Školská zrelosť

V tomto článku sa dozviete

• Aké schopnosti má mať budúci prvák
• Je možné dobehnúť zameškané? 
• Konkrétne cesty rodiča ku školskej zrelosti dieťaťa
• Ako môže viesť rodič svoje dieťa v bežnej komunikácii? 
• Školská zrelosť v praxi

Ak dieťa dosiahne taký stupeň vývinu, že bude disponovať schopnosťou zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, v ideálnom prípade s radosťou a novými očakávaniami, môžeme povedať, že je zrelé na školu. Školská zrelosť však nie je to, keď dieťa už v predškolskom veku pozná písmenká, alebo či vie narátať do sto. Podstatné sú iné kvality: zrelosť po stránke motorickej, grafomotorickej, psychickej – teda osobnostná stránka- emocionálna zrelosť, sociálna zrelosť, dobrá úroveň reči a jazykové schopnosti, zraková a sluchová percepcia, atď. Každý mesiac v tomto veku z pohľadu dozrievania dieťaťa je významným posunom. Rodič môže pri minimálnej námahe dosiahnuť značný postup v zrelosti svojho dieťaťa. Škola bude klásť svoje požiadavky a len zrelé dieťa ich môže zvládať bez akýchkoľvek problémov.

Aké schopnosti má mať budúci prvák

• pozná farby, geometrické tvary, vie ich rozlíšiť a pomenovať,
• vie povedať svoje meno a priezvisko, svoj vek a adresu,
• rozoznáva množstvo, veľkosť, smer a poradie,
• dokáže sa orientovať v priestore, pozná pojmy  hore, dole, vpredu, vzadu, vpravo, vľavo, pred, za, pod, prvý, posledný, v strede,
• vie vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,
• dieťa je schopné obkresliť jednoduchú predlohu, má správny úchop ceruzky,
• vie nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi (hlava, krk, trup, ramená atď.), postava je anatomicky správne rozložená, vníma podobnosti a rozdiely,
• dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleniť časti a opäť z nich zložiť celok
• všetky hlásky vyslovuje správne,
• vie vytlieskať slovo na slabiky,
• dokáže rozoznať prvú a poslednú hlásku v slove, vie vymyslieť slová, ktoré sa začínajú na tú istú hlásku,
• bez agramatizmov dokáže vo vetách porozprávať o  svojich zážitkoch, používa aj jednoduché súvetia,
• vie odlíšiť hru od povinnosti,
• dokáže sa na jednu činnosť sústrediť nevyhnutný čas,
• snaží sa zadanú úlohu splniť a dokončiť,
• je odolné voči frustrácii a má schopnosť prijať i prípadný neúspech,
• dokáže sa odlúčiť na nejaký čas od matky,
• rešpektuje autority – rodiča, pani učiteľku a iné dospelé osoby,
• má schopnosť začleniť sa medzi deti a prijať novú sociálnu rolu školáka,
• vie sa samostatne obslúžiť na WC, spláchnuť, umyť si ruky, samostatne sa obliecť, zaviazať si šnúrky a najesť sa,
• používa príbor a pohár.

Je možné dobehnúť zameškané? 

Keďže mozog dieťaťa sa v tomto období veľmi rýchlo rozvíja a práve medzi 5. a 6. rokom veku dieťaťa dochádza k veľkým pokrokom a zmenám, rodič môže motiváciou, spoluprácou s dieťaťom dosiahnuť často viac, ako by sám očakával.

Existuje veľa činností, ktoré sú zamerané špecificky na tú oblasť, ktorú je potrebné ešte rozvinúť. Niekedy má dieťa rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni, no zaostáva povedzme v oblasti grafomotoriky.

Konkrétne cesty rodiča ku školskej zrelosti dieťaťa

Rečová oblasť

Časté problémy u detí pred vstupom do školy sa týkajú rečovej oblasti. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že príčina pramení v tom, že rodičia s deťmi veľmi málo rozprávajú a ešte menej im čítajú. Deti potom končia v logopedických poradniach.

Grafomotorika

Významnú úlohu zohráva oblasť grafomotoriky. Je to časť motoriky, ktorá sa týka celkového grafického prejavu dieťaťa – nielen kresby postavy (potrebuje mať aj správny úchop písadla, uvoľnené zápästie, správny prítlak, dôležitá je obsahová stránka toho, čo dieťa kreslí, aké námety zobrazuje a pod). Grafomotorika sa vyvíja v závislosti od mnohých psychických funkcií – vnímania, pamäte, pozornosti, mentálnej vyspelosti. Tu je potrebné motivovať dieťa napríklad k hre so stavebnicami, k práci s nožnicami. Ide o činnosti založené na koordinácii oka a ruky. Oblasť grafomotoriky však v poslednej dobe vystupuje do popredia ako varovný signál. Deti mávajú stále väčší problém s ceruzkou, ktorej priveľmi konkurujú tablety a mobily, kde si deti vystačia ťukaním. Na úkor toho nedokážu na dostatočnej úrovni jesť príborom, alebo farbiť, či modelovať.

Sociálna a emocionálna zrelosť

Nie menej dôležitá je sociálna a emocionálna zrelosť dieťaťa. Škola totiž nie je a nemá byť len o výkone dieťaťa, ale má aj významnú sociálnu funkciu pre dieťa a rodinu. Ak je dieťa v týchto zložkách nezrelé, hoci po rozumovej stránke šikovné nastúpi do školy, bude mať problémy v oblasti správania, emocionality, prijatia roly školáka, presadení sa v kolektíve, v komunikácii. Dieťa má vedieť nasledovať inštrukcie, musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Nezrelé deti mávajú problémy so správaním, pretože nezažívajú pocit úspechu, snažia sa vyniknúť iným spôsobom.

