Atopická dermatitída je svrbiace chronické recidivujúce zápalové ochorenie kože detí aj dospelých v atopickom dedičnom teréne s poruchami stavby a funkcií kože, poruchami imunity a neurohumorálnej regulácie. Ochorenie je polygénovo dedičné s rôznou miernou expresivity klinických prejavov.
Sklon k tomuto ochoreniu sa dedí v rodinách spolu so sklonom k ostatným atopickým ochoreniam ako sú alergická nádcha, rinokonjunktivitída, astma, celiakia a iné. Na vzniku ochorenia sa podieľa veľa vnútorných aj vonkajších faktorov.
Atopická dermatitída je ťažko zvládateľné ochorenie s obdobiami zlepšenia, aj opakujúcimi sa obdobiami zhoršenia. Dlhodobo znižuje kvalitu života nielen pacienta, ale aj celej jeho rodiny.
Pojem atopický je odvodený od gréckeho slova atopos = zvláštny, cudzí, čo znamená niečo, čo prebieha atypicky, inak, ako je bežné. Spoločným znakom atopických ochorení je zvýšená citlivosť kože a slizníc voči látkam – alergénom, ktoré sa bežne vyskytujú v našom prostredí a do tela sa dostávajú kožou, dýchacími cestami alebo tráviacim ústrojenstvom. Tu sa stretávajú u pacienta – atopika so zvýšenou a nevyvážene reagujúcou odpoveďou imunitného systému. U zdravých ľudí bez atopickej predispozície tieto látky nespôsobujú žiadne ťažkosti.
Základnou príčinou vzniku ekzému je znížený obsah lipidov a filagrínu v medzibunkových spojeniach keratinocytov (kožných buniek), následkom čoho vzniká porucha kožnej bariéry. Pri nej smerom von uniká voda, koža je suchá, tvoria sa v nej drobné trhlinky a ľahko do nej prestupujú alergény z vonkajšieho prostredia, čo spúšťa zápalový proces v koži. Preto koža atopika reaguje neúmerne aj na bežné podnety – tzv. hyperreaktivita kože. Následkom je suchosť a zápal kože, drobné pupence až ložiská ekzému, opuch, začervenanie až mokvanie (obrázok č. 1).
Pri alergickej zápalovej reakcii v ložiskách ekzému dochádza k dysregulácii imunitných mechanizmov, uvoľňovaniu histamínu, cytokínov a ďalších látok vplývajúcich na svrbenie.
Už ľahké podráždenie pokožky vyvolá silné až záchvatovité svrbenie, ktoré núti pacienta k neprimeranému škrabaniu, čo výrazne zhoršuje kvalitu života pacienta. Svrbením a úporným škriabaním sa zápal v koži ešte zhoršuje, tvoria sa exkoriácie, ktoré môžu byť bránou vstupu bakteriálnej superinfekcie.
Koža pacienta s ekzémom je suchá, chýba jej schopnosť zadržať v tele vodu a ľahko sa v nej tvoria jemné trhlinky, preto do nej ľahko prenikajú alergény a dráždivé látky z okolitého prostredia. Okrem týchto vonkajších faktorov vplývajú na svrbenie a zápal v koži aj vnútorné príčiny, akými sú životospráva, stres, infekcia a strava. Kožné prejavy atopickej dermatitídy sú u každého pacienta rôzne, ale majú spoločné charakteristiky, menia sa s vekom a môžeme ich rozdeliť do 3 fáz:
I. fáza
Prvé prejavy ochorenia vznikajú v 2. – 3. mesiaci života dieťaťa najčastejšie na lícach, ale aj hocikde na trupe a končatinách ako suché začervenané papulky, vezikulky s tendenciou splývať do väčších infiltrovaných a začervenaných nepresne ohraničených až mapovitých ložísk, spojené so záchvatovitým svrbením.
II. fáza
Začína asi od 2. roku života, kedy sa zápalové prejavy objavujú vo väčšej miere v zhyboch končatín, krku, okolo zápästí, členkov, ale aj generalizovane na celom tele, spojené s úporným svrbením, a často aj s reaktívnym zväčšením lymfatických uzlín.
