Vitamíny sú jednou zo základných zložiek nášho zdravia – ak ich nie je v našom organizme dostatok, životne dôležité biochemické procesy neprebiehajú tak, ako by mali.
Sú to esenciálne zložky potravy, to znamená, že ľudský organizmus si ich nedokáže syntetizovať a musíme ich prijímať zo stravy v dostatočnom množstve.
Potreba jednotlivých vitamínov u športovcov a fyzicky aktívnych ľudí sa zvyšuje v závislosti od druhu fyzickej aktivity.
Zatiaľ čo hypovitaminóza je chorobný stav spôsobený iba čiastočným nedostatkom určitého vitamínu, avitaminóza predstavuje už závažnejší problém – je to akékoľvek ochorenie spôsobené chronickým/dlhodobým nedostatkom vitamínov alebo ochorenie spôsobené poruchou metabolickej premeny určitého vitamínu. Hypovitaminóza a avitaminóza sa najčastejšie vyskytujú u ľudí s nedostatočným stravovaním (napr. s poruchou príjmu potravy ako je anorexia), u alkoholikov a u ľudí s chorobou tráviacej sústavy (napr. poruchou vstrebávania – malabsorpciou).
Viac o konkrétnych avitaminózach sa môžete dočítať v našom článku.
Vitamíny rozpustné v tukoch sú K, A, D a E. Práve preto, že sú rozpustné v tukoch, môžu sa hromadiť v tele a pri poruche vstrebávania tukov nastáva avitaminóza. Kvôli tomu sa ich nedostatok prejaví až po niekoľkých mesiacoch od posledného uskladnenia. Ochorenia pankreasu, pečene, žlče a žlčových ciest či dlhotrvajúce a tukové hnačky môžu spôsobiť nedostatok týchto vitamínov.
Aby vám žiadne vitamíny nechýbali využite zľavy až 30% na produkty Dr. Max, ktoré prináša poisťovňa Dôvera svojim poistencom.
Vitamín A (retinol, karotén) je dôležitý pre udržanie normálnej diferenciácie epitelu (výstelky rôznych tkanív), kostrového svalstva a komponentov bunkovej membrány. Je obzvlášť nevyhnutný pre fotosenzitívny epitel sietnice. Z tohto dôvodu nedostatok vitamínu A spôsobuje xeroftalmiu (vysychanie očnej rohovky) a šeroslepotu. V prírode sa vitamín A objavuje ako retinol (dôležitejšia forma, v ktorej sa ukladá, prenáša a aktívne sa podieľa na funkcii zraku) alebo ako betakarotén (provitamín A v žltej a listovej zelenine).
Pri nedostatku vitamínu A epitel nepravidelne keratinizuje a vykazuje známky skvamóznej metaplázie cylindrického epitelu. Takéto zmeny vidíme v priedušnici, prieduškách, obličkových kanálikoch, maternici, vývodoch pankreasu a vývodoch slinných žliaz. Okrem toho ani rodopsín (pigment v oku) nedokážete zregenerovať a dochádza tak k poruchám zraku. Stručne povedané, pri nedostatku vitamínu A môžeme mať:
Funkciou vitamínu D je udržiavať normálnu hladinu vápnika a fosforu v plazme. Nedostatok vápnika narúša nervovú excitáciu a svalovú relaxáciu, čo vedie k hypokalcemickej tetánii. Mali by ste si zapamätať príznak hypokalcémie – Chvostekov príznak (oblasť tváre) a Trousseauov príznak (oblasť ruky) – sú to typické svalové zášklby/kŕče pri špecifickom dráždení.
Nedostatok vitamínu D u detí spôsobuje krivicu a u dospelých osteomaláciu. Základnou poruchou pri oboch ochoreniach je znížená mineralizácia novovytvorenej kostnej matrix. U detí ešte nie je ukončený rast, preto sú epifýzy kosti otvorené, v rastovej zóne je nedostatočná mineralizácia novovytvorenej kosti a chrupavkovej matrix. Epifyzálna chrupavka prerastá bez adekvátnej kalcifikácie a normálneho dozrievania buniek chrupavky. Rastová zóna je široká a nepravidelná. Chrupavkové bunky sú veľké, nepravidelne rozmiestnené, len v radoch.
Vďaka množstvu osteoidov je kosť mäkká, pružná a náchylná na skrivenie a deformáciu. Zmäkčené sú aj kosti lebky a hlava nadobúda štvorcový tvar vďaka mnohým osteoidom vytvoreným v čelových a temenných výbežkoch. Samozrejme, chrbtica je taktiež zmäkčená, čo spôsobuje kyfoskoliózu. Hrudná kosť charakteristicky vyčnieva alebo je vpáčená dovnútra. Kosti končatín sú hrubé, podsadité a kratšie. Mäkšie kosti na nohách sa ohýbajú a vytvárajú deformity nôh v tvare O alebo X. U žien sa panva zúži v dôsledku tlačenia krížovej kosti a potlačenia acetabula (kĺbová jamka stehennej kosti).
