Syndróm karpálneho tunela predstavuje jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení z povolania. Postihuje asi 5 % populácie, najčastejšie ženy. Toto ochorenie je spôsobené stlačením nervu v oblasti zápästia – karpálneho tunela, prejavuje sa bolesťou, brnením celej ruky alebo mravenčením. V našom článku vám priblížime príznaky ochorenia a jeho stupne, ako sa ochorenie diagnostikuje a ako ho možno liečiť. Máme tiež pre vás sadu odporúčaní, ako ochoreniu predísť resp. ako zmierniť jeho príznaky vhodnými cvikmi.
“Karpálny” je slovo odvodené z gréckeho slova karpos, čo znamená „zápästie“. Syndróm karpálneho (zápästného) kanála alebo syndróm karpálneho tunela predstavuje najčastejšie sa vyskytujúce ochorenie zapríčinené útlakom nervov na hornej končatine. Syndróm karpálneho tunela je spôsobený tlakom na stredný nerv (nervus medianus), ktorý prechádza cez zápästie. Karpálny tunel je úzky priechod obklopený kostičkami zápästia a väzmi na dlani. Je teda uložený v priestore s minimálnou, takmer žiadnou možnosťou zväčšenia objemu. Akýkoľvek stav, ktorý spôsobuje opuch alebo zmenu polohy tkaniva v karpálnom tuneli, môže stlačiť a dráždiť stredný nerv. Keď je stredný nerv stlačený, medzi príznaky patria najčastejšie: bolesť, znížená citlivosť, brnenie a slabosť v rukách a pažiach.
K vzniku symptómu karpálneho tunela prispieva i anatómia zápästia. Práve v zápästnom kanáli prebieha nerv, ktorý vzniká v oblasti ramena a prebieha pažou, predlaktím a uvedeným tunelom až k prstom ruky. Vetvy tohoto nervu zásobujú palec, ukazovák, prostredník a priľahlú polovicu prstenníka, pričom ide o senzitívne nervové zásobenie sprostredkujúce citlivosť. Nerv tento priestor zdieľa so šľachami ohýbačov prstov a zväzkom ciev. Časť kanála navyše vystiela aj tukové tkanivo. Oblasť zápästia je tak jedným z najtesnejších priestorov nášho pohybového systému. Preto akýkoľvek nárast či opuch v tejto oblasti vedie k útlaku prítomných štruktúr a ku vzniku typických príznakov.
Výskyt tohto syndrómu sa pohybuje okolo piatich percent populácie, pričom ženy sú postihnuté asi trikrát častejšie než muži, keďže ženy majú menšie zápästie. Ochorenie je typické po 50. roku života. Bežné stavy, ktoré môžu viesť k syndrómu karpálneho tunela, sú obezita, hypotyreóza, artritída, cukrovka a trauma. Nerv trpí predovšetkým dlhodobými opakovanými pohybmi prstov a dlane, ktoré vznikajú pri písaní na stroji či klávesnici počítača (v minulosti to bolo typické ochorenie pisárok), pri práci s myšou, či dlhoročnou prácou s niektorými nástrojmi (skrutkovač, motorová píla, pneumatické kladivo) ale aj pri športe (tenis, bedminton).
Syndróm karpálneho tunela z opakovaných manévrov sa označuje ako jedno z častých stresových poranení, hoci tento vzťah zostáva v literatúre založenej na dôkazoch kontroverzný.
Niektoré zriedkavé choroby môžu spôsobiť ukladanie abnormálnych látok v karpálnom tuneli a okolo neho, čo vedie k podráždeniu nervov. Medzi tieto choroby patrí amyloidóza, sarkoidóza, mnohopočetný myelóm a leukémia. Avšak u väčšiny pacientov nie je známa príčina výskytu syndrómu karpálneho tunela.
Tlak na nerv v zápästí môžu spôsobiť aj anatomické zmeny (napríklad po zlomeninách zápästia), ale aj reumatické postihnutie oblasti zápästia, niektoré hormonálne zmeny (tehotenstvo, klimaktérium, užívanie hormonálnej antikoncepcie, poruchy činnosti štítnej žľazy) či zápaly zápästných kĺbov. Vyskytuje sa aj vrodený úzky kanál, ktorý má za následok rozvoj choroby už pri miernom stupni vyššie uvedených príčin, ktoré inak u zdravých jedincov príznaky ochorenia nevyvoláva.
