Bolesť päty patrí medzi najbežnejšie symptómy dolnej končatiny. Postihuje zvyčajne oblasť tesne pod pätou, prípadne v mieste úponu Achillovej šľachy, zriedkavejšie z laterálnej strany päty. Vo väčšine prípadov bolesť nie je zapríčinená zranením. Spočiatku býva mierna, často však prerastá do vážnejších stavov a znemožnením pohybu môže výrazne znižovať kvalitu života postihnutého. Bolesť zvyčajne zmizne bez liečby, ale niekedy môže pretrvať a stať sa chronickou. Medzi hlavné príčiny bolesti päty patrí artritída, infekcie, autoimunitné ochorenia, traumy alebo neurologické problémy.
Bolesť päty zvyčajne nie je spôsobená zranením, vyvrtnutím alebo pádom, ale opakovaným stresom a útlakom päty. Bolesť vyskytujúca sa pod pätou je známa ako plantárna fasciitída, respektíve zápal silnej šľachy (plantárna fascia). Táto šľacha sa nachádza v spodnej časti chodidla, od pätovej kosti sa upína až na prsty a jej zápal je najčastejšou príčinou bolesti päty. Príčinou je nesprávne vyformovaná klenba nohy (plochá noha), ktorá spôsobuje vznik pnutia fascie. Tá sa v dôsledku pnutia zapáli a zápalový proces sa z tohto miesta šíri na okolité tkanivá, spôsobuje vznik mikrozranení a jaziev. Tie pnutie šľachy ešte zvyšujú.
Medzi ďalšie príčiny bolesti päty patrí burzitída päty. Je to akútny chronický zápal mazového vačku. Najčastejšie je dôsledkom dlhodobého nadmerného zaťaženia stupaje, tvrdého došľapovania na pätu alebo tlaku obuvi. Bolesť postihuje hlboké štruktúry aj zadnú časť päty a zvyčajne sa v priebehu dňa zhoršuje.
Pätová ostroha, ďalšia príčina bolesti, vzniká pri nadmernom zaťažovaní päty v adolescentnom veku, keď kostra nohy ešte neukončila svoj vývin. Na jej vzniku sa podieľa aj plochosť klenby nohy, prípadne nosenie vyšších opätkov pred ukončením vývinu kostí.
Syndróm tarzálneho tunela je ďalšou z príčin bolestivosti päty. Jeho podkladom je zúženie a opuch kanálika obsahujúceho nervy a cievy, ktorý sa formuje medzi priehlavkovými kosťami, pätovou a členkovou. Chronický zápal pätovej kosti ako ďalšia príčina bolesti je spôsobený príliš tenkou podrážkou, prípadne tvrdým došľapovaním pri chôdzi. Stresové zlomeniny vznikajú opakovaným vykonávaním činnosti, ako je namáhavé cvičenie (beh), prípadne pracovné zameranie (záhradníctvo a podobne), alebo sú dôsledkom osteoporózy.
Medzi najčastejšie príčiny bolesti u detí patrí Severova choroba. Predstavuje degeneratívne zmeny v oblasti rastového centra pätovej kosti. Je dôsledkom častých mikrozranení rastových platničiek. Bolesť sa pri Severovej chorobe objavuje najmä po športovaní. Najčastejšie postihuje deti vo veku od 7 do 15 rokov.
Ďalším spúšťačom bolesti je Achillova tendinóza. Vzniká prestavbou vlákien Achillovej šľachy, ako dôsledku degeneratívnych zmien tejto šľachy. Prejavuje sa vznikom bolesti za pätou. Často sa vyskytuje pri vysokohorskej turistike alebo bežeckom lyžovaní. K ďalším príčinám vzniku bolesti päty patrí natrhnutie Achillovej šľachy, Baxterova blokáda nervov, výskyt cýst, systémové ochorenia (lupus, reumatoidná artritída, psoriatická artritída), kardiovaskulárne ochorenia, nesprávne držanie tela pri chôdzi alebo behu, dna (vysoké koncentrácie kyseliny močovej v krvi), osteomyelitída a iné.
Bolesť sa v závislosti od typu ochorenia môže prejavovať z akejkoľvek strany, najčastejšie zo spodnej časti päty a zozadu – v mieste úponu Achillovej šľachy. Nástup bolesti rovnako závisí od príčiny vzniku, niekedy sa objavuje ráno po prebudení, prípadne pred začiatkom cvičenia, inokedy nastupuje v priebehu dňa a stupňuje sa večer, keď je končatina v pokoji. U niektorých ochorení dochádza k dočasnému ustúpeniu bolesti alebo k zmierneniu po rozhýbaní či zmene cvičebného úkonu. Bolesť päty sa najčastejšie prejavuje zmenou chôdze, ovplyvnenou našľapovaním na postihnutú končatinu, ktoré je oveľa mäkšie. Postihnutý sa snaží chodiť akoby po prstoch, aby minimalizoval tlak na pätu.
Je založená na anamnéze a doplnená palpačným vyšetrením, RTG vyšetrením, prípadne použitím MRI.
V prípade väčšiny postihnutí, ktoré spôsobujú bolesť päty, sa využíva konzervatívna liečba. Tá zahŕňa užívanie nesteroidných protizápalových liekov znižujúcich bolesť a opuch (voltaren, ibuprofen). Bolesť možno tlmiť aj chladivými obkladmi, ktoré zmierňujú zápal. Lekári tiež podávajú injekcie kortikosteroidov, ktoré je však nutné používať opatrne, pretože ich dlhodobé užívanie sa prejavuje radom nepriaznivých účinkov. Fyzikálna terapia pozostáva z cvičenia zameraného na naťahovanie šliach a posilnenie svalstva dolnej končatiny, to vedie k zlepšeniu stabilizácie členku a päty. Tejpovacie pásy plnia pomocnú funkciu pri stabilizácii päty. Pri komplikovanejších prípadoch sa z rovnakého dôvodu využívajú ortézy. Ortopedické vložky korigujú problémy s klenbou nohy. Extrakorporálna terapia nárazovými vlnami pomáha pri hojení poškodených tkanív. Postihnutým sa však odporúča pokojový režim a minimalizácia zaťaženia poškodenej päty, prípadne rehabilitácia.
K prevencii radíme nosenie obuvi navrhnutej pre konkrétne športové a iné aktivity, nosenie ortopedických pomôcok, využívanie trekingových palíc pri dlhodobej chôdzi, masáže nôh, vhodnú hygienickú starostlivosť o nohy a nepreťažovanie päty. Za formu prevencie sa považuje i redukcia telesnej hmotnosti, strečingové cvičenie a joga.
Tendinitída je zápal alebo podráždenie šľachy, hrubej vláknitej anatomickej štruktúry, ktorá pripevňuje svaly ku kostiam. Tento stav spôsobuje bolesť a…
Neliečený akútny zápal môže prerásť až do chronického, ktorý môže trvať roky. Viete, ktoré potraviny pomáhajú potlačiť zápal? Z…
Ak ich viete odlíšiť, smerujete vďaka cielenej liečbe k rýchlejšej úľave a dokážete predísť bolestiam hlavy v budúcnosti. …
