Sed je na prvom mieste medzi pracovnými pozíciami aktívneho obyvateľstva vo vyspelých krajinách. Avšak stavba ľudského tela je určená predovšetkým na pohyb. Ak nie je možné zmeniť sedavé zamestnanie, odporúča sa nácvik správnej polohy v sede a zároveň kompenzácia pravidelnou pohybovou aktivitou.
Všeobecne sedavý spôsob života, ktorý sme si 21. storočí osvojili za účelom zefektívnenia svojho výkonu, sa začína obracať v náš neprospech. Sme nútení čoraz viac využívať auto, byť stále rýchlejší, stihnúť dnes viac ako včera. Týmto sme skutočne pomohli nášmu pracovnému výkonu, ale nepomohli nášmu telu.
Ak by sme sa pozreli na fungovanie chrbtice vyslovene technicky tak zistíme, že nie sme stavaní na dlhodobé statické zaťaženie. Sme „konštruovaní“ na pohyb a význam pohybu sa ukazuje ako nezastupiteľný. Náš pohybový aparát je svojou stavbou určený na zvládanie najmä dynamického zaťaženia.
Prispôsobenie sa prirodzenej, dynamickej záťaži nazývame adaptáciou. Ak však berieme do úvahy prispôsobenie sa organizmu nefyziologickým podnetom ako napr. statickej záťaži, predovšetkým dlhodobému sedu, ide o maladaptáciu.
Pri dlhodobom nedostatku pohybu sa vždy objaví určitá negatívna odpoveď. Výsledkom je najprv únava a neskôr poškodenie, ktoré sa rokmi pomaly a zo začiatku „ticho“ vyvíja na rôznych častiach pohybového aparátu.
Najúčinnejšou prevenciou pred ťažkosťami podporno-pohybového systému je:
Chrbtica má za normálnych okolností tvar písmena S. Pri nesprávnom sede meníme držanie tela za uvoľnené a guľaté a chrbtica nadobúda tvar písmena C. To vyvoláva množstvo negatívnych odpovedí ako preťaženie niektorých väzov, stuhnutie v krku, bolesti, zvýšenie tlaku na medzistavcové platničky a pod. Tento tlak na platničky je v uvoľnenej polohe nerovnomerný, dochádza k ich deformácii, jadro platničky sa posúva dozadu a vytláča obal platničky, čím postupne môže začať stláčať až nervové korene.
Cieľom ergonomických opatrení na pracovisku je dosiahnuť správne, vzpriamené držania tela, kedy je chrbtica zaťažovaná rovnomerne po celej vertikálnej osi. Ideálnym pomocníkom na dosiahnutie správnej pozície v sede je drieková opierka, ktorá kopíruje a udržiava prirodzené prehnutie driekovej časti chrbtice. Kvalitu sedu tiež ovplyvňuje vhodné umiestnenie ovládacích prvkov na reguláciu nastaviteľných parametrov stoličky. V takomto prípade vieme sedadlo prispôsobiť individuálnym telesným rozmerom.
Aj keď sedíme správne, stále musíme mať na pamäti, že ide o statickú záťaž a preto je nevyhnutné často meniť polohu!
Zmenu polohy počas sedu ponúkajú napr. fitlopty, fit-vankúše, dynasity a pod. a ich využitie počas dňa je vhodné. Dynamický sed sa považuje za alternatívny sed. Moderné štúdie poukazujú, že práve vhodná kombinácia statického a dynamického sedu počas dňa je ideálna ako preventívno-terapeutický prostriedok.
Ďalším prvkom je prerušovanie sedu, čo eliminuje dlhodobú statickú záťaž chrbtice. Ľudia so sedavým zamestnaním sú ponorení do pracovnej činnosti, čo spôsobuje, že sú vystavení dlhodobému sedu takmer počas celej pracovnej doby. Prerušenie sedu sa často absolvuje iba návštevou toalety alebo počas obedňajšej prestávky. Minimálne prerušovanie sedu sa podieľa aj na vzniku nesprávneho držania tela. Odporúčané prerušovanie sedu alebo jeho zmena sa pohybuje v intervale dvoch hodín.
Pre uvedomenie si správnej polohy v sede odporúča napr. R. McKenzie (autor metódy McKenzie) najprv tzv. prekorigovanie ochabnutého držania tela tak, že z úplne uvoľnenej pozície jedinec postupne prechádza do vzpriameného sedu s maximálnou driekovou lordózou (prehnutím v dolnej časti chrbta) a zatiahnutou bradou. Potom sa vráti späť a postup niekoľkokrát plynule zopakuje vždy z maximálneho uvoľnenia do maximálneho prehnutia.
Akonáhle si je človek uvedomí rozdiel medzi správnou a nesprávnou postúrou, môže začať s nácvikom korigovaného sedu. Vykonáva sa tak, že z maximálneho prehnutia a vytiahnutia sa povolí jedinec napätie o 10% a dosiahnutú polohu sa snaží udržať čo najdlhšie. Postupne časový interval počas dní a týždňov predlžuje.
Nedostatok pohybu pri práci v sede je potrebné kompenzovať vhodným pohybovým režimom. Pravidelná pohybová aktivita je prostriedkom slúžiacim k formovaniu a udržaniu zdravých štruktúr lokomočného (pohybového) aparátu a ich jednotlivých funkcií. Z tohto dôvodu je nutné aktívne oddychovať a optimálnym pohybom kompenzovať väčšinou jednostranné zaťaženie sedavého zamestnania.
Pohyb napomáha udržiavať fyzické zdravie do vysokého veku. Pohyb je jedinou možnosťou, ako môžeme znižovať riziko negatívnych dopadov statického preťažovania. Má to však jeden malý háčik. Tento úžasný efekt nesplní nárazový, ale len pravidelne a dlhodobo vykonávaný pohyb. Pohyb, ktorý nazývame kompenzačný (com – je predpona s významom “k” a penso s významom “vážiť” = doslova k vyváženiu).
Ak niekto v zamestnaní sedí niekoľko hodín a jeho chrbtica je pri tom staticky preťažovaná, kompenzáciou bude vykonávanie dynamických aktivít, kde dochádza k napriameniu chrbtice. Ako vhodné aktivity môžeme voliť bežkovanie, golf, beh, cvičenie na fit-lopte, prechádzky. Výber je vždy individuálny, musí vychádzať z funkčného stavu pohybového aparátu každého jednotlivca a je nutné rešpektovať neurofyziologické zákonitosti.
Optimálna voľba cvikov či aktivít a ich správne vykonávanie je cesta, ako predchádzať vytváraniu rôznych maladaptácií. Je tu ešte jeden veľmi dôležitý faktor a to že, ak kladne prijímame pohybovú záťaž, naše mozgové bunky produkujú endorfín, ktorý navodzuje veľmi príjemný stav psychiky a tak prispieva k dobrej nálade, uvoľnenosti a vyrovnanosti. Prijímanie tohto vlastným telom vytváraného “opiátu” by sme rozhodne nemali odmietať, veď o psychickom vypätí počujeme na každom kroku.
Obdobie pandémie „pripútalo“ k stoličkám ešte viac ľudí, než je obvyklé. Mnohé veci sa vybavujú spoza počítača a možno ste sa už…
Ľudská chrbtica je tvorená 26 stavcami, ktoré ochraňujú miechu a umožňujú nám chodiť vzpriamene a zohýňať sa. Ochoreniami chrbtice trpí…
Bolesti chrbta patria k desiatim najčastejším príčinám návštevy lekára. S bolesťami chrbta sa stretlo až 80 percent dospelej populácie. V…