III. fáza
Nastáva v období adolescencie a pretrváva do dospelosti. Zápalové prejavy okrem tváre postihujú trup aj končatiny prevažne v zhyboch, koža je ložiskovito zhrubnutá, pretrváva záchvatovité svrbenie, tvoria sa ložiská neurodermatitídy. V dospelosti sú časté aj netypické formy ekzému – dyshidrotický ekzém, ekzém rúk, periokulárny ekzém, kontaktná alergická dermatitída.
Priebeh atopickej dermatitídy je zdĺhavý, chronicky recidivujúci, tzn. že obdobia zlepšenia sa striedajú so vzplanutiami ochorenia. V dospelosti často vzniká kontaktná alergická dermatitída – precitlivenosť na rôzne látky, najčastejšie na farbivá, kovy. Pacienti môžu prejsť všetkým fázami ochorenia, alebo je niektoré vynechané a choroba sa môže objaviť aj po dlhých obdobiach bez ťažkostí.
Suchosť kože: 
Začervenanie:
Mokvanie:
Edém (opuch):
Lichenifikácie:
Exkoriácie – škrabance:
Neexistuje žiaden špecifický test pre stanovenie diagnózy atopickej dermatitídy. Diagnóza vychádza z komplexnej anamnézy a klinického vyšetrenia dermatológom. Pri zhoršeniach ekzému sa vyšetrujú zápalové parametre, ASLO, KO + dif., výtery z nosa a hrdla, biochémia, moč, stolica, imunoglobulíny, celkové IgE, pátra sa po fokálnej infekcii – ORL, stomatológia.
Cestou alergoimunológa sa dopĺňajú špeciálne testy na odhalenie možných alergénov – špecifické IgE na potraviny, prick testy, vyšetrenie na celiakiu, histamínovú intoleranciu. V dospelom veku sa realizujú Epikutánne kožné testy na odhalenie kontaktných alergénov (rôzna kozmetika, pracie prášky, aviváže, konzervačné látky, koža, guma, plasty, lepidlá, kovy, parfémy a iné).
Atopická dermatitída je ochorenie, ktorého základom je vrodená dispozícia k zápalovej reakcii kože. Ani najúčinnejšie lieky nedokážu odstrániť vrodený sklon k chorobe, ktorý pretrváva po celý život.
Najdôležitejším terapeutickým ovplyvnením choroby je získanie kontroly nad klinickými príznakmi ochorenia a svrbením. Pri starostlivom dodržiavaní preventívnych a liečebných opatrení je možné udržať ochorenie v kľudovom bezpríznakovom štádiu, ktoré sa vekom zmierňuje a u väčšiny detí úplne vymizne.
Vyžaduje si to veľkú trpezlivosť rodičov a pacientov, spoluprácu pri eliminovaní možných faktorov zhoršenia ekzému, nastavenie správnej životosprávy, pravidelné kontroly dermatológom a dodržiavanie liečebných opatrení pri ošetrovaní kože.
Je dôležité správne diagnostikovať toto ochorenie a účinne manažovať jeho liečbu a to nielen závažné stavy, ale najmä pri miernych formách choroby. Základnou požiadavkou je aktívne predísť ďalšiemu rozvoju choroby.
Základom liečby atopickej dermatitídy je pravidelné premasťovanie kože zvláčňujúcimi krémami a masťami (emolienciami), taktiež hydratačnými prípravkami do kúpeľa, namiesto mydiel by sa mali používať syndety. Pre každého pacienta je potrebné nájsť správne emoliens pre každodennú preventívnu starostlivosť, ktorý najlepšie vyhovuje jeho koži.
Správna denná starostlivosť o obnovu porušenej kožnej bariéry tvorí až 50 % úspešnej liečby. V prípade akútneho vzplanutia a vzniku zápalových ložísk je nevyhnutná konzultácia dermatológa, ktorý individuálne vyberie najvhodnejšiu protizápalovú liečbu.
