, aby venoval zvýšenú pozornosť. Napríklad, ak príbeh obsahuje akciu ako je kopnutie alebo beh, rozsvieti sa motorická kôra nášho mozgu. Mozog reaguje, akoby sme príbeh prežívali na vlastnej koži.
Písanie rukou je vlastne veľmi zložitá akcia, ktorá si vyžaduje motorickú koordináciu ruky, lakťa, predlaktia i ramena. Z písania sa po čase stáva automatická činnosť využívajúca programy, ktoré si mozog uchováva vo svojej motorickej pamäti. Písmo je činnosťou previazanou s fungovaním celého organizmu, neučíme sa len písať, ale aj to, ako pri písaní sedieť, dýchať či držať pero. Pomáha žiakom v rozvoji motoriky, vedie k pestovaniu vôľových vlastností, dodržiavaniu a rešpektovaniu pravidiel. Deti, ktoré píšu kurzívou, sa vedia lepšie vyjadrovať, píšu rozvinutejšie vety a lepšie sa učia oproti žiakom, ktorí používajú len tlačené písmo.
Okolo 12. roku života dieťaťa sa písmo zautomatizuje, dostáva vlastné črty a odráža charakterové vlastnosti jeho osobnosti. Grafológia vysvetľuje napríklad to, že spojitosť písmen veľmi všeobecne znamená logické myslenie, nespojitosť zas intuitívny prístup. V procese písania sa aktivujú mnohé nervové spojenia.
Tieto predpoklady sa potvrdili aj výskumom, ktorý uskutočnila doktorka psychológie Karin Jamesovou z Univerzity v Indiane. Deťom, ktoré nevedeli čítať a písať, ukazovala kartičky so zobrazenými písmenami alebo postavami. Potom ich požiadala, aby reprodukovali to, čo videli jedným z troch spôsobov. Mali spojiť body na papieri, namaľovať to, čo videli na čistý papier alebo napísať na počítači. Pri tejto činnosti mozog detí kontrolovala pomocou magnetickej rezonancie a zaregistrovanú aktivitu analyzovala. Výsledky ukázali, že pre opätovné rozpoznanie obrazov hrá dôležitú úlohu spôsob, ktorým sa prvotne tento obraz ukotvil. Mozog detí, ktoré zapisovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie. Mozog detí, ktoré písali písmená na klávesnici alebo spájali body na papieri, takú zvýšenú aktivitu nevykazoval.
Výhody samostatného písania vlastnou rukou sú nielen v rozoznávaní písmen. Písanie tlačeným písmom, písaným písmom a písmom písaným klávesnicou vyžaduje úplne iný druh činnosti s rôznorodým výsledkom. Písanie vlastnou rukou umožňuje priamo počas písania spracovanie jeho obsahu a určenie jeho štruktúry a tým položenie základov pre pamäť a hlboké pochopenie informácie.
Keď “stláčame” písmená na klávesnici, náš mozog si neuvedomuje rozdiely medzi tvarmi písmen. Mozog tých, ktorí píšu rukou, áno.
Na písanie sa musíte viac sústrediť, unáhlenosť tu nemá miesto. Tvar písma a umiestnenie v priestore podporuje kreativitu a predstavivosť. Písanie rukou je totiž náročnejší pohyb ako písanie na klávesnici. Súčinnosť svalov aktivuje centrá v mozgu, a tým pádom sa lepšie zafixuje v pamäti. Procesu učenia pomáha aj to, že pri ručnom písaní sa viac sústredíme.
Ďalší dôležitý argument v obhajobe ručného písma je, že je súčasťou našej identity, je jedinečné a rovnako ako neexistujú totožné odtlačky prstov, neexistuje ani totožné písmo.
Následky kombinácie papier – pero – ruka – mozog siahajú ešte hlbšie. Detská psychologička Gabriela Cviková to vysvetľuje takto: „Plynulý pohyb píšucou rukou zapája do práce viac oblastí mozgu ako prstoklad. V laboratórnych skeneroch žiari mozog pri písaní rukou podstatne viac, než mozog niekoho, kto ťuká do klávesnice. Niet divu, prebieha tu naraz kontrola pohybu celej končatiny, tlaku pera na papier a zovretia ruky, zrakové rozpoznávanie už napísaného textu, premýšľanie nad tým, čo treba napísať ďalej.“
Mnohé z týchto aktivít bude mozog využívať aj pri iných činnostiach, napríklad pri zaväzovaní šnúrok na topánkach, alebo pri jedení príborom. A ak si ich celoživotným opakovaním uloží hlboko do mozgu, má vyššiu šancu, že o ne nepríde vo vysokom veku, alebo pri chorobe.
Je dôležité rešpektovať fázy vývoja učenia dieťaťa a vývoj jeho mozgu. Pretože keby napríklad dvojročné dieťa pozeralo predmety na tablete bez možnosti ich ohmatať rukami, jednoducho by si ich nefixovalo v mozgu. K jeho vývoju patrí objavovanie rukami. Tieto fázy sa nedajú preskočiť ani predbehnúť. Preto mnohí vedci dnes tvrdia, že deti si musia prejsť určitým kognitívnym vývojom predtým, ako im dáme do rúk počítač.
