Počuli ste už o aortálnej stenóze? Ide o pomerne časté ochorenie srdcovej chlopne, ktoré sa spočiatku nemusí nijako výrazne prejaviť, no ak sa nelieči, môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Čo to vlastne stenóza je? Po prečítaní nášho článku budete vedieť:
Srdce človeka sa anatomicky rozdeľuje na 4 časti – dve predsiene a dve komory. Zatiaľ čo pravou časťou srdca preteká neokysličená krv prichádzajúca z celého tela, v ľavej časti tela je okysličená krv prichádzajúca z pľúc.
Aby nedošlo k spätnému toku krvi a aby bol tok krvi jednosmerný, srdce je vybavené 4 chlopňami. Ako môžete vidieť na obrázku, medzi komorami a predsieňami sa nachádza trojcípa chlopňa (na obrázku vľavo dole) a dvojcípa/mitrálna chlopňa (na obrázku vpravo dole). Tieto chlopne bránia spätnému toku krvi z komôr naspäť do predsiení.
Medzi pravou komorou a pľúcnou tepnou sa nachádza pulmonálna chlopňa (vľavo hore) a napokon, aortálna chlopňa medzi pravou komorou a aortou (na obrázku vpravo hore), teda najväčšou cievou, cez ktorú sa dostáva okysličená krv do tela.
Chlopne nie sú inervované a dokonca ani vyživované cievami. Ich otváranie a zatváranie sa deje pasívne, na základe zmeny tlaku v jednotlivých oddieloch srdca. Ak sa krv dostáva napríklad z predsiene do komory, chlopňa sa prirodzene otvorí. Po naplnení komory sa vplyvom narastajúceho tlaku v komore zase zavrie.
Synonymom slova stenóza je vlastne zúženie. Pri aortálnej stenóze ide o zúženie otvoru, ktorý vzniká pri otvorení chlopne. Za normálnych okolností, pokiaľ je chlopňa zdravá a otvorí sa, krv cez ňu prúdi ľahko. Pri stenóze je však otvor značne zmenšený a srdce teda musí pracovať proti prekážke a väčšiemu odporu, čo preň predstavuje záťaž. Stena srdca preto hrubne.
Aortálna stenóza sa zaraďuje medzi tzv. chlopňové chyby. Ide o najrozšírenejšie a zároveň najzávažnejšie ochorenie chlopní. Bráni prirodzenému prietoku krvi z ľavej komory do aorty a následne bráni krvnému zásobeniu celého tela.
Toto ochorenie sa u pacientov najčastejšie rozvinie s narastajúcim vekom. Príčinou zúženia je najmä dlhodobé ukladanie vápnika do tkaniva chlopne a tiež zjazvenie tohto tkaniva. Oba faktory spoločne poškodzujú funkčnosť chlopne a to tak, že spôsobujú jej zhrubnutie. Zhrubnutá chlopňa nie je schopná otvoriť sa doširoka tak, ako zdravá a zároveň pri uzatváraní poriadne nedolieha.
Niektorí ľudia môžu týmto ochorením trpieť už od narodenia. V takom prípade ide o vrodenú vadu srdca, ktorá sa nazýva bikuspidálna aortálna chlopňa, kedy sa u detí vyvinú len 2 cípy chlopne namiesto 3.
Riziko vzniku aortálnej stenózy je u niektorých pacientov vyššie, než u iných. V súvislosti s príčinou vzniku ochorenia, je rizikovým faktorom najmä narastajúci vek. Do rizikovej kategórie patria pacienti vo veku nad 65 rokov. Aortálna stenóza sa začína rozvíjať zvyčajne okolo veku 60 rokov, avšak častokrát sa nijako neprejaví až do veku 70 – 80 rokov.
Ďalším rizikovým faktorom je zápal postihujúci aortálnu chlopňu a typické kardiovaskulárne rizikové faktory – diabetes, vysoká hladina cholesterolu, hypertenzia.
Život s diabetom a vysokým krvným tlakom je náročný už tak ako tak. Preto nedovoľte aby to zašlo k ďalším komplikáciám a bezplatne využite linku poradenstva pre zdravie. Na druhej strane linky vás čakajú rady skúsených odborníčok – edukátoriek.