Akútna liečba spočíva v podávaní celkových antihistaminík kontrolujúcich svrbenie kože a intenzívnej lokálnej protizápalovej liečbe, ktorá zahŕňa krátkodobo podávané lokálne kortikosteroidné externá. Následne po ukončení akútnej liečby sú indikované proaktívne topické imunomodulátory, ktoré znižujú riziko recidív zápalu.
Cieľom komplexnej liečby ekzému je stabilizácia akútnych vzplanutí a vhodnou preventívnou starostlivosťou a atopickou životosprávou udržanie čo najdlhšieho bezpríznakového obdobia.
Špecifická životospráva a komplexné opatrenia pri atopickej dermatitíde sú dôležitou súčasťou liečby, výsledkom ktorých je zabránenie tvorby a zmiernenie klinických prejavov. Základným predpokladom správnej životosprávy je spolupráca rodičov, lekára a pacienta, ktorá plynie z pochopenia príčin a povahy ochorenia. S opatreniami atopického režimu je vhodné začať už pri zistení atopickej záťaže v rodine, a to elimináciou alergénov počas posledných mesiacov tehotenstva aj pri dojčení.
Bielkoviny kravského mlieka a obilniny v strave dojčaťa odďaľujeme, no výnimkou je toleragénne imunologické okno v 17. – 26. týždni života. Počas tohto obdobia môžeme dávať dieťatku ochutnávať potraviny vrátane alergénov, na ktoré sa v tráviacom trakte navodí tolerancia. Odporúča sa ochutnávať malé množstvá (veľkosti hrášku), inak štandardne zavádzame príkrmy od 6. mesiaca života.
Najvýraznejší vplyv výživy je do 1. roku života dieťaťa pri zavádzaní potravín, v neskoršom veku postupne slabne. V prípade umelých mliečných formúl uprednostňujeme hypoalergénne mliečne formuly. Vyhýbame sa dráždivým potravinám – ryby, morské plody, citrusové plody, kiwi, ananás, mango, jahody, ríbezle, paradajky, paprika, zeler, petržlen, chren, čokoláda, kakao, mak, med, orechy, bielkoviny v obilninách, kyslá kapusta, konzervované potraviny, exotické koreniny, údeniny.
Pri precitlivelosti na potravinové alegény je vhodné konzultovať s gastroenterológom alebo nutričným poradcom, aby sme nemali nedostatok živín, vitamínov a esenciálnych látok, najmä v detskom veku.
Snažíme sa zabezpečiť čisté, vlhké, skôr chladnejšie bezprašné prostredie, bez kobercov, záclon, vzdušný odev, svetlé bavlnené oblečenie, vyhýbanie sa vlne, kožušine a syntetickým materiálom, najmä priamemu kontaktu s kožou. Oblečenie by malo byť pred prvým použitím riadne vypraté a dôkladne vypláchané v prášku určenom na citlivú detskú kožu bez aviváže.
Vedenie diétneho denníka môže pomôcť odhaliť individuálne potravinové alergény a dráždivé vplyvy, ktoré sú príčinou zhoršenia príznakov ekzému konkrétneho pacienta a môže im potom pomôcť predchádzať.
Každý pacient s atopickou dermatitídou by mal mať liečbu „šitú na mieru“ pod vedením svojho dermatovenerológa. Liečba si vyžaduje trpezlivosť a zodpovedný prístup, mení sa podľa stavu a závažnosti prejavov. Mnoho užitočných informácií od odborníkov pacienti nájdu aj na stránke www.pravdyoatopii.sk.
Najdôležitejšími piliermi úspešnej liečby je však správna prevencia – hygiena, premasťovanie a dodržiavanie atopického režimu. K tomu je nevyhnutné pochopenie podstaty ochorenia pacientom a spolupráca, vzájomná komunikácia pacienta a lekára, vďaka ktorej dokážeme úspešne kontrolovať toto ochorenie.
