Nestačí, že dieťa je na školu zrelé. Je potrebné, aby na ňu bolo aj pripravené.

V tomto článku sa dozviete

• Dozrievanie mozgu
• Vnímanie
• Grafomotorika
• Rozumové poznanie
• Reč
• Pracovná vyspelosť
• Myslenie
• Pozornosť a pamäť
• Rozvoj matematických schopností
• Emocionálna a sociálna zrelosť
• Čo ak je dieťa nezrelé?
• Môže rodič pomôcť dieťaťu v dozrievaní na školu? 

Asi najväčší vplyv na rozvoj školskej zrelosti dieťaťa má jeho rodinné prostredie a rodičovské sprevádzanie predškolským obdobím. Prítomnosť jazykovo podnetného prostredia je základom pre rozvoj detskej reči, myslenia, a teda aj pre v škole tak potrebné čítanie s porozumením, naratívne a abstraktné myslenie nevyhnutné pre všetky vyučovacie predmety, zapamätávanie, logické myslenie aj vyjadrovanie samotné. Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok.

Dozrievanie mozgu

Dozrievanie mozgu v predškolskom období je rýchle, čo prispieva k vývinovým schopnostiam dieťaťa, a tým aj k pripravenosti a zrelosti na školu. Dôležitá je:

• koordinácia oka – ruka,
• schopnosť udržať sústredenú pozornosť ,
• kontrolovaná koordinácia medzi zvukom, písmenom, slovom a drobným pohybov prstov,
• logická analýza,
• myslenie a reč,
• priestorová percepcia,
• vizuálna integrácia,
• reakcia na rytmus, a pod.

Je potrebné brať do úvahy, že deti, ktoré sú mladšie ako 6 rokov, nemajú dostatočne vyvinuté očné svaly, aby im to dovoľovalo pohybovať očami pomaly a zámerne po riadkoch malých písmeniek. Mnoho detí je preto až do veku 5  – 6 rokov ďalekozraké. Vo veku 6 rokov je väčšina detí schopná rozlišovať smer hore a dolu, neskôr smer vpravo a vľavo. Schopnosť pravo – ľavej lokalizácie závisí od zrelosti pravej mozgovej hemisféry. Deti, ktoré nie sú dostatočne zrelé, nie sú schopné rozlišovať medzi tvarovo podobnými písmenami, napr. p-b-d.

Je to len malý náčrt požiadaviek na dieťa. Jeho prirodzený vývin však predznamenáva aj to, aby bolo schopné rešpektovať a dodržiavať štandardné normy správania sa, vedieť čo sa smie a čo nie, odlíšiť dobré od zlého, správať sa na vyučovaní tak, ako sa od neho vyžaduje a podobne.

Vnímanie

Zrelé vnímanie predškoláka predstavuje:

• schopnosť z vnímaného celku vyčleniť časti a opäť z nich zložiť celok,
• poznanie farieb a ich pomenovanie,
• poznanie tvarov a ich pomenovanie,
• rozlišovanie rovnakého a podobného,
• schopnosť vnímať obraz zrkadlovo obráteného tvaru,
• rozoznávanie prvej a poslednej hlásky v slove,
• menovanie slov, ktoré sa  začínajú na rovnakú hlásku,
• vytlieskanie slova na slabiky, keď mu ukážete, ako sa to robí, a pod.

Grafomotorika

Veľkú úlohu zohráva rodič v predškolskom veku pri dohliadaní na správne držanie ceruzky, sklon zošita, primeranú manipuláciu a tlak pri kreslení. Chybné návyky sa neskôr ťažko naprávajú. Je dôležité uvedomiť si, že výtvarný prejav je začiatok písomného prejavu, kreslením sa buduje schopnosť napodobniť určité grafické vzory. Dieťa má byť schopné:

• obkresliť jednoduchú predlohu,
• nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi,
• kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené,
• vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,
• kresbou už vernejšie odrážať skutočnosť,
• určiť  tvar známeho predmetu podľa predlohy,
• zrakom diferencovať, čo na druhom, zdanlivo rovnakom obrázku chýba, čo je na ňom iné,
• na obrázku nájsť dva rovnaké tvary, a pod.