Niektorí ľudia ani netušia, že toto ochorenie majú. Môže totiž prebiehať takmer bez príznakov, prípadne sú príznaky také mierne, že ich pacienti nepovažujú za významné. Mnohokrát pacienti zistia, že sú chorí až vtedy, keď sa príznaky zhoršia, nakoľko intenzita príznakov závisí od stupňa zúženia chlopne. Zhoršenie príznakov teda znamená aj zhoršenie zdravotného stavu – výraznejšie zúženie chlopne a výraznejšie zníženie prietoku krvi.
Príznaky aortálnej stenózy súvisia s nedostatočnou distribúciou krvi a kyslíka a nemusia sa viazať len na bolesti v oblasti hrudníka. Medzi najčastejšie prejavy ochorenia patrí:
Ak na sebe alebo niekom vo svojom okolí spozorujete uvedené príznaky, mali by ste o tom informovať vášho lekára. Majte na pamäti, že vaši blízki (najmä starší) sa nemusia sťažovať na uvedené príznaky. Ak však u nich spozorujete napríklad zníženie výkonnosti, je dôležité myslieť aj na túto diagnózu. Včasné zachytenie ochorenia a jeho liečba sú dôležitým krokom k zabráneniu zlyhania srdca.
Diagnózu stanovuje lekár špecialista (kardiológ), na základe dôkladného odobratia anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia. Už pri počúvaní srdcových oziev pomocou fonendoskopu je možné počuť šelest. Ďalšou dôležitou zložkou diagnostiky sú zobrazovacie metódy . ultrazvuk, tzv. ECHO srdca (klasicky cez hrudník, ale aj cez pažerák) pomocou ktorého je možné monitorovať činnosť chlopní, EKG, záťažové vyšetrenie a CT koronarografia.
Kľúčové je začať s terapiou včas. Konkrétna liečba závisí od toho, ako veľmi závažné je postihnutie chlopne a od celkového zdravotného stavu pacienta. Na začiatku ochorenia, ak symptómy ešte nie sú rozvinuté (a poškodenie nie je závažné), prebieha liečba pomocou medikamentov najmä na zníženie krvného tlaku (antihypertenzíva) a redukciu cholesterolu. Okrem toho je veľmi potrebné pravidelné sledovanie pacienta, aby sa predišlo zhoršeniu jeho zdravotného stavu.
V pokročilom štádiu ochorenia je riešením chirurgická výmena chlopne. Neliečené ochorenie môže viesť k vážnym komplikáciám zdravotného stavu pacienta, ako je zlyhanie srdca až smrť.
V závažnejších prípadoch ochorenia si zdravotný stav pacienta môže vyžadovať kompletnú výmenu aortálnej chlopne. Ide o účinnú a zároveň jedinú možnú terapiu pre pacientov v závažnom stave. Po transplantácii chlopne by mal byť človek schopný viesť plnohodnotný, aktívny a zdravý život s určitými obmedzeniami.
Chlopňová náhrada môže byť dvojakého pôvodu – mechanická alebo biologická, pochádzajúca z ošípaných. Rozdiel medzi týmito dvomi typmi chlopní však nie je len v ich pôvode. Zatiaľ, čo biologická chlopňa má kratšiu životnosť, umelá chlopňa vydrží pacientom doživotne a teda nie je nutná jej náhrada a ďalšia operácia, ktorá je s tým spojená.
Avšak aj mechanická chlopňová protéza má svoje nevýhody. Po jej transplantácii je nutné, aby pacient doživotne užíval lieky (warfarin), ktorých úlohou je spomaliť zrážanie krvi, teda ľudovo „riediť krv“. Liečba spomínanými liekmi však nie je len o užívaní jednej tablety navyše. Ide totiž o typ liekov, ktorý má mnoho špecifík a dlhý zoznam potravín, ktoré musí človek doživotne vyradiť z jedálnička. Okrem toho by sa takýto pacienti mali vyhnúť športom, najmä kontaktným. Dôvodom je vysoké riziko vzniku úrazu a hrozba krvácania. Viac o výmene aortálnej chlopne sa môžete dočítať v našom článku.
Súčasťou terapie a tiež prevencie je dodržiavanie zdravého spôsobu života, ku ktorému určite patrí:
Samozrejmosťou by mala byť pravidelná lekárska prehliadka rizikových pacientov u kardiológa.
Aortic valve stenosis/condition