Beta blokátory

Beta blokátory sú lieky, ktoré sa v medicíne využívajú pri mnohých diagnózach. Keďže ide o blokátory, blokujú prenos signálu väzbou na receptory sympatikového nervového systému, ktoré sa nachádzajú po celom tele, ale dominantne v srdcovom svale. Hojne sa teda využívajú hlavne v prípade srdcových ochorení.

Viac informácií

Mechanizmus účinku

Beta blokátory sú liečivá blokujúce účinok autonómneho (vôľou neovládateľného) nervového systému, hlavne jeho sympatikovej časti. Tá je zodpovedná za všetky reakcie riadené metanefrínmi (adrenalín a noradrenalín). Pri stresovej reakcii dochádza k uvoľneniu metanefrínov, ktoré po naviazaní na svoje receptory vedú k adaptačnej reakcii organizmu na záťaž. Zrýchľuje sa srdcová aj dychová frekvencia, zvyšuje sa výkon srdca aj nároky srdcového svalu na živiny a kyslík, zvyšuje sa tlak krvi, zrýchľuje sa metabolizmus, zvyšujú sa celkové nároky organizmu na kyslík a dodávku živín, zlepšuje sa prekrvenie kostrových svalov, mozgu, srdca, pečene, rozširujú sa zreničky, zlepšuje sa videnie v tme a na blízku vzdialenosť. Zrkadlovo opačný účinok majú na telo beta blokátory.

Indikácie použitia beta blokátorov

K bežným indikáciám patrí vysoký krvný tlak, nepravidelná srdcová frekvencia (arytmia), beta blokátory totiž spomaľujú srdcovú frekvenciu, prevod vzruchov v srdci, znižujú potrebu kyslíka v srdcovom svale. Z rovnakého dôvodu sú vhodnými liekmi aj pri ochorení koronárnych ciev (tepny zásobujúce výživou srdcový sval), keď nedochádza k adekvátnej dodávke kyslíka do myokardu (srdcový sval), čím vzniká bolesť v hrudníku, známa ako angina pectoris.

Z ostatných kardiologických indikácií je to srdcové zlyhávanie a kardiomyopatie (ochorenia postihujúce srdcový sval, spôsobujúce jeho remodeláciu). Beta blokátory znižujú riziko náhlej srdcovej smrti.

Rovnako sa môžu beta blokátory použiť pri zvýšenej funkcii štítnej žľazy, keď hormóny štítnej žľazy môžu mať toxický účinok na srdcovú svalovinu, hlavne pri ich náhlom vyplavení, a beta blokátory pôsobia protektívne na srdcový sval a jeho funkcie.

Beta blokátory sú vo forme kvapiek využiteľné aj v očnom lekárstve na zníženie vnútroočného tlaku pri zelenom očnom zákale (glaukóm).

Z ďalších indikácií sa môžu použiť v terapii migrény, svalového trasu a podobne. Hlavnou indikáciou však naďalej zostávajú srdcovo-cievne ochorenia.

Ako užívať beta blokátory

Najčastejšie sa užívajú v tabletkovej forme, ale existujú aj formy na vnútrožilové podanie a lokálne na aplikáciu do oka. Dávkovanie aj spôsob použitia určuje lekár podľa spolupráce pacienta a podľa diagnózy. Dávky by sa mali postupne zvyšovať podľa tolerancie pacienta. Rovnako pri ich vysadzovaní treba byť opatrný, redukovať dávky pomaly niekoľko dní dopredu pred definitívnym vysadením.

Nežiaduce účinky liekov

K nežiaducim účinkom na srdcovo-cievny systém patrí hlavne prílišné zníženie tlaku krvi a zníženie srdcovej frekvencie. To môže byť nevýhodou pre pacientov so zlyhávajúcim srdcom. V niektorých prípadoch môžu dokonca samotné vyvolávať srdcové zlyhávanie. Beta blokátory blokujú prenos vzruchov myokardom, čo môže byť rizikové pri niektorých poruchách rytmu. Nemali by byť liekom voľby v prípade pacientov s bronchiálnou astmou, pretože rôznymi mechanizmami vedú k zúženiu priedušiek a môžu provokovať astmatický záchvat. Rovnako opatrne k nim treba pristupovať v prípade pacientov s cukrovkou, lebo môžu ovplyvňovať metabolizmus cukrov a maskovať príznaky nízkeho cukru v krvi. Obozretnosť je namieste aj u pacientov so zníženou funkciou štítnej žľazy. Z ďalších nežiaducich účinkov bola pozorovaná depresia, chladné akrá (ruky, nohy) a nežiadúce metabolické účinky.

Kontraindikácie

Vyplývajú z nežiadúcich účinkov. Beta blokátory by nemali byť liekom voľby v prípade dekompenzovaného srdcového zlyhávania, pri určitých typoch blokády prenosu vzruchu srdcovým svalom, pri výraznej hypotenzii (nízky tlak krvi) a nízkej srdcovej frekvencii. Na zváženie je ich použitie u astmatikov, pacientov s cukrovkou a so zníženou funkciou štítnej žľazy. V tehotenstve je možné ich použitie na zníženie tlaku krvi u tehotných len v indikovaných prípadoch, počas dojčenia by sa nemali používať vôbec.

1.