Výskyt syndrómu karpálneho tunelu v tehotenstve je pomerne častý. Štúdie z roku 2015 ukazujú, že so syndrómom karpálnym tunelom sa môže stretnúť aj 61% tehotných žien. Nie je presne známe, prečo sa táto komplikácia počas tehotenstva vyskytuje tak často. Odhaduje sa, že vinníkom môžu byť opuchy spojené s hormonálnymi zmenami. Ďalšou dôvodom môže byť zadržiavanie tekutín v organizme, ktoré spôsobuje opuchy členkov a chodidiel, môže tiež spôsobiť opuchy, ktoré vedú k syndrómu karpálneho tunela. U 40% žien sa syndróm karpálneho tunela začal prejavovať až v po tridsiatom týždni tehotenstva, teda v období, kedy je najväčší prírastok na hmotnosti a v tele sa začína zadržiavať voda vo väčšom množstve.
Príznaky karpálneho tunela počas tehotenstva sú rovnaké ako pri klasickom priebehu ochorenia – teda brnenie, bolesť a opuchy. Avšak štúdia z roku 2012 odhalila, že až 50% tehotných žien sa môže stretnúť so syndrómom karpálneho tunela na oboch rukách, čo pre toto ochorenie nie je celkom typické.
Prejavy syndrómu karpálneho kanála (skrátene CTS z anglického Carpal Tunnel Syndrome) nie sú vždy rovnaké a závisia od úrovne postihnutia nervových vláken a ich typu. Výsledný klinický obraz je preto vždy individuálnou kombináciou narušenia funkcie pohybu a citlivosti v oblasti zápästia, dlane a prstov. Čokoľvek, čo stlačí alebo podráždi stredný nerv v priestore karpálneho tunela, môže viesť k syndrómu karpálneho tunela.
Postihnutie senzitívnych vláken, zabezpečujúcich citlivosť oblasti zápästia, pacienti najčastejšie interpretujú ako pocit tŕpnutia a mravenčenia, ktorý sa objavuje najmä v noci a ráno po rozcvičení zmizne. S narastajúcou progresiou postihnutia vzniká tento pocit nielen po námahe alebo v noci, ale aj v práci či v pokoji cez deň. Často sa k nemu pridávajú bolesti prstov a neskôr celého zápästia.
Postihnutie motorických vláken ovládajúcich pohyb príslušnej oblasti ruky sa prejavuje úbytkom svalovej hmoty palcového valu dlane (thenaru), znížením obratnosti a jemnej motoriky prstov (napr. problémy so zapínaním gombíkov). Často pozorujeme aj opuch zápästia, respektíve zmeny teploty a sfarbenia kože v oblasti dlane – začevenanie (v ojedinelých prípadoch môže zápästie až sfialovieť), ktoré zapríčiňujú narušenie funkcie vegetatívnych vláken nervu. Náhly ústup bolestí neznamená zlepšenie stavu, naopak, je dôsledkom deštrukcie senzitívnych vláken.
V pokročilom štádiu syndrómu sa bolesť môže šíriť až do lakťa, ba dokonca do krčnej chrbtice. Môžete pociťovať stuhnutie, tlak alebo ostrú pichľavú bolesť. Preto nepodceňujte svoj zdravotný stav a vyhľadajte odborníka čo najskôr, aby stihol podchytiť ochorenie včas a tak dokázal zabrániť vhodnou liečbou progresii ochorenia a šíreniu bolesti.
