Vysoký cholesterol patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení. Keďže často nespôsobuje žiadne príznaky, môžete o ňom dlhé roky nevedieť. Zistite, aké hodnoty cholesterolu sú normálne, kedy je potrebná liečba a aké lieky na cholesterol sú dnes dostupné.
Cholesterol je druh lipidu (tukovej látky), ktorý je nevyhnutný pre správne fungovanie nášho organizmu. Je totiž súčasťou bunkových membrán, podieľa sa na tvorbe žlčových kyselín, slúži aj ako prekurzor, teda medziprodukt pre tvorbu hormónov či vitamínu D. Telo si väčšinu cholesterolu vyrába samo – približne 80 % vzniká v pečeni. Zvyšok prijímame zo stravy, hlavne z potravín živočíšneho pôvodu (mäso, mliečne výrobky, vajcia). Rastlinné potraviny cholesterol neobsahujú.
Cholesterol sa nachádza vo všetkých bunkách ľudského tela, no najčastejšie sa o ňom hovorí v súvislosti s jeho hladinou v krvi. Problém nastáva vtedy, keď je ho priveľa.
Zvýšené hodnoty LDL cholesterolu v krvi predstavujú významný rizikový faktor vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Naopak, primeraná hladina HDL cholesterolu prispieva k ochrane cievnych stien a môže obmedziť riziko rozvoja aterosklerózy a srdcovo-cievnych ochorení.
Molekuly cholesterolu sa v krvi nemôžu pohybovať samostatne, preto sa viažu na bielkoviny a ďalší druh tukov, tzv