Vitamín K sa vyskytuje v dvoch formách: K1 v rastlinách a K2, syntetizovaný bakteriálnou črevnou mikroflórou. Vitamín K slúži ako kofaktor pri karboxylácii kyseliny glutámovej na kyselinu gama-karboxyglutámovú v pečeni. Je nevyhnutný pre správne fungovanie troch faktorov zrážanlivosti krvi (VII, IX a X) a bielkovín. Prirodzený nedostatok vitamínu K sa vyskytuje u novorodencov, pretože majú ešte sterilné črevá. Najzávažnejšou komplikáciou nedostatku tohto vitamínu je hemoragická diatéza (sklon ku krvácaniu), pričom najnebezpečnejším prejavom je vnútrolebečné krvácanie. Preto sa vitamín K novorodencom podáva profylakticky, aby sa predišlo avitaminóze vitamínu K.
Nedostatok vitamínu E nie je príliš častý, vyskytuje sa najmä pri genetických a metabolických chorobách (cystická fibróza, steatorhea, abetalipoproteinémia). Príčinou býva porucha vstrebávania tukov či chronické ochorenie pečene.
Pozorovateľnými príznakmi nedostatku tohto vitamínu bývajú poruchy zraku a chôdze, celková únava, suchá koža, zápaly v tráviacom trakte, drobné nervové poruchy a zlé hojenie rán. V prípade, že organizmus vitamín E postráda, dochádza niekedy k poruche vaječníkov, ktorá môže viesť až k neplodnosti. Negatívne pôsobí aj na červené krvinky, pretože skracuje ich dobu života av extrémnych prípadoch vyvoláva anémiu.
Do skupiny vitamínov rozpustných vo vode patrí vitamín C a vitamíny B-komplexu: B1, B2, B3, B6, B9, vitamín B12.
Väčšinu z nich, okrem vitamínu B12, ľudské telo nedokáže ukladať do zásob a musí byť zabezpečený pravidelný prísun v strave. Naopak pri nadbytočnom príjme sú vylučované močom a zvyčajne nehrozí otrava z predávkovania.
Avitaminóza vitamínu B1 je známa ako choroba beri-beri. Najčastejšie sa vyskytuje u alkoholikov. Nedostatok tiamínu sa prejavuje zmenami periférnych nervov, mozgu a srdca. Periférna nešpecifická neuropatia alebo „suché“ beri-beri je asymetrická neuropatia, ktorá sa najprv objaví na nohách, po ktorej nasledujú oslabené reflexy, atrofia a svalová slabosť. Je charakterizovaná degeneráciou myelínu a fragmentáciou axónov (nervových výbežkov). Zmeny v kardiovaskulárnom systéme alebo „vlhké“ beri-beri sú charakterizované periférnou vazodilatáciou (rozšírením ciev) vedúcou k predsieňovo-komorovým skratom a následnému rozšíreniu srdca.
Srdce je ako následok rozšírené, steny stenčené, ťažší a znížený vývrhový objem, čo vedie k periférnemu edému (opuchu). Ako už bolo spomenuté, u alkoholikov sa rozvinie takzvaný Wernicke-Korsakoffov syndróm v dôsledku nedostatku tiamínu. Je to kombinácia dvoch syndrómov – Wernickeho encefalopatie a Korsakoffovej psychózy, ktoré sa často vyskytujú spoločne z rovnakej príčiny. Encefalopatia je charakterizovaná oftalmoplégiou (oslabením extraokulárnych svalov), ataxiou (nekoordináciou vôľových pohybov) a zmätenosťou.
Korsakoffov syndróm sa tiež nazýva amnézio-konfabulačný syndróm v dôsledku retrográdnej amnézie – neschopnosti spomenúť sa na udalosť, ktoré sa odohrali a konfabulácie.
Vitamín B2 (riboflavín) je potrebný v rôznych oxidačných a redukčných reakciách. Dnes je jeho nedostatok vzácnosťou. Morfologické zmeny, ktoré spôsobuje, sú zmeny pokožky hlavy, pier, jazyka, rohovky a erytroidnej línie krviniek. Charakteristickou zmenou je ketóza. Prítomné môžu byť infekcie v kútikoch pier. Prítomná je aj glositída – zápal jazyka.
Niacínová avitaminóza spôsobuje ochorenie nazývané pelagra. Najčastejšie sa vyskytuje u alkoholikov, chronických pacientov a u ľudí, ktorých strava je chudobná na tryptofán a bohatá na leucín (leucín inhibuje premenu tryptofánu na niacín). Pellagra sa klinicky prejavuje dermatitídou, hnačkou a demenciou. Dlhodobo neliečená pelagra je smrteľná.
Vitamín B6 (pyridoxín) je kofaktorom mnohých enzýmov podieľajúcich sa na metabolizme lipidov a aminokyselín a jeho nedostatok je veľmi zriedkavý.