Koncentrácia

Medzi najčastejšie problémy patrí koncentrácia. Ak takto nezrelé dieťa pôjde priskoro do školy, môžeme predpokladať nástup psychosomatických problémov ako pocikávanie, strach a pod.

Sluchové vnímanie

Často sa zanedbáva podpora sluchového vnímania, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Deti by mali byť schopné počúvať rozprávky a príbehy, (nie ich len pozerať), hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Práve schopnosť počuť (a následne napr. rozlíšiť v skladbe bubienok od huslí, neskôr prvú a poslednú hlásku slova) je nevyhnutným predpokladom pre učenie sa čítať a písať.

Zrakové vnímanie

Rodič dokáže veľmi ľahko posunúť dieťa aj vo vývine zrakového vnímania. Túto oblasť totiž možno rozvíjať hrami ako je pexeso (zapája sa postreh, pamäť, pozorovanie, vnímanie, sústredenie, bystrosť, rozhodnosť, analytické myslenie…), stavanie stavebníc podľa predlohy a pod. Dieťa tu získava schopnosť rozlišovať detaily a umiestnenie predmetov. Pri puzzle sa učí robiť zrakové analýzy a syntézy. Práve vďaka takýmto hrám rodič rozvíja v dieťati schopnosť zapamätávania si číslic a písmen.

Priestorové vnímanie

Ďalším predpokladom, ktorý sa premieta do čítania, písania či matematiky, je schopnosť vnímať priestor: chápať a používať predložkové väzby (na, do, v, pred, ..) a pojmy (ďaleko, blízko, prvý, posledný). Rodič nabáda dieťa používať tieto pojmy v situáciách vonku, na obrázku, doma.

Operácie s číslami

Rodič môže s dieťaťom precvičovať operácie s číslami. Dieťaťu dáme farbičky (10 kusov), dostane aj nejakú nádobu. Má nasledovať pokyny rodiča:

• zober si červenú farbičku a polož ju do nádoby,
• teraz zober ľubovoľné 4 farbičky a daj ich do nádoby, koľko farbičiek ešte máš?
• ešte skús vybrať z nádoby dve farbičky okrem červenej,
• vyber z nádoby toľko farbičiek, aby ich na stole bolo osem, atď.

Motorické schopnosti

Požiadavky na motorické schopnosti zahŕňajú napríklad:

• chytanie a hádzanie lopty do diaľky,
• vyhadzovanie lopty do výšky a hádzanie lopty o zem s chytaním,
• udržanie rovnováhy pri chôdzi po lavici,
• skok do diaľky, beh medzi prekážkami, preskakovanie nízkej prekážky, poskoky na jednej nohe, váhu v predklone (lastovička),
• skoky znožmo, chodenie po špičkách a na pätách a iné.

Dieťa by malo byť schopné nasledovať pokyny typu: pravú ruku polož na ľavé ucho, ľavú ruku na ústa. Zatvor oči a vystri obe ruky. Ľavou rukou si chyť pravé ucho atď.

Ako môže viesť rodič svoje dieťa v bežnej komunikácii? 

• viesť dieťa ku kresleniu slučky, horného oblúka,
• vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,
• z celku vyčleniť časti a opäť z nich zložiť celok,
• určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí,
• kresliť kruhy, čiary, vlnovky, osmičky,
• dieťa nabádať k porovnávaniu (malý – veľký, krátky – dlhý), k triedeniu podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa farby, tvaru alebo veľkosti,
• triediť aj podľa viacerých kritérií súčasne (malá zelená lopta, veľký modrý stôl),
• zoraďovať podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej – viac – najviac),
• počas cesty do škôlky určovať smer (hore, dole, neskôr doľava, doprava),
• vytlieskavať slovo na slabiky, neskôr i hlásky v slove,
• vymenovať v krátkom slove jednotlivé hlásky tak, ako idú za sebou,
• vyzývať dieťa prerozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu,
• pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti,
• učiť dieťa dodržiavať pravidlá pri hre, zadávať jednoduché úlohy (odlož si hračky, dones mi tvoju lyžicu a pod.),
• povzbudzovať v ústupe od impulzívnych reakcií,
• na ihrisku, rozvíjať schopnosť podriadiť sa pravidlám a záujmom detských skupín,
• vedieť si odkomunikovať svoje potreby,
• dodržiavať pravidlá slušnosti, používať slová prosím, ďakujem a prepáč,
• vedieť sa podeliť o vec a aj o pozornosť inej osoby,
• vedieť chvíľu počkať a oddialiť splnenie svojej momentálnej potreby.

Školská zrelosť v praxi

Pri zisťovaní školskej zrelosti sa mapujú aktuálne schopnosti dieťaťa v rozumovej, sociálnej a citovej oblasti. Hranica medzi školskou zrelosťou a nezrelosťou je veľmi relatívna. Všeobecne však platí, že ak sa svojmu dieťaťu doma venujete, odplatí vám to počas školskej dochádzky vo veľkej miere. Dnes sa  ponúka aj možnosť nástupu dieťaťa do prípravného ročníka, čo predstavuje stráviť takto „prechodný“ rok v škole pred prvým ročníkom, kde je dieťa po každej stránke pripravované na školu. Dieťa školu navštevuje, zvyká si na prostredie, spôsob práce, pracuje na svojich oslabených stránkach. Po roku je dieťa tak na školu veľmi dobre pripravené. Toto je možnosť riešenia pre deti, ktoré by sa v materskej škole už veľmi nudili a už sa nepotrebujú len hrať, sú šikovné, vyžadujú viac. Je len škoda, že takýchto prípraviek na Slovensku ešte nie je dostatok.