Rozumové poznanie

V oblasti rozumového poznania je samozrejmosťou, ak dieťa vie svoje meno a priezvisko, adresu, ovláda nejaké detské riekanky a pozná farby. Ak chceme predísť ťažkostiam pri zvládaní vyučovacieho procesu, je dobré podporovať dieťa pri:

• postihovaní podobností a rozdielov : vysoký – nízky, veľa – málo, všetko – nič, napravo – naľavo
• chápaní vzťahov a súvislostí, príčiny a dôsledku,
• používaní časových súvislostí : dnes, včera, zajtra, doobeda, poobede, večer,
• rozoznávaní množstva, veľkosti, poradia,
• sčítavaní predmetov do päť,
• orientovaní sa v priestore : vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo, vľavo,
• spájaní slov s preložkami: na, do, v, pred, za, nad, pod, vedľa, medzi, hneď pred, hneď za ..,
• používaní pojmov: vysoko, nízko, ďaleko, blízko, prvý, posledný ..,
• rozlišovaní a správnom vnímaní ročných období, ich pomenovaní a charakteristike,
• orientovaní sa v tom, čo je, čo bolo, čo bude, a pod.

Reč

Vývin reči dieťaťa sa v predškolskom období dostal na úroveň, keď jeho reč je čistá, dokáže vysloviť všetky hlásky, vie vypovedať svoje zážitky. Nehovorí maznavo, nezajakáva sa. Fonologické uvedomovanie dieťaťa je jeden zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania. Poznať prvé, posledné písmeno v slove, syntéza a analýza slov, rozklad slova na hlásky, skladanie slov z hlások. Adekvátna sluchová pamäť v predškolskom veku znamená, že dieťa sa ľahko učí básničky, pesničky, zapamätá si časti rozprávkových textov naspamäť.

Zrelé dieťa:

• používa vety a jednoduché súvetia bez agramatizmov,
• vie vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach,
• vie vyrozprávať obsah krátkej rozprávky,
• má bohatšiu slovnú zásobu,
• vyjadruje sa v rozvinutých 5-6 slovných vetách,
• pýta sa na neznáme slová,
• dokáže lokalizovať smer , odkiaľ zvuk prichádza,
• dokáže správne vnímať rytmus a zopakovať jednoduchý rytmus,
• dokáže roztlieskať slovo na slabiky a určiť ich počet,
• dokáže si  zapamätať slovnú inštrukciu a riadiť sa ňou podľa postupnosti.

Špeciálna pedagogička Mgr. Renáta Kišová uvádza, že príčina častých problémov  u detí pred vstupom do školy týkajúcich sa rečovej oblasti pramení v tom, že rodičia s deťmi veľmi málo rozprávajú a ešte menej im čítajú. Svet rozprávok a príbehov im predkladajú takmer výlučne iba v digitálnej podobe. Tejto téme sa intenzívne venuje PhDr. Ľudmila Hrdináková, PhD., ktorá tvrdí, že na rozdiel od čítaného textu sa príbeh v médiách dosť zvláštne transformuje. Podľa jej slov sa v deťoch pestuje nesústredenosť, pretože mediálne príbehy sú často nabalené rozličnými efektmi, akciami, kde sa naháňa, padá, skáče, tlčie, čo považuje za vycvičovanie nervozity dieťaťa, agresivity, nesústredenosti, lebo „všetko musí bežať, všetko sa musí diať rýchlo, všetko musí kričať, musí byť záplava farieb, rýchle prestrihy, a detský mozog, detská psychika si na to potichu a nebezpečne zvyká.“ Okrem toho je v médiách necitlivé správanie a násilie často nenápadné.

Pracovná vyspelosť

Jedným zo základných znakov zrelosti pre školu je, že dieťa vie odlíšiť hru od povinnosti. Zadanú úlohu sa snaží splniť a dokončiť, nezačína neustále niečo nové, neodbieha, činnosť chce dokončiť aj napriek prekážkam:

• má primerané psychomotorické tempo,
• vie sa samostatne obliecť,
• vie si pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky,
• vie sa samostatne najesť a obslúžiť na WC.

Myslenie

Pre oblasť myslenia je typické, že dieťa má spontánny záujem o číslice a písmená. Dochádza k vizuálnej a sluchovej diferenciácii, k rozlišovaniu tvaru a priestoru, ako aj k rozvoju kauzálneho myslenia.  V predškolskom veku  sa vyžaduje, aby dieťa bolo schopné:

• analyticky myslieť,
• vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi,
• reprodukovať predlohu.

Pozornosť a pamäť

Nevyhnutnou schopnosťou pre bezproblémové zvládanie vyučovacieho procesu je, že sa dieťa dokáže sústrediť na činnosť 15 – 20 minút, nedá sa vyrušiť, vie kontrolovať svoje impulzy a rýchle nápady, rozmyslí si čo povie, čo urobí. Dokáže si zapamätať vetu zloženú zo 7-8 slov a zopakuje ju.

