Na každých 10 kg hmotnosti by ste mali v lete prijať 2 ať 4 deci vody. Koľko tekutín sa odporúča podať malým deťom?
V nasledujúcom článku sa dozviete:
Túto informáciu snáď ovláda každý. Počúvame ju vždy, len čo sa začnú dvíhať vonkajšie teploty. Ide o úplne základnú vec, ktorú by sme mali počas horúčav urobiť pre ochranu nášho zdravia, no aj napriek tomu ju mnohí podceňujú. Prečo je príjem tekutín taký dôležitý?
Dostatočná hydratácia pomáha regulovať telesnú teplotu. Telo vodu využíva na ochladzovanie v podobe potu. Počas vysokých horúčav potením stratíme až niekoľko litrov tekutín a hrozí nám dehydratácia. V prípade, že telo zásoby vody vyčerpá, nedokáže plniť funkciu ochladzovania a hrozí nám prehriatie organizmu.
Okrem toho, že dehydratácia zabraňuje ochladzovaniu tela, negatívne vplýva na každý telesný orgán. Voda je potrebná na všetky metabolické procesy či pre správnu funkciu srdca a obličiek. Nedostatočný príjem tekutín má na svedomí pokles energie, kognitívnych schopností a negatívne ovplyvňuje chod celého tela.
Najdôležitejšie je pri rehydratácii prijať dostatočné množstvo čistej pitnej vody. Okrem toho je vhodné pitný režim obohatiť o nápoje bohaté na elektrolyty, napr. minerálne vody.
Naopak vyhnúť by ste sa mali konzumácii nápojov, ktoré pôsobia dehydratačne:
Množstvo tekutín, ktoré je potrebné vypiť, sa u každého človeka líši. Závisí napríklad od veku, pohlavia, telesnej hmotnosti, ale aj od fyzickej aktivity a celkového zdravotného stavu. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZSR) všeobecne odporúča prijať denne približne 2 až 4 dcl tekutín na 10 kilogramov hmotnosti, čo je približne 1,5 až 3 litre tekutín za deň.
V prípade zvýšeného výdaja tekutín (napr. vyššia fyzická aktivita, hnačky, zvracanie) je potrebné množstvo prijatých tekutín zvýšiť adekvátne k zdravotnému stavu.
Dopĺňať tekutiny je potrebné priebežne počas celého dňa. Vhodnejšie je piť menšie množstvá a v častejších intervaloch, než nárazové dopĺňanie tekutín. Nečakajte na moment, keď pocítite smäd. Napite sa hneď ráno po prebudení a počas dňa kontrolujte príjem tekutín. Pomôcť vám v tom môže napríklad aplikácia v telefóne alebo obyčajný budík, ktorý vám pripomenie, že sa máte napiť.
Dehydratácia predstavuje pre starších ľudí veľké riziko. Mnohokrát zabúdajú na dostatočný pitný režim a okrem toho sa u nich s vekom postupne vytráca pocit smädu. Preto je vhodné pripomenúť im dôležitosť prijatia tekutín aj „nasilu“, keď nie sú smädní.
Počas dňa by mali prijať približne 1,5 až 2 litre tekutín. Pripomienkou môže byť fľaša s vodou (s celodenným objemom) vyložená na viditeľnom mieste, napr. v kuchyni. Môžu si tak sledovať množstvo prijatých tekutín a zároveň si pri pohľade na ňu na pitný režim spomenú.
Ak chcú starší ľudia doplniť svoj pitný režim o minerálne vody, pri ich výbere by si mali dať pozor na obsah sodíka. Minerálky s vysokým obsahom tohto prvku by totiž mohli spôsobiť zvýšenie krvného tlaku a záťaž pre srdcovo-cievny systém.
Podobne ako u seniorov, ani u detí sa nemôžeme spoľahnúť na to, že prijmú dostatok tekutín vďaka pocitu smädu. Navyše deti radi siahnu skôr po sladených nápojoch. Množstvo a typ tekutín, ktoré vypijú, preto musia kontrolovať ich rodičia.
Deťom je potrebné opakovane počas dňa tekutiny ponúkať. Najmä v prípade zvýšenej fyzickej aktivity či pri pobyte na slnku. Najvhodnejšia je opäť čistá voda, ktorú môžete striedať s neperlivou minerálkou alebo s nesladeným čajom.
Množstvo potrebných tekutín závisí od veku a hmotnosti dieťatka. Jednotlivé vekové kategórie by mali prijať nasledovné množstvo tekutín:
Vysoké vonkajšie teploty v kombinácii s pobytom na slnku často vedú k prehriatiu organizmu (úpalu). Ak je to možné, zostaňte počas najhorúcejších hodín (od 10. do 16. hodiny) vnútri alebo v tieni.
Ak sa počas tejto doby zdržiavate vonku, zvoľte vhodné oblečenie – ľahké, voľné, vzdušné a z prírodných materiálov. Nezabúdajte na ochranné prvky – pokrývka hlavy, slnečné okuliare a podobne. Vyhľadávajte tieň a snažte sa vyhnúť náročnej fyzickej aktivite.
V prvom rade je potrebné, aby sme postihnutého človeka dostali do chladnejšieho prostredia. So schladením môžu pomôcť vlažné obklady. S príjmom tekutín buďte opatrní – opäť platí pravidlo radšej v menších množstvách a postupne než veľa a nárazovo.
S vlnou horúčav sme (chtiac či nechtiac) vo väčšej miere vystavovaní slnečnému žiareniu. Slnečné lúče na nás „pražia“, aj keď si to niekedy ani neuvedomujeme – napríklad cez okná kancelárie či okná auta. Každodennou rutinou by preto malo byť používanie ochranných krémov (SPF) a ich reaplikácia.
Teploty v bytoch bez klimatizácie sa počas dňa dokážu vyšplhať naozaj vysoko. Aby ste si doma vytvorili príjemnejšie prostredie, počas dňa by ste mali zatemniť všetky okná. Vetrať odporúčame až v noci, keď dôjde k poklesu vonkajšej teploty.
Dosiahnuť ideálnu teplotu miestnosti pre kvalitný spánok (cca 17 až 19°C) je takmer nemožné. Pokúste sa však dosiahnuť aspoň 24°C. Pomôcť vám v tom môže:
Pred spaním sa môžete schladiť studenšou sprchou a vyhnúť sa fyzickej aktivite, ktorá telo prirodzene zohrieva.
Ak vlastníte klimatizáciu, nezabudnite na jej pravidelné čistenie ešte pred sezónou. Pozor si dajte na „klímovanie“ s veľkým rozdielom teplôt medzi miestnosťou a vonkajším prostredím. Priveľký teplotný rozdiel by mohol viesť k rozvoju teplotného šoku.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
https://www.medicalnewstoday.com/articles/326235#causes-of-feeling-hot
https://www.nhs.uk/live-well/seasonal-health/heatwave-how-to-cope-in-hot-weather/
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/heat-exhaustion/symptoms-causes/syc-20373250