Syndróm karpálneho tunela má tendenciu sa zhoršovať. Vo všeobecnosti rozlišujeme nasledovné fázy ochorenia. Ku každej z nich ponúkame aj odporúčanie na odstránenie resp. zmiernenie príznakov:
Pri diagnostikovaní ochorenia sa lekár opiera o popis typických príznakov pacientom a zhodnotenie stavu inervácie spádovej oblasti stredového nervu. Aby si bol lekár istý, na diagnostiku môže zvoliť tzv. provokačné manévre – sú to pohyby ruky, v ktorých môže byť pôvod ochorenia (napríklad: napodobňovanie písania na klávesnici alebo hýbanie s myšou od počítača). Pri týchto opakovaných pohyboch je zvyčajne ruka bolestivejšia a lekár tak môže úspešne diagnostikovať ochorenie. Niekedy na diagnostiku stačí, keď lekár pritlačí prstom na spomínaný zápästný väz, prípadne poklep neurologickým kladivkom (Tinelov test).
Objektívne posúdenie funkcie stredového nervu prináša elektromyografia. Meria rýchlosť vedenia nervového vzruchu v oblasti nervu, prebiehajúceho zápästným kanálom a porovnáva ju s rýchlosťou v priľahlých úsekoch nervu na predlaktí. V prípade, že trpíte syndrómom karpálneho tunela, vedenie vzruchu v oblasti kanálu je spomalené, pričom táto odchýlka je v priamej úmere k stupňu postihnutia nervu.
Pomerne častým postupom v diagnostike syndrómu karpálneho tunela je blokáda nervu lokálnym anestetikom (liek na prechodné znecitlivenie). Ústup ťažkostí v takýchto prípadoch potvrdzuje diagnózu. Je však potrebné venovať veľkú pozornosť technike obstreku, aby pri ňom nedošlo k poškodeniu nervu pri vpichu ihly.
Zo zobrazovacích metód má menšiu výpovednú hodnotu röntgenové vyšetrenie, či už klasická röntgenová snímka alebo CT snímka. Dokáže stanoviť rozmer kostenej časti karpálneho kanála, ale nevie odlíšiť jednotlivé štruktúry vo vnútri. V tomto smere je viac nápomocné vyšetrenie magnetickou rezonanciou, resp. oveľa dostupnejším ultrazvukom. Okrem zobrazenia samotného stredového nervu prináša ultrazvuk cenné informácie aj o okolitých štruktúrach v karpálnom tuneli, napríklad o stave tukového vankúša či šliach, čo môže niekedy viesť k priamemu zisteniu príčiny syndrómu karpálneho tunela – ak je napríklad spôsobený zapálenými puzdrami šliach, blokujúcimi priestor kanála.
Konzervatívna liečba má pri tomto ochorení pomerne malé spektrum možností a ani jedna metóda nie je serióznym vedeckým bádaním potvrdená ako všeobecne prospešná. V prípadoch, kde je syndróm karpálneho kanála dôsledkom iného ochorenia (zlomenina, zápal) je, samozrejme, prvoradá liečba práve tohto základného ochorenia za účelom minimalizácie ďalších následkov a komplikácií.
V ostatných prípadoch by sa za kauzálnu liečbu mohla považovať imobilizácia, t.j. znehybnenie postihnutej končatiny vzhľadom na najčastejšiu príčinu, teda dlhodobé preťažovanie. Pri miernom stupni príznakov a za predpokladu, že pacient má záujem spolupracovať, má liečba imobilizáciou pomerne dobré výsledky. Najčastejšie sa na znehybnenie ruky používajú snímateľné ortézy alebo umelohmotné dlahy, ktoré sa dajú urobiť aj individuálne na mieru pacienta.
Problém vzniká, ak pacient nie je schopný alebo ochotný šetriť si zápästie, či už z dôvodov pracovných alebo osobných, predovšetkým cez deň. Existujú však dôkazy, že aj nosenie ortézy čo len v noci počas spánku, môže mať u niektorých pacientov s ľahším priebehom ochorenia pozitívny efekt, preto netreba túto metódu podceňovať. V každom prípade, pokiaľ sa rozhodnete podstúpiť túto formu liečby, je dôležité navštíviť ortopéda, ktorý vám určí na koľko týždňov je potrebné ruku znehybniť a poradí vám, ako ďalej postupovať.
