Vedci sú po posledných záveroch štúdií Alzheimerovej choroby optimistickí a motivovaní k ďalšiemu bádaniu. V súčasnosti totiž neexistuje žiadna liečba neurodegeneratívneho ochorenia mozgu. Postupy vedúce k zvýšeniu kvality spánku by mohli u niektorých pacientov viesť k spomaleniu progresu ochorenia, ba dokonca mu aj zabrániť!
V článku sa dočítate:
Približne u šiestich percent ľudí nad 65 rokov sa rozvinie istá forma demencie alebo Alzheimerovej choroby. U ľudí nad 80 rokov je to až u každého piateho dôchodcu. Iba za posledné roky sa počet postihnutých Alzheimerom zvýšil o štvrtinu! Predpokladá sa, že do roku 2050 bude na svete 115 miliónov ľudí s týmto ochorením.
Vo veľkom mozgu sa tvorí bielkovina beta-amyloid, ktorá narúša funkciu nervových buniek. Tie prestávajú pracovať a odumierajú. Zvyšným bunkám to komplikuje vzájomnú komunikáciu. Rizikovou skupinou sú preto ľudia, ktorí si nervové bunky ničia tabakom či alkoholom. Okrem toho sú najohrozenejšou skupinou ženy nad 65 rokov s rodinnou anamnézou demencie či nízkym duševne a sociálne aktívnym životným štýlom. Symptómy Alzheimerovej choroby sa časom stupňujú. Medzi primárne patrí nezvratná strata pamäti, porucha myslenia, strata schopnosti úsudku, prehodnocovania. Pacienti vyžadujú 24-hodinovú starostlivosť opatrovníka.
V posledných rokoch sa neurovedci snažia čo najpresnejšie definovať tajomný svet chemických reakcií, tekutiny v mozgu, rušnú prácu neurónov, ktoré definujú mozog v spánku. Bez kvalitného spánku neprebiehajú kľúčové činnosti, v dôsledku čoho sa počas dňa nielenže cítime unavení a mrzutí, ale zarába sa nám na vážne ochorenia.
Nepodceňujte ho! Po celé desaťročia sa totiž vedci domnievali, že poruchy spánku sú príznakom alebo dôsledkom Alzheimerovej choroby. V súčasnosti, vďaka novým technológiám merajúcim a analyzujúcim aktivitu mozgu, definovali biologické procesy, ktoré v ňom prebiehajú počas kvalitného spánku.
Nedávny výskum sa zameral na skupinu zdravých žien vyššieho veku. U tých, ktorí uvádzali, že nemajú dostatok kvalitného spánku a často sa prehadzujú a otáčajú, sa vyskytuje vyššia pravdepodobnosť vzniku akejkoľvek formy demencie a Alzheimerovej choroby o päť až desať rokov neskôr než ľudia, ktorí problémy so spánkom nemajú. ,,Je to skutočne renesancia vo výskume prepojenia spánku, jeho kvality, prerušení a demencie,” uviedla vedúca výskumu, doktorka Kristine Yaffe, profesorka psychiatrie, neurológie a epidemiológie na Kalifornskej univerzite v San Franciscu pre SleepFoundation.org a magazín Time.
Zmeny v kvalite a dĺžke potreby spánku sú u ľudí vyššieho veku bežné. Avšak u ľudí s Alzheimerom sú poruchy spánku omnoho komplikovanejšie a závažnejšie. Chýba im podstatná časť hlbokej fázy a tiež REM fáza. Počas nich sa nám ukladajú spomienky. Spánok je rozbitý, budenie je časté. Deficit spánku môže umocniť nočné bludy, nepokoj, námesačnosť. Rôzne poruchy spánku sú potom súvisiacimi ťažkosťami.