Odporúča sa začať trénovať rozvoj jemnej motoriky s dieťaťom čo najskôr. Viaceré štúdie ukazujú, že čím skôr sa deti naučia držať ceruzku, tým majú vyššie šance na akademický úspech. Preto je dôležité, aby sa deti nehrali len s počítačmi a tabletami, ale venovali čas aj kresleniu, plastelíne a vo vyššom veku písaniu. Písanie perom totiž prináša ľahšie čítanie, lepšie známky, vyššiu kreativitu, vžité vybrané slová, pohybovú aktivitu, ktorá rozvíja jemnú motoriku a navyše núti dieťa trénovať sústredenie, pozornosť. Odpoveď na otázku, či má písanie rukou zmysel teda znie: To si píšte!
Tým, že prestávame ručne písať, sa o dosť ochudobňujeme a má to vplyv aj na našu pamäť a spôsob vyjadrovania. Kvôli jednoduchej dostupnosti informácií na internete oveľa rýchlejšie zabúdame. Internet nám dovoľuje informácie neukladať, nepoužívať pamäť. Pri písaní rukou sa dokázateľne zapojí viac mozgových okruhov, než pri písaní na klávesnici. To, čo napíšeme rukou, si aj lepšie zapamätáme.
Rovnako ako pri učení sa rozpoznávania mnohých vizuálnych obrazov, aj učenie sa písmen vyžaduje, aby bolo veľa percepčne odlišných prípadov zoskupených do jednej abstraktnej kategórie. Napríklad sa musíme naučiť, že: A, a, a obe ich písané formy odkazujú na rovnakú kategóriu toho istého písmena. Počas vnímania písmen musíme spracovávať a používať vizuálne informácie určujúce relatívne veľkosti, polohy, orientácie a uhly čiar.
Môže súvisieť a nemusí. Spojitosť s niektorými znakmi v písme môže naozaj vypovedať o:
Naopak, nedostatočné zvládnutie písaného písma, (nie tlačeného napísaného rukou) môže súvisieť s:
Samotné písanie v zvládnutej podobe (teda nie v 1. ročníku) dokáže uvoľňovať emócie. Správne nájdené písmo nás vraj môže aj vyliečiť z našich psychických tráum. V písme sa prejavuje osobnosť pisateľa, napríklad pri takých individuálnych znakoch, ako je:
Pri skripte je rovnako možné skúmať rozloženie textu, slova, okraje pri písaní, sklon riadku a ďalšie množstvo znakov. Grafológia je úžasná a zároveň náročná v tom, že jeden znak ešte nevypovedá o konkrétnej vlastnosti. Len vzájomná kombinácia znakov potvrdzuje alebo vyvracia to, či sa daná vlastnosť u jedinca vyskytuje, alebo má daný znak úplne iný význam.
Na strane odporcov moderných technológii stojí nemecký psychiater a psychológ Manfred Spitzer, ktorý v jednom rozhovore vyhlásil: “Keď používate auto, atrofujú vám svaly. Keď používate GPS, atrofuje Vám mozog.“ Vo svojej knihe Digitálna demencia, ktorá vyšla v roku 2014 aj u nás, potom uvádza rad výskumov, ktoré podľa neho potvrdzujú to, že používanie počítačov a mobilných telefónov má na naše kognitívne schopnosti prevažne negatívne účinky.
Intelektová aktivita je dôležitá pre udržanie zdravého mozgu, keď starneme. Jedným z najčastejších problémov starnúceho mozgu sú ťažkosti so získavaním slov a mien, ale čas strávený písaním je predovšetkým o slovách a ich získavaní pomocou viacerých častí mozgu. Ručné písanie má niektoré výhody v porovnaní s tým, ako by ste mohli všetko písať na počítači, najmä pre tých, ktorí chcú mať pri starnutí jasnú myseľ. Kombinácia motoriky, pamäte a pomalšieho tempa, ktoré rukopis prinesie, predstavuje v každom prípade benefity napríklad aj pre myslenie. Niektorí lekári dokonca starším ľuďom odporúčajú kurzy kaligrafie ako prevenciu proti demencii.
Za užitočné metódy zvládania stresu sa označili najmä vedenie denníka alebo vyskúšanie písaných cvičení, či tzv. stresových maľovaniek, písanie listov vnúčatám, a pod. Toto všetko môže dramaticky znížiť hladinu stresu. Odbor zvaný grafoterapia dokonca pracuje s tým, že zmena formy písma ovplyvní osobnosť. Jedincov, ktorí sa cítia vnútorne nespokojní, učia písať inak, a docielia tým ich upokojenie.
Doprajte si vlastnú domácu terapiu. Kúpte si pekný zošit, písacie potreby podľa svojho gusta a začnite si písať denník. Pri písaní ste sami so svojimi myšlienkami. Odplavíte negatívne emócie, získate nadhľad nad tým, čo sa vám cez deň stalo. A navyše vám ostane pamiatka. Ručne písaná spomienka na to, ako ste sa kedysi mali, čo ste prežívali.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
The effects of handwriting experience on functional brain development in pre-literate children
Effects of Expressive Writing on Neural Processing During Learning
How Does Writing Affect Your Brain?
The effects of handwriting experience on functional brain development in pre-literate children
S Braillovým písmom sa stretávame často, hoci si to neuvedomujeme. Kde všade ho môžete nájsť?
V tento deň pred 214 rokmi sa narodil Louis Braille, muž, ktorý sám oslepol už v rannom detstve. Preslávil sa…
Opuch, nazývaný tiež edém, je prirodzenou reakciou tela na mnoho chorobných stavov ako sú napríklad poranenia, infekcie, zápal, alebo alergická…
