Pravidelné behanie spomaľuje účinky starnutia, dokázali vedci po 20 rokoch skúmania skupiny 500 bežcov a 500 “nebežcov” vo veku nad 50 rokov. U bežcov sa choroby typické pre starobu objavujú až o 16 rokov neskôr, než u ľudí, ktorí nerobia žiadnu pravidelnú aeróbnu aktivitu. Aktívnejšia skupina tiež umiera výrazne neskôr.
“Výsledky našej práce sú skvelým signálom v prospech cvičenia,” hovorí James Fries, profesor medicíny na lekárskej fakulte Stanfordovej univerzity. “Keby sme mali určiť jednu vec, vďaka ktorej ľudia starnú zdravšie, bolo by to aeróbne cvičenie,” dodal.
Keď Fries so svojím tímom rozbiehal v roku 1984 tento výskum, mnohí vedci si mysleli, že intenzívne cvičenie narobí u starších ľudí viac škody ako úžitku. Obávali sa napríklad, že “posadnutosť” behaním povedie k častým ortopedickým zraneniam.
Fries však mal opačnú hypotézu, uvažoval, že pravidelné behanie môže skôr predĺžiť kvalitu života. Nepredpokladal, že by behanie viedlo k dlhovekosti, ale bol presvedčený, že môže skrátiť obdobie na sklonku života, kedy sa ľudia už o seba nedokážu sami postarať.
Jeho vedecký tím začal sledovať 538 bežcov vo veku nad 50 rokov a porovnal ich s podobnou skupinou, ktorá nešportovala. Ľudia, ktorí sa zúčastnili prieskumu (dnes 70 – 80 roční seniori), každý rok odpovedali na otázky v dotazníku, ako sú na tom so sebaobslužnými činnosťami. Počas výskumu v priebehu 19 rokov zomrelo až 34 % zo sledovaných “nebežcov” v porovnaní s 15 % zo skupiny bežcov.
Na začiatku výskumu sledovaní ľudia behávali v priemere zhruba 4 hodiny týždenne. Po 21 rokoch ich bežecká aktivita klesla na približne 76 minút za týždeň. Ale aj to v ich veku stačilo na udržanie dobrej kondície. Hoci po 21 rokoch sa starnutie pochopiteľne prejavilo u oboch sledovaných skupín, medzi bežcami sa ochorenia typické pre starobu objavili oveľa neskôr.
“U bežcov sa zdravotné obmedzenia začali prejavovať o celých 16 rokov neskôr, ako u skupiny, ktorá nebehávala,” potvrdil profesor Fries. Takýto rozdiel vedci nečakali, pozitívny dopad aeróbneho cvičenia na zdravie bol oveľa väčší, než si mysleli.
Priepastné rozdiely sa medzi skupinami s rastúcim vekom stále viac prehlbovali. Podľa vedcov to môže byť spojené s väčším podielom svalovej hmoty u bežcov a všeobecne ich zdravšími návykmi. “Samozrejme, tento efekt netrvá večne, nakoniec budeme mať stopercentnú úmrtnosť v oboch skupinách,” uzavrel Fries.
Ešte viac však vedcov zaskočil vplyv behu na dĺžku života. Neprekvapilo ich, že medzi bežcami bol nižší počet úmrtí na kardiovaskulárne choroby, ale nepočítali s tým, že bude medzi nimi aj menej skorých úmrtí na rakovinu, neurologické ochorenia, či infekcie.
Na druhej strane, výskum profesora Friesa a jeho kolegov zmietol zo stola pesimistické teórie iných vedcov o tom, ako behanie v pokročilom veku ničí kĺby. V skúmanej vzorke bežcov sa neprejavila vyššia miera osteoartrózy, ani vyšší počet potrebných kolenných náhrad, než u “nebežcov”. Podľa Friesa sa beh javí byť pre kĺby menej škodlivým športom, než futbal alebo športy využívajúce neprirodzené pohyby – ako je napríklad balet.
“Keď sme začínali s výskumom, pozerali sa na nás cez prsty, teraz ide mnoho ďalších výskumov rovnakým smerom,” uzavrel profesor Fries.
A aký je jeho recept na starobu? Sám mal v čase zverejnenia výsledkov výskumu 69 rokov, bol zdatný bežec, horolezec a dobrodruh. Na stene v jeho kancelárii mu visí fotografia, o ktorej hovorí, že je to jeho beh okolo celého sveta za dve minúty. Je na nej zachytená blankytná obloha, žiarivobiely ľad a profesor Fries, ako behá okolo severného pólu.
Myslíte si, že vám kĺby „udrží vo forme“ kolagén či iná kĺbová výživa? Mýlite sa. Aby boli zdravé, potrebujú hlavne…
Presne 186 tímov a 2 sólo bežci, spolu 2 143 pretekárov. Beh Od Tatier k Dunaju 2015 opäť prepisoval históriu.…
September 2015 – Dvadsaťsedemročný bežec zomrel počas polmaratónu v Budapešti. Skolaboval na 20. kilometri a nepomohol mu ani zásah lekárskeho…