Vitamín B12 alebo kyanokobalamín sa vyskytuje v dvoch aktívnych formách – koenzým B12 a metylkobalamín. Je esenciálny (nevyhnutný) pre syntézu metionínu (aminokyselina), nukleových kyelín (DNA a RNA) a metabolizmu kyseliny listovej. Nachádza sa výlučne v potravinách živočíšneho pôvodu. Rastliny si ho nedokážu syntetizovať, a preto ľudia, ktorí vylučujú zo stravy produkty živočíšneho pôvodu, niekedy nedokážu kompenzovať nedostatok vitamínu B12. Je dôležité spomenúť, že pre absorpciu vitamínu B12 je nevyhnutný vnútorný faktor vylučovaný žalúdočnými bunkami.
Kyselina listová je oxidovaná forma folátu. Má podobnú úlohu ako kobalamín.
Oba vitamíny sa vstrebávajú v tenkom čreve. Avitaminóza oboch vitamínov spôsobuje megaloblastickú anémiu. Keďže je narušená syntéza DNA, zmeny sa najskôr pozorujú v najrýchlejšie sa deliacich hematopoetických bunkách. Glositída je prítomná. Sliznica tráviaceho traktu je atrofovaná (zmenšená veľkosť a znížená funkcia). Kostná dreň je hyperplastická a rovnako ako v krvi, prevládajú v nej megalocyty a megakaryoblasty (nezrelé formy krvných buniek).
Anémia vedie k hypoxii – nedostatočnému okysličeniu tkanív – takže dochádza k zmenám v parenchýmových orgánoch a stukovateniu. Zadné a bočné stĺpce miechy sú demyelinizované. Strava s nízkym obsahom kyseliny listovej v prvom trimestri tehotenstva zvyšuje riziko ruptúry nervovej trubice.
Vitamín C (kyselina askorbová) má vlastnosť reverzibilnej oxidácie a redukcie, na ktorej je založené jeho pôsobenie. V organizme je rovnováha redukovanej (kyselina L-askorbová) a oxidovanej (kyselina
Tento systém je spojený s inými redukčnými a oxidačnými činidlami. Vitamín C pôsobí pri syntéze kolagénu ako koenzým hydroxyláza, ktorá hydroxyluje aminokyselinové zvyšky prokolagénu, čo je podmienka stabilizácie kolagénu. Zúčastňuje sa aj syntézy norepinefrínu – noradrenalínu. Vitamín C taktiež podporuje vstrebávanie železa z čreva, pretože redukuje železitú formu železa na železnatú. Pred uvoľnením feritínu sa železo premení na železitú formu kyselinou askorbovou. Kyselina askorbová chráni tetrahydrofolát pred pôsobením oxidačných látok.
Okrem syntézy kolagénu je vitamín C dôležitý pri syntéze latok vypĺňajúcich medzibunkové prietory ako sú ostemucín, chondromucín a dentín.
Ľudia, opice a morčatá nedokážu syntetizovať kyselinu askorbovú kvôli mutácii v géne pre enzým L-glukonolaktón oxidáza, ktorá katalyzuje prechod L-glukonogamalaktonu na kyselinu L-askorbovú. Denná potreba vitamínu C v pokojných podmienkach je 60 mg, ale táto potreba sa zvyšuje dvakrát až trikrát pri strese, infekcii, po operácii, v tehotenstve, dojčení a hypertyreóze. Rezerva je malá, takže vitamín C sa rýchlo spotrebúva. Obličky ho vylučujú ako oxalát alebo sulfát.
Avitaminóza vitamínu C je zriedkavá a spôsobuje ochorenie nazývané skorbut, charakterizované poruchami kostí, krvácaním a neschopnosťou hojenia rán. Príčinou je tvorba abnormálneho kolagénu. Krvácanie, ktoré sprevádza skorbut, je výsledkom defektu kolagénu, ktorý je za normálnych okolností dôležitou súčasťou stien krvných kapilár. Preto často na slizniciach môžeme vidieť škvrnitosť (ekchymózy a purpury).
Ďalším príznakom skorbutu sú často krvácajúce ďasná. Zuby môžu následne vypadnúť v dôsledku resorpcie alveolárnej kosti. Zlé spojenie medzi periostom a kosťou môže viesť k subperiostálnemu krvácaniu. V dôsledku nedostatočnej tvorby osteoidnej matrix a nadmerného rastu chrupavky sa vytvárajú široké epifýzy. Anémia je bežná v dôsledku častého krvácania a zníženého uvoľňovania železa z feritínu, zníženej absorpcie železa z čreva a zníženého množstva účinného folátu v dôsledku ireverzibilnej oxidácie formyl-tetrahydrofolátu na neúčinné metabolity.
Zvýšená náchylnosť na rôzne infekcie je logickým vyústením nedostatku tohto vitamínu.