Cholesterol

Tuky zohrávajú vo výžive človeka kľúčovú úlohu, zapájajú sa do mnohých dejov prebiehajúcich v organizme a ovplyvňujú zdravie. Existuje vzťah medzi príjmom tukov, hladinou krvných lipidov a lipoproteínov a úmrtnosťou, najmä na kardiovaskulárne ochorenia, ale aj iné chronické choroby. Cholesterol je voskovitá látka, ktorá sa nachádza v tukoch (lipidoch) v krvi. Aj keď telo potrebuje cholesterol na zabezpečenie chodu organizmu, jeho vysoká koncentrácia je pre organizmus nebezpečná a zvyšuje riziko srdcových ochorení. Zvýšená koncentrácia cholesterolu v krvi môže byť dôsledkom genetiky, no častejšie je výsledkom nezdravého životného štýlu. Zdravá výživa, pravidelné cvičenie a v niektorých prípadoch užívanie liekov sú spôsoby, ako koncentráciu cholesterolu v organizme znížiť na požadovanú a primeranú hodnotu.

Vznik a význam

Biologický význam cholesterolu v organizme spočíva vo fakte, že je súčasťou bunkových membrán, prekurzorom žlčových kyselín, niektorých hormónov a vitamínu D. V prípade malých detí je nevyhnutnou zložkou stravy, s ďalšími látkami podmieňuje správny vývoj mozgu a nervového systému dieťaťa.

Cholesterol je látka, ktorú si telo produkuje samo, v pečeni, a ktorá sa tiež do organizmu dostáva prostredníctvom potravín živočíšneho pôvodu (tuky, mäso, vajcia, mlieko). Rastlinná potrava cholesterol neobsahuje. Cholesterol sa prenáša krvou pripojením na bielkoviny, tak vytvára komplex nazývaný lipoproteín. Ešte v relatívne nedávnej minulosti sa cholesterolu prijímanému potravou pripisovala významná úloha v rozvoji aterosklerózy. Po objavení mechanizmu vytvárania cholesterolu v ľudskom tele sa význam exogénneho cholesterolu v potrave prehodnotil. Niektoré štúdie dokonca predpokladajú, že príjem cholesterolu z potravy ovplyvňuje hladinu krvných lipidov minimálne a u ľudí existuje výrazná biochemická individualita v odpovedi na exogénny cholesterol.

Rozdelenie

Rozlišujeme dve formy lipoproteínu. Prvá je lipoproteín s nízkou hustotou (LDL), označovaný ako „zlý” cholesterol. Jeho úlohou je transport molekúl cholesterolu v organizme. Tam sa však ukladá do stien ciev a spôsobuje ich patologické zmeny (ateroskleróza). Cievy sa stávajú užšie a krehkejšie, to zvyšuje riziko srdcového infarktu, ischemickej formy mozgovej príhody a ďalších ochorení. Pre organizmus je všeobecne výhodnejšie, ak sú hodnoty LDL cholesterolu nižšie. Jeho hladina by mala byť do 3,5 mmol/l. K zvyšovaniu LDL cholesterolu prispieva fyzická nečinnosť, obezita, nezdravá strava a genetická predispozícia.

Druhou formou je lipoproteín s vysokou hustotou (HDL), nazývaný „dobrý” cholesterol. HDL vzniká v bunkách tenkého čreva a v pečeni alebo ako vedľajší produkt rozkladu najväčších lipoproteínových častíc s najnižšou hustotou (chylomikróny) či lipoproteínov s veľmi vysokou hustotou (VLDL). Plní funkciu „vychytávača” zlého cholesterolu a pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Okrem vychytávania cholesterolu z periférnych tkanív zabezpečuje jeho transport do pečene. Tak znižuje množstvo cholesterolu v bunkách a zabraňuje hromadeniu cholesterolu v tkanivách. V prípade žien je za normu považovaná hodnota v intervale 1,2–2,7 mmol/l; v prípade mužov 1,0–2,1 mmol/l.

Rizikové faktory

Faktory, ktoré môžu zvýšiť LDL cholesterol na hladiny škodlivé pre telo, sú: konzumácia nasýtených tukov (nachádzajúcich sa v živočíšnych produktoch) a transmastných kyselín (veľké množstvo obsahujú sladkosti a polotovary), obezita (s indexom telesnej hmotnosti (BMI) ≥30 alebo s obvodom pása ≥102 centimetrov u mužov a ≥89 centimetrov u žien), nedostatok fyzickej aktivity (ktorá prispieva k zvýšeniu HDL cholesterolu a zníženiu LDL cholesterolu), fajčenie (poškodzuje steny krvných ciev, to pravdepodobne súvisí s hromadením tukových ložísk a znižuje hladinu HDL) a cukrovka (vysoká hladina cukru v krvi prispieva k zvýšeniu hladiny LDL cholesterolu a k zníženiu HDL cholesterolu).

Príznaky a komplikácie

Vysoký cholesterol môže zapríčiniť aterosklerózu, nebezpečnú akumuláciu cholesterolu a vznik usadenín (plakov) na stenách tepien. Tieto usadeniny znižujú prietok krvi tepnami. Môže to spôsobiť komplikácie, napríklad bolesť v hrudi (pri postihnutí tepien zásobujúcich srdce krvou môže dôjsť ku vzniku anginy pectoris), infarkt (vzniká, ak sa plaky trhajú alebo prasknú a tak vytvoria krvnú zrazeninu a zablokujú prietok krvi) alebo mŕtvicu (zablokovaním tepny zásobujúcej krvou mozog).