Ako postupovať v prípade záchvatu

Záchvaty sú nepredvídateľnéa môžu savyskytnúť bez varovania. Príznaky, ktoré ich sprevádzajú, môžu byť desivé pre ľudí, ktorých záchvat postihol, ako aj pre jeho svedkov. Väčšina záchvatov je krátka a odznie samovoľne.Prvá pomoc je zameraná na udržanie osoby v bezpečí, nie na ovplyvnenie priebehu záchvatu.

Vznik záchvatu a riziko nebezpečenstva

Priebeh epileptického záchvatu môže pôsobiť desivo, ale väčšina záchvatov odznie bez trvalých škodlivých účinkov na zdraví. Svedkovia zvyčajne nemajú dostatok informácií o postupe, ktorým môžu predísť vzniku komplikácií. Niektoré záchvaty sú nebezpečnejšie ako iné. Záchvaty s fokálnym začiatkom sa začínajú v jednej časti mozgu. Prejavujú sa trhanými pohybmi jednej končatiny alebo postihnutím jednej strany tela. Hoci postihnutý je plne pri vedomí, priebeh záchvatu nedokáže ovplyvniť.

Generalizované záchvaty postihujú viac oblastí mozgu naraz. Ľudia s týmto typom záchvatu iba zriedkavo vedia, čo sa deje, a upadajú do stavu bezvedomia. Najznámejší typ je skupina označovaná ako generalizovaný tonicko-klonický záchvat, známy aj ako „grand mal”. Pri ňom človek prestáva reagovať, neodpovedá na oslovenie, na otázky ani na telesné podnety (zatrasenie). Postupne záchvat prerastá do kŕčovitého stiahnutia svalov, postihnutý sa často zmieta v silnom kŕči celého tela. Táto časť predstavuje tonickú fázu a trvá niekoľko sekúnd. Nasleduje klonická fáza, ktorú sprevádza rad trhaných pohybov. Táto etapa záchvatu môže trvať niekoľko sekúnd až niekoľko minút. Nakoniec šklbanie slabne, až poľaví a osoba znovu nadobudne vedomie. Po nadobudnutí vedomia môže byť zmätená alebo dezorientovaná. Generalizované záchvaty môžu byť nebezpečné, pretože človek nevníma svoje okolie a tak sa nemôže chrániť pred poškodením. Nekontrolované pohyby v priebehu generalizovaného tonicko-klonického záchvatu zvyšujú pravdepodobnosť zranenia.

Prvá pomoc pri záchvate

Zabezpečenie prvej pomoci spočíva v prijatí preventívnych opatrení. Svedok záchvatu by mal minimalizovať prípadné poranenia iných ľudí tak, že im zabráni v kontakte s postihnutou osobou. Pri poskytnutí prvej pomoci pri záchvate sa odporúča v prvom rade dbať na vlastnú bezpečnosť a zachovať pokoj. Ak je postihnutý v bezvedomí, je dôležité uvoľniť tesné oblečenie okolo krku a podložiť mu hlavu, aby sa zabránilo prípadnému zraneniu. Minimalizácia zranenia osoby, ktorá záchvat prežíva, spočíva v odstránení ostrých a ťažkých predmetov z jej dosahu, prípadne predmetov, ktoré by mohla počas záchvatu na seba prevrhnúť (horúca polievka, televízor). Neodporúča sa do priebehu záchvatu zasahovať, snažiť sa vyrovnávať kŕčovito stiahnuté svalstvo ani obmedzovať pohyby osoby. Naopak, vhodné je položiť postihnutého človeka na bok tak, aby ostali priechodné dýchacie cesty a nedošlo k prípadnému vdýchnutiu jazyka, protézy či zvratkov. Ak to situácia umožňuje, vhodné je zaznamenať čas začiatku a dĺžku trvania záchvatu. Človeku, ktorého postihol záchvat, za žiadnych okolností nemožno vkladať do úst predmety. Každý záchvat treba nahlásiť lekárovi, prípadne kontaktovať záchrannú službu. Po odznení záchvatu sa postihnutá osoba často cíti unavená, trpí pocitom bolesti hlavy a ospalosťou. Pri človeku, ktorého postihol záchvat sa odporúča zostať, pokiaľ jeho stav neskontroluje zdravotnícky personál.

Pri iných typoch záchvatov človek nemusí upadnúť do bezvedomia, ale môže pôsobiť nezúčastnene, zmätene a dezorientovane. Časté sú tiež atypické vzorce správania, nezvyčajná komunikácia a halucinácie. Odborníci odporúčajú postupovať rovnako ako v predchádzajúcom prípade. Je dôležité postihnutej osobe vyhovoriť prípadné pokusy o riadenie motorového vozidla alebo obsluhovanie prístrojov.