Negatívnym signálom naopak je, ak sa dieťa pri činnosti ľahko rozptýli, je nesústredené, nekľudné, vrtí sa, vstáva z miesta, prerušuje prácu, odmieta pokračovať, prácu zvyčajne nedokončí alebo je pri činnostiach veľmi pomalé, často akoby duchom neprítomné.

Rozvoj matematických schopností

Ak má dieťa v škole rozumieť matematickým operáciám, je nevyhnutné porozumieť základným pojmom pre označenie kvality: málo – veľa, viac – menej. Rovnako sa predškolské dieťa učí posúdiť atribúty spojené s dĺžkou, veľkosťou, hrúbkou, poradím a pod.

Základné matematické predstavy a operácie:

• Dieťa  dokáže porovnať, čo je malé – veľké, krátke – dlhé, málo – hodne, rovnako – viac – menej.
• Dokáže triediť prvky podľa druhu, napr. jedlo, oblečenie, ovocie, zelenina, atď.
• Dokáže triediť prvky podľa farby, veľkosti, tvaru.
• Dokáže triediť prvky podľa 2 a viacerých kategórii, napr. veľké červené kruhy, malé žlté gombíky.
• Dokáže správne určiť, čo do skupiny prvkov nepatrí.
• Chápe množstvo do  6 – 10.
• Dokáže priradiť číslicu k danému počtu prvkov.
• Dokáže realizovať niektoré jednoduché matematické operácie.

Emocionálna a sociálna zrelosť

Zrelosť dieťaťa v emocionálnom a sociálnom kontexte znamená schopnosť vedieť prijímať prípadné neúspechy, malo by byť dostatočne odolné voči frustrácii. Prílišná citlivosť dieťaťa znižuje jeho výkonnosť vplyvom nadmerného napätia, strachu, trémy. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa musí byť schopné odlúčenia od matky na viac hodín, podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby- učiteľky. Adaptáciu na nové prostredie by malo zvládnuť bez výraznejších problémov, teda nemalo by utekať, schovávať sa pred autoritou a pod. Ďalším prejavom primeranej adaptácie dieťaťa na školu je schopnosť začleniť sa medzi rovesníkov, brať na nich ohľad, komunikovať s nimi. Zrelé dieťa by nemalo byť bojazlivé, plačlivé a ani agresívne v novom prostredí. Spory by si malo medzi deťmi riešiť bez bitky, hádky a vzdorovitosti. Malo by zvládať konfliktné situácie bez impulzívnych reakcií.

Prejavy nespôsobilosti pre školu:

• impulzívne konanie,
• citová labilita,
• precitlivenosť,
• plačlivosť,
• nesústredenosť,
• nesamostatnosť,
• vzdorovitosť ,
• agresivita,
• neschopnosť prijať neúspech,
• neschopnosť odložiť bezprostredné splnenie želaní, a pod.

Čo ak je dieťa nezrelé?

V prípade, že dieťa tieto požiadavky nespĺňa, je vhodné zvážiť odklad povinnej školskej dochádzky. Inšpiráciu pre prácu s dieťaťom na zvýšenie jeho pripravenosti na školu, je možné získať z mnohých pracovných listov a kníh.

K najčastejším dôvodom na predškolské psychologické a špeciálno – pedagogické vyšetrenia školskej zrelosti patrí :

• podozrenie na poruchu pozornosti a hyperaktivita,
• sťažená adaptácia na cudzie prostredie a cudzích ľudí,
• výrazná citová pripútanosť, zväčša na matku,
• nesamostatnosť, hravosť,
• hraničný dátum narodenia – jún , júl, august,
• rozumové schopnosti na dolnej hranici normy alebo mentálna retardácia ,
• zdravotné a iné problémy, ako sú poruchy reči, slabozrakosť, nedoslýchavosť, nízky vzrast,
  vrodené vývinové chyby,
• iné výrazne nezvládnuté opísané schopnosti dieťaťa v oblasti myslenia, pozornosti a pamäte, rozumového poznania, pracovnej vyspelosti a pod.

Predčasný vstup do školy môže nepriaznivo ovplyvniť celú školskú dochádzku dieťaťa. Predchádzame tým možným neúspechom a záťaži povinnosťami.

Môže rodič pomôcť dieťaťu v dozrievaní na školu? 

Medzi 5. a 6. rokom veku dieťaťa dochádza k veľkým pokrokom a zmenám. Mozog dieťaťa sa v tomto období veľmi rýchlo rozvíja a práve rodič môže v pripravenosti na školu svojmu dieťaťu významne dopomôcť. Existuje veľa činností, ktoré sú zamerané špecificky na tú oblasť, ktorú je potrebné ešte rozvinúť. Predpokladom na to, aby si dieťa obľúbilo školu je, že bude na ňu dobre pripravené.