Užívanie liekov proti bolesti má len symptomatický efekt a spravidla pomáha tiež len v ľahších prípadoch postihnutia. Osobitným prípadom je podávanie liekov s protizápalovým a analgetickým účinkom tam, kde je útlak nervu zapríčinený zápalom šľachových puzdier. V takom prípade analgetiká nielen odstraňujú bolesť ako príznak, ale aj liečia zápal, ktorý je spúšťačom ochorenia. Účinnými liekmi proti bolesti môžu byť aspirín (tlmivý roztok) alebo ibuprofén. (Ibuprofén a aspirín sú len účinné látky, v lekárni vám poradia konkrétny produkt.)
Ďalšou možnosťou, ako uvoľniť bolesť, je použitie lokálneho chladivého mentolového spreju. Štúdia tvrdí, že výrazne zníži bolesť počas pracovného dňa. Pracovníci v štúdii použili Biofreeze. V prípade, že sa rozhodnete túto metódu vyskúšať, nezabudnite postupovať podľa pokynov na obale alebo sa opýtajte svojho lekára, akú dávku a ako často máte sprej použiť.
Obstreky látkami analgetickej, anestetickej alebo steroidovej povahy sa uplatňujú nielen v diagnostike, ale aj v liečbe. Nezaručujú však stopercentný úspech.
V niektorých prípadoch sú efektívne aj rôzne masti obsahujúce analgetickú zložku. Avšak ich úlohou je len na istý čas stlmiť bolesť a v skutočnosti problém nevyriešia.
Ak máte len mierne príznaky ochorenia, stojí za zváženie aj tzv. kineziologický tejp. Ide o metódu, ktorej cieľom je fixácia ruky, namiesto dlahy je však použitá špeciálna páska – tejp. Páska slúži ako opora zápästia, ťahá sa okolo zápästia, aby sa znížil nadmerný tlak na karpálny tunel. Pomáha tak zmierniť bolesti a navyše má priaznivé účinky na krvný obeh. Tejp môžete nosiť aj niekoľko dní. Odborníci však neodporúčajú lepenie kineziologickej pásky doma. Je potrebné navštíviť fyzioterapeuta alebo iného odborníka (športový lekár), ktorý má znalosti a skúsenosti s touto metódou liečby.
Existujú dve možnosti operácie, jednou je klasická operácie a druhou endoskopický zákrok. Obe majú svoje výhody aj nevýhody. Jediným spôsobom, ako definitívne odstrániť útlak nervu v kanáli, je jeho operačná dekompresia (odstránenie tlaku). Tento zákrok sa väčšinou realizuje v ambulantnom režime, resp. v režime jednodňovej chirurgie, pri miestnom znecitlivení na oddeleniach neurochirurgie, ortopédie prípadne i plastickej chirurgie. Je indikovaný u všetkých pacientov s ťažkým stupňom postihnutia nervu. Operácia by sa nemala dlho odkladať.
Endoskopický zákrok trvá kratšie a je sprevádzaný menšími pooperačnými bolesťami. Vzhľadom na menšiu možnosť kontroly krvácania je ale zaťažený väčším počtom pooperačných komplikácií v zmysle krvného výronu v mieste operačného zásahu. Najčastejšou príčinou zlyhania operácie a návratu ťažkostí je, že sa vnútro karpálneho tunela zjazví. Tvorba jaziev predstavuje to prirodzený proces hojenia rany prakticky po každom operačnom zákroku, ale u pacientov s vrodenou predispozíciou k tvorbe jaziev alebo pri nešetrnej operačnej technike to môže byť príčinou, že sa ťažkosti vrátia.
Po takto náročnej operácie odborníci odporúčajú rekonvalescenciu v podobe kúpeľnej liečby, kde môžete absolvovať procedúry, ktoré sú nastavené tak, aby sa rana rýchlejšie hojila a minimalizoval sa tak návrat ochorenia alebo komplikácií.
Veľmi účinné sú fyzioterapeutické procedúry. Pri liečbe karpálneho tunela sa typicky využívajú ultrazvuk alebo magnetoterapia V niektorých prípadoch sa môžu praktizovať aj ako prevencia, avšak odborníci tvrdia, že sú oveľa prospešnejšie po operácii pri rekonvalescencii. Takéto kúpele nájdete v Dudinciach, kde sa špecializujú aj na liečbu neurologických ochorení ako je syndróm karpálneho tunela.
