ADHD patrí medzi najčastejšie poruchy vývinu v detskom veku. Ovplyvňuje pozornosť, impulzivitu aj správanie v bežných situáciách. Ak ju včas rozpoznáte a porozumiete jej prejavom, dokážete dieťaťu poskytnúť podporu, ktorú potrebuje. Ako rozlíšiť ADHD od bežného nepokoja a čo pomáha deťom zvládať každodenné výzvy?
ADHD, teda porucha pozornosti s hyperaktivitou, patrí medzi najčastejšie neurovývinové poruchy detského veku. Prejavuje sa typickou trojicou príznakov – nepozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou. Zasahuje do každodenného života dieťaťa, ovplyvňuje jeho výkonnosť v škole, schopnosť nadväzovať vzťahy aj fungovanie v rodine.
Hoci majú tieto deti často rozvinuté komunikačné zručnosti, v kolektíve sa neraz ocitajú na okraji. ADHD totiž neovplyvňuje len správanie, ale aj spôsob, akým dieťa premýšľa, vníma svet či spracováva informácie. Môže mať ťažkosti s pamäťou, organizáciou, plánovaním alebo udržaním pozornosti. Zároveň však dokáže vyniknúť výnimočnou energiou, spontánnosťou či nadšením pre to, čo ho baví.
Zvládnuť ADHD nie je jednoduché. Ak však dieťaťu zabezpečíte včasnú diagnostiku a vytvoríte mu podporné prostredie doma aj v škole, uľahčíte mu výrazne učenie, posilníte vzťahy a prinesiete viac pohody do každodenného života (Jucovičová, 2017).
Včasné rozpoznanie prejavov ADHD nám pomáha lepšie porozumieť potrebám dieťaťa a nastaviť vhodnú podporu. Čo by nás malo upozorniť?
Dieťa je výrazne nepokojné a neposedné, často pobehuje, skáče, vrtí sa a je takmer neustále v pohybe. Aj keď očakávate, že bude sedieť (napríklad počas aktivít v triede), vstáva zo stoličky. Pohybový nepokoj sa môže objavovať aj počas spánku. Tieto deti bývajú často nápadne hlučné – bez ohľadu na prostredie či situáciu.
Dieťa potrebuje všetko hneď. Nevie čakať, odoprieť si odmenu ani prerušiť príjemnú činnosť. Často prerušuje ostatných, skáče do reči alebo zasahuje do hier a rozhovorov. Má problém so sebaorganizáciou. Prechádza z jednej aktivity do druhej bez ich dokončenia. Nedodržiava pravidlá, odpovedá unáhlene a počas vyučovania často vyrušuje.
Dieťa sa ľahko rozptýli a často zabúda, čo mu poviete. Robí chyby z nepozornosti, napríklad pri hre, v škole alebo pri bežných činnostiach. Má opakované ťažkosti s organizovaním, plánovaním a dokončovaním úloh. Často niečo stratí alebo založí – hračky, oblečenie, školské pomôcky. Na požiadavky okolia nereaguje hneď, akoby nepočulo.
Deti s ADHD môžu mať obmedzené socializačné zručnosti – ťažšie si vytvárajú a udržiavajú vzťahy s rovesníkmi. Ich správanie býva impulzívne, v náročných situáciách často reagujú výbuchom hnevu alebo frustrácie, najmä vtedy, keď veci nejdú podľa ich predstáv.
Rozlíšiť ADHD od prirodzene aktívneho temperamentu môže byť náročné. Obe skupiny detí totiž často pôsobia ako nepokojné, impulzívne alebo nesústredené. Kľúčový rozdiel však je v tom, ako to vplývy na ich každodenný život.
Príznaky ADHD sa často objavujú už v ranom detstve a ak dieťa nedostane potrebnú podporu, zvyknú pretrvávať aj neskôr. Naopak, deti, ktoré sú len živšie, síce občas vyrušujú alebo nevedia obsedieť, no postupne sa učia prispôsobovať pravidlám a zvládať očakávania svojho okolia. Ich správanie sa s pribúdajúcim vekom a skúsenosťami prirodzene zreje.
Diagnostika sa zvyčajne začína u rodiča alebo iného dospelého, ktorý si všimne, že dieťa má dlhodobo problémy so sústredením, impulzívnym správaním alebo zvládaním bežných činností. Prvým krokom je vyhľadať odbornú pomoc, najčastejšie pediatra.
Lekár s vami prejde podrobné informácie o vývine dieťaťa. Zaujíma sa o priebeh tehotenstva, pôrodu a obdobie po narodení, ale aj o to, ako dieťa rástlo, učilo sa chodiť, rozprávať a zvládať nové zručnosti. Dôležitú úlohu zohráva aj rodinné prostredie a výskyt podobných ťažkostí v širšej rodine.
Tieto informácie pomáhajú lepšie pochopiť správanie dieťaťa a zároveň vylúčiť iné možné príčiny – napríklad ochorenia alebo vplyvy z prostredia, ktoré môžu pôsobiť podobne ako ADHD.
Sleduje sa:
Psychiater sa následne pýta, ako sa dieťa správa doma, v škôlke či škole. Na zhodnotenie príznakov využíva overené dotazníky, ktoré vypĺňajú rodičia aj učitelia. Často sa používa Connersov dotazník alebo Vanderbiltov dotazník (Miovský, 2018).
Rodičovstvo dieťaťa s ADHD si vyžaduje veľa trpezlivosti, porozumenia a dôslednosti. Niektoré situácie môžu byť náročnejšie, no s jasným systémom a podporujúcim prístupom dokážete spoločne zvládnuť aj náročnejšie dni.
Začnite s jednoduchými a konkrétnymi pokynmi. Namiesto všeobecných výziev pomáha rozdeliť úlohy na malé kroky a hovoriť pokojne a zrozumiteľne, napríklad: „Najprv si umy zuby, potom si obuj topánky“. Jasná a pomalá komunikácia znižuje stres a pomáha dieťaťu lepšie sa zorientovať.
Veľmi užitočný je pravidelný denný režim. Predvídateľnosť pomáha dieťaťu lepšie si organizovať čas a znižuje množstvo konfliktov. Dôležité sú aj jasne nastavené hranice a očakávania. Ak dieťa urobí chybu, nasmerujte ho k inému spôsobu správania bez toho, aby ste ho hodnotili ako „zlé“.
Deti s ADHD často potrebujú viac pohybu – skákanie, hojdanie či chôdza im môžu pomôcť vybíjať energiu a zároveň sa sústrediť. Pohyb dokáže upokojiť a podporiť koncentráciu.
Všímajte si, čo dieťa frustruje alebo vyčerpáva. Pomôžte mu tieto situácie rozpoznať a učiť sa, ako ich zvládnuť. Užitočné môžu byť aj jednoduché zápisky o tom, kedy a kde sa problémové správanie vyskytuje. Pomôže vám to odhaliť vzorce.
Dôležitá je aj pozitívna spätná väzba. Oceňujte pokroky, aj tie malé, a všimnite si každú snahu. Výskumy ukazujú, že deti s ADHD dostávajú do 10. roku života výrazne viac kritiky ako ich rovesníci. Povzbudenie je preto dôležitou oporou pri budovaní ich sebadôvery.
Nezabúdajte ani na seba. Aby ste mohli byť oporou pre svoje dieťa, potrebujete sa starať o vlastnú pohodu.
ADHD neznamená, že vaše dieťa nemôže byť úspešné a šťastné. S vašou podporou a pochopením môže rozvíjať svoj potenciál naplno.
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje