Lekárka Alena Urvayová: Únavu staviame na piedestál a to je tragédia

V tomto článku sa dozviete

Ako má človek začať cvičiť?

Naše telo nemá rado extrém. Pri cvičení musíte niekde začať. Človek si sám zvolí, koľko vládze a aká záťaž je pre neho tá pravá. Následne záťaž a intenzitu zvyšuje, pretože sa zlepšujú aj jeho možnosti. Ak je už telo pripravené a rozcvičené, cvičenie môže byť vysokointenzívne. V prípade, že človek cvičí so skupinou, cvičenia sú prispôsobené pre istý level. Pre niekoho môžu byť extrémne namáhavé, pre iného zasa jednoduché.

Takže cvičenie v skupine neodporúčate?

Ale áno, z hľadiska zdravej motivácie je to fajn. Cvičte hlavne pre seba, neporovnávajte sa s ostatnými. Dnes majú športovci možnosť otestovať svoje schopnosti a silu prostredníctvom sport testov. Určite ich odporúčam, pretože zistíte váš aktuálny stav a viete si nastaviť reálne ciele tak, aby ste nepoškodili svoje zdravie, ale naopak, aby ste sa pohli správnym krokom vpred.

Podľa prieskumov nešportuje alebo športuje menej ako jednu hodinu týždenne 43 % Slovákov. Prečo by sme sa mali hýbať?

Pohyb je základný prejav života. Každý človek sa potrebuje hýbať. Keď vzniká život, bije srdiečko pravidelne počas celého života. Je to fantastické. Sťahuje sa a uvoľňuje sa, a presne tak by mal vyzerať aj náš život. Jednu tretinu sťahujem a dve tretiny relaxujem. Pohyb v mladom veku formuje organizmus, pri dospievaní ho finalizuje, a potom už nastáva určitý štandard, ktorý by mal dosiahnuť každý. Viete, to sú také paradoxy života. Roky sme si budovali civilizáciu, aby sme sa nemuseli zháňať po strave. Teraz máme všetko, užívame si to, ale je to na úkor nášho zdravotného stavu.

Ak budem pravidelne športovať, môžem sa dožiť 100 rokov?

Pohyb by mal byť súčasťou nášho života. Nemusí to byť pohyb na vrcholovej úrovni, ale taký, aby rozvíjal náš organizmus, naše kosti a svaly. K tomu, aby celý tento mechanizmus fungoval, prispieva srdce so svojimi cievami, dýchacia sústava a riadiaci prvok, teda centrálny nervový systém, pod kontrolou hormónov. Potom nastupujú mechanizmy, ako je zažívací trakt, ktorý nám prináša živiny do unavených a vyčerpaných svalov, a tiež čističky – obličky a pečeň. Sú to jedny švajčiarske hodinky, ktoré takto pracujú po celý život, a keď pracujú spoľahlivo, máme šancu dožiť sa aj 107 rokov. Je ale otázne, v akej kvalite budeme tieto roky žiť.  

Ľudia sa nevedia k športu prinútiť. Môže byť riešením krátke, ale intenzívne cvičenie na 80 % maximálnej tepovej frekvencie?

Maximálna tepová frekvencia je 220. Vyrátajte si to, 220 mínus vek človeka je maximálna pulzová frekvencia človeka, a my by sme sa na začiatku mali pohybovať približne v 80 % jej hodnoty. To znamená, že keď mám 50 rokov, moja maximálna pulzová frekvencia je 185 a 80 % z toho je cca 148. Je to úplne bezpečné.

Ak táto maximálna záťaž mala predprípravu a srdce malo príležitosť rozbehnúť, nemám proti tomu nič. Rozcvička pred cvičením a zahriatie svalov je veľmi dôležitá súčasť cvičenia. Akýkoľvek pohyb však vykonávajte s chuťou. Vysoké frekvencie získate pri rôznych druhoch športu od džogingu, cyklistiky, po lyžovanie a kolektívne športy. Všetko závisí od techniky a realizácie.

Aká je vaša odpoveď na reakciu: „Nemôžem cvičiť, som unavený“?

Tento argument poznám. Okolo 40. roku života si človek začne uvedomovať slabnutie, strácanie síl. Mnohí si únavu dajú na svoj piedestál a povedia si: „Teraz som unavený, musím si oddýchnuť.“ A to je tá tragédia, ktorú robíme všetci. Starší sa boja, že dostanú infarkt, alebo že sa im niečo stane. Je faktom, že starší organizmus má zdravotných problémov nakopených počas života toľko, že sa boja progresie a boja sa toho, že sa môže niečo stať. Všetko sú to falošné obavy.