Neexistujú žiadne overené stratégie na prevenciu syndrómu karpálneho tunela, ale pomocou týchto metód môžete minimalizovať námahu nervov na v zápästiach:
Cviky môžu byť veľmi účinnou prevenciou, preto máme pre vás pár najúčinnejších cvikov na záver.
Pamätáte si na túto hru už z detstva? Ukázalo sa, že je to skvelý cvik pre vaše ruky: Začnite s rukami v modlitbe. Roztiahnite prsty tak ďaleko, ako je to možné, potom od seba odťahujte dlane a opakujte. Je však dôležité aby sa prsty oboch rúk stále dotýkali. Týmto cvikom sa rozťahujú štruktúry karpálneho tunela. Ide o veľmi jednoduchý cvik, ktorý môžete praktizovať aj v práci, a žiadny z vašich kolegov si to ani nevšimne.
Je to také jednoduché, ako to vyzerá: triasť rukami, ako by ste ich práve umyli a snažíte sa ich vysušiť na vzduchu. Stačí keď to budete cvičiť minútku alebo dve každú hodinu, aby sa svaly rukách a stredný nerv nestiahli počas dňa. Cvik môžete prípadne integrovať do rutiny na umývanie rúk.
Posledný cvik, vhodný najmä po operácii karpálneho tunela. Vystrite ruku priamo pred seba s roztiahnutým zápästím tak, aby prsty smerovali dolu k podlahe. Prsty roztiahnite od seba a druhou rukou jemne tlačte na zápästie smerujúce nadol. Keď dosiahnete maximálny bod flexibility, držte túto pozíciu približne 20 sekúnd. Vymeňte ruky a opakujte postup.
Precvičujte dvakrát až trikrát na každej strane a skúste naťahovať sval každú hodinu. Ak budete cvičiť viackrát denne, už po niekoľkých týždňoch zaznamenáte výrazné zlepšenie flexibility zápästia.
Pamätajte, že strečing je dôležitou súčasťou každej zdravej rutiny. Každá časť vášho tela môže mať úžitok zo zvýšeného pohybu a fyzickej aktivity.
Ďalšou alternatívou prevencie ale aj možnej liečby je vitamín B. Ide o takzvanú vitamínovú terapiu, konkrétne vitamínom B6. Je to dôležitý vitamín pre mnoho telesných funkcií vrátane podpory imunitného systému a udržiava správnu hladinu glukózy alebo cukru v krvi.
Podľa štúdie z roku 2007 existujú dôkazy, že doplnenie stravy o vitamín B6 môže pomôcť niektorým pacientom so syndrómom karpálneho tunela. Odporúčaná denná dávka je približne 100 až 200 mg. Vitamín by sa mal užívať až niekoľko mesiacov s postupným znižovaním dávky. Iné výskumy tvrdia, že je lepšie brať vitamíny B skôr v komplexnej forme ako jeden vitamín izolovane.
Najbohatšími zdrojmi vitamínu B6 sú ryby, hovädzia pečeň a iné vnútorné orgány, zemiaky a iná zelenina bohatá na škroby ako aj ovocie s výnimkou citrusov.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Carpal tunnel syndrome
Carpal tunnel syndrome – OrthoInfo
What is carpal tunnel syndrome?
Check if you have carpal tunnel syndrome
Exercises for treating carpal tunnel
Carpal tunnel syndrome and pregnancy
Tŕpnutie rúk sa môže skončiť až na operačnom stole, najmä ak ním trpíte v noci. Signalizuje aj syndróm karpálneho tunela.
Zrakový nerv, je druhý hlavový nerv, ktorý prenáša informácie z oka do mozgu. Práve vďaka tomu, že prenáša obrazy videné okom…
Metabolický syndróm je názov skupiny patologických abnormalít/stavov, ktoré zvyšujú riziko vzniku srdcových chorôb a ďalších zdravotných problémov, ako napríklad cukrovka…