Dramatické zmeny sa dejú pacientom s takzvanými vnútornými, centrálnymi biologickými hodinami v tele. Cirkadiánny rytmus iniciuje procesy súvisiace so spánkom a bdením. Jeho narušenie spôsobuje mnohé zdravotné potiaže, nakoľko má priamy vplyv na trávenie, ale aj metabolizmus a vylučovanie hormónov. Vedci pripisujú narušenie cirkadiánneho rytmu u pacientov s Alzheimerovou chorobou čiastočne bunkovým zmenám v mozgu spôsobeným ochorením. Rolu u nich môže hrať dysregulovaná produkcia spánkového hormónu, melatonínu.
Ďalšími možnými faktormi je znížená fyzická aktivita a chýbajúce prirodzené denné svetlo. U ľudí s Alzheimerom tak iniciuje zmeny návykov a harmonogramu, napríklad spánok počas dňa a bdenie v noci. Práve svetelné podnety a súlad s prostredím sa považujú za najsilnejšie faktory synchronizácie cirkadiánnych rytmov.
Ťažkosti zaspať a zotrvať v spánku bez častého prebudenia sa sú charakteristickými príznakmi nespavosti u ľudí s Alzheimerovou chorobou. Medzi ďalšie najčastejšie a závažnejšie vyskytujúce sa poruchy spánku u nich patria nasledovné:
Podľa vedeckých záverov až u polovice pacientov s Alzheimerovou chorobou sa niekedy vyvinie obštrukčné spánkové apnoe. OSA je stav s opakovanými epizódami prerušenia dýchania počas spánku. Príčinou je čiastočný alebo úplný kolaps horných dýchacích ciest. Neliečené apnoe môže byť nebezpečné.
Za najefektívnejšiu terapiu špecialisti považujú CPAP – pretlakovú ventilačnú terapiu. Normalizuje priechodnosť dýchacích ciest, čím obmedzuje chrápanie a dychové pauzy. Vďaka ventilácii cez nosovú alebo nosovo-ústnu masku sú dýchacie cesty spriechodnené a regulované sú tiež parametre dýchania pre najlepší vplyv na kvalitu spánku. Je taktiež dokázané, že zlepšuje kognitívne funkcie u pacientov s diagnostikovaným obštrukčným spánkovým apnoe a zároveň Alzheimerovu chorobu.
Tento syndróm častý u pacientov s Alzheimerom sa prejavuje znepokojivými pocitmi mravčenia, brnenia v nohách. Zmierňujú sa pohybom nôh, naopak v spánku sa zvyknú zintenzívňovať a narúšať ho. Známe je, že medicínska liečba syndrómu zlepšuje kvalitu spánku. Podľa zdroja Sleep Foundation, ktorý hovorí o konkrétnych výskumoch Alzheimera v súvislosti s poruchami spánku, sú potrebné ďalšie štúdie, ktoré by potvrdili efektivitu, ale aj bezpečnosť dostupnej liečby syndrómu nepokojných nôh aj pre ľudí s Alzheimerovou chorobou.
Väčšina pacientov s demenciou bojuje s depresiou a úzkostnými stavmi. Tieto duševné poruchy idú ruka v ruke s problémami so spánkom, a ich prejavy a negatívne pocity ho značne narúšajú.
Zmätenosť, úzkosť, podráždenosť popadajú pacientov s Alzheimerom neskôr v priebehu dňa. Obvykle tieto ťažkosti nastupujú v čase, keď zapadá slnko, a môžu trvať až do noci, čo má značný vplyv na spánok. Aj keď presná príčina nie je známa, môžu byť spôsobené narušeným denným rytmom či únavou spôsobenou deficitom spánku.
Kognitívna či behaviorálna terapia, senzorická stimulácia, cvičenia a medikamentózna liečba môžu u ľudí s demenciou znížiť príznaky porúch nálady a s nimi súvisiace problémy so spánkom.
Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou si vyžaduje neuveriteľné odhodlanie. Kvalitný spánok je pre pacientov aj ich opatrovateľov zásadný. Závery novej štúdie, ktorá sa zamerala na poruchy spánku u ľudí s Alzheimerom potvrdzujú, že pre zlepšenie ich fyzického zdravia a zmiernenie prejavov, ktoré sa u nich denne vyskytujú z dôvodu nedostatočného spánku (telesný nepokoj, dezorientácia,…), je veľmi prospešná snaha opatrovníkov prispieť k jeho skvalitneniu zdravými spánkovými návykmi a vytváraním prostredia podporujúceho kvalitný spánok v jeho predĺžení i prehĺbení, a to nasledovnými siedmimi krokmi spánkovej hygieny:
Prečítajte si tiež: Nespavosť a jej príčiny.
Niekedy môže byť naozaj náročné realizovať uvedené kroky spánkovej hygieny, no výskumy dokazujú, že úsilie sa naozaj vypláca. Vedci na respondentoch preukázali, že zavedenie uvedených praktík spánkovej hygieny, každodenné prechádzky a fototerapia majú za následok zníženie počtu budení počas noci ako aj zmiernenie depresívnych nálad u pacientov s Alzheimerovou chorobou aj po šiestich mesiacoch.
Národný inštitút zdravia v súčasnosti financuje niekoľko nových štúdií zameraných na výskum spánku a jeho vplyvu na demenciu. Asociácia pre Alzheimerovu chorobu navyše vytvorila výbor na podporu intenzívnejšieho výskumu v súvislosti s týmto závažným ochorením. Cieľom vedcov je tiež snaha lepšie pochopiť, ako lieky na spanie i liečba hormónom melatonínom ovplyvňujú proces a progres demencie a ako vplýva dlhodobá závislosť od liekov na mozog.
Aj keď sa tieto štúdie ešte realizujú, mnoho odborníkov prehlasuje, že dáta majú dostatočnú výpovednú hodnotu na to, aby sa odporúčania aplikovali preventívne, najmä tými, u ktorých je vyššie riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a zlepšovali svoje spánkové návyky. „Aj malé kroky v spánkovej hygiene a tipy ako vyhýbanie sa kofeínu vo večerných hodinách, zatemnenie izby, odloženie mobilu a vypnutie televízie, výrazne pomôžu k lepšiemu spánku,“ hovorí vedúca výskumníčka doktorka Kristine Yaffe.
,,Rada by som zistila, či tento nízkonákladový a pragmatický prístup môže prispieť k úbytku pacientov s Alzheimerovou chorobou,” dodáva. Ako ďalej vysvetľuje, netvrdí, že samotný spánok môže úplne zabrániť rozvoju Alzheimerovej choroby alebo zastaviť jej progres, no v kombinácii s ďalšími terapiami, ktoré sú súčasťou liečby ochorenia, môže byť spánok účinným spôsobom, ako pomôcť ľuďom ešte väčšmi eliminovať riziká.
Spánok zohráva dôležitú úlohu nielen pri udržiavaní zdravého mozgu, ale aj v riadení metabolizmu a ďalších bunkových funkciách, ktorých narušenie sa spája s rozvojom diabetu, hypertenzie a tiež rakoviny. Najnovšie výskumy teda hovoria jednoznačne – KVALITNÝ SPÁNOK NIE JE LUXUS! Je nevyhnutný pre udržanie mozgu v kondícii.
MUDr. Imrich Mucska je odborníkom v oblasti spánkovej medicíny. Ako predseda Slovenskej spoločnosti spánkovej medicíny pracuje na vytváraní podmienok pre…
Poruchy spánku nemusia byť smrteľné, avšak ovplyvňujú kvalitu života tak často a tak vážne, že môžu ovplyvniť jeho každý aspekt.…
Poctivý a ničím nerušený spánok zlepší váš športový výkon. Pravidelné cvičenie zas vedie k zdravšiemu spánku v noci a dostatku…