Môže športovať človek s cukrovkou, hypertenziou alebo človek, ktorý prekonal infarkt?

Predstavte si, že ak má človek nejakú známku podobnej diagnózy, tak sa väčšmi snaží a je schopný urobiť ešte oveľa viac. Sú mnohé diagnózy, ktoré nám už neprekážajú, vďaka pokroku v medicíne. Cukrovka bola v minulosti skutočne problém, s ktorým sa neodporúčalo športovať. Dnes máme športovcov, bežcov, ktorí bežia maratóny s pumpou. Ja, ako telovýchovný lekár, odporúčam pohybovú aktivitu na každej úrovni, tak vekovej, ako aj výkonnostnej a patologickej.

Znamená to, že dnes je liečba po infarkte iná ako kedysi?

Keď ste dostali infarkt v minulosti, riešilo sa to siedmimi týždňami v pokoji na lôžku. Dnes pacienta mobilizujeme do troch dní. Ten pohyb je skrátka dôležitý, inak nastúpia iné problémy, od trávenia až po dýchanie, čo sú problémy, ktoré komplikujú zdravie, skracujú život a znižujú jeho kvalitu. Ak niekto nevykonáva pohyb, jednoducho starne rýchlejšie. Každou pohybovou aktivitou sa totiž rozvíja kvalita srdcového svalového vlákna. Je omyl, ak si niekto myslí, že to vybuduje doplnkami výživy.

“Keď sme boli v Japonsku, išli sme sa pozrieť na tréning na bežeckú dráhu. Keď sme tam prišli, stál tam rad ľudí dlhý tri kilometre. Bolo tam možno 10 000 ľudí. Tréner im megafónom oznamoval cviky a tí, ktorí ho nepočuli, odkukali, čo majú cvičiť, od tých, vedľa ktorých stáli. Takto sa tam stretávali každé ráno na 20 – 30 minút a spoločne cvičili. Slzy mi tiekli od závisti, lebo to by sa dalo robiť aj u nás.“

V rámci osvety o cvičení a zdravom životnom štýle ste robili na mnohých projektoch. Kde by mali ľudia hľadať motiváciu, prečo začať cvičiť?

Najčastejším dôvodom, prečo začať športovať, je strach. Strach často prichádza po nejakom ochorení. Ak má človek zlomenú ruku, uvedomuje si cenu zdravia, začne športovať, aby ju rozhýbal a bol naspäť vo forme. Je motivovaný. V tomto bode sa však často motivácia vytratí. Nezabudnuteľný príbeh motivácie som zažila v prípade starších pánov, ktorí začali behať, aby podporili svojho kamaráta, ktorý prekonal infarkt. Všetkým sa znížili hodnoty cholesterolu, cukru, tlak, cítili sa fit a zdraví. Motivátorom bolo ich zdravie.

Viete, ľudia by nemali čakať, že im spadne liečivá tabletka do rúk. Nespadne. Hovorí sa, že 75-ročný aktívny športovec má takú funkčnú zdatnosť ako 25-ročný nešportujúci. Prekvapujúce, nie? Starší športovec možno výkonnostne neporastie, no nebude ani klesať. Mladý nešportovec sa môže pripraviť na zhoršujúcu sa formu, zranenia, choroby a zlý fyzický či psychický stav. Sami si vyberáme to, ako chceme a budeme žiť.

Máme športovať, aj keď nás niečo bolí?

Nie. Pri akútnych stavoch tréning radšej vynechajte. Šport potrebuje človeka celého. Ak idete športovať a bolí vás noha, nerobte to. Preliečte ju, inak ju preťažíte. Dokonca aj trojdňová nádcha zníži našu funkčnú zdatnosť o 30 %. Ak je človek preťažený a chýba mu regenerácia, vážne ohrozuje svoje zdravie. V prípade, že ste v športe, v behu začiatočník, bolesť môže prísť v dôsledku zlého cvičenia cvikov a zapojenia svalov. Z toho dôvodu je vhodné začať cvičiť pod dohľadom odborníka. Bolesť nespôsobuje pohyb samotný, ale zlý pohyb.

Dlhé roky sa venujete športu. Aký je váš recept na dlhovekosť?

Každý chce dlho žiť a nikto nechce zostarnúť. Ja si vyberám pohyb, ktorý mi je prirodzený. Do práce aj z práce chodím najčastejšie pešo, veľa som v prírode. Okrem toho mám malé vnúčatá, vďaka ktorým som v neustálom pohybe. V minulosti som robila krasokorčuľovanie, hádzanú s reprezentáciou, ale i rôzne iné športy. Výsledkom cvičenia nemá byť len to, ako vyzeráme, ale ako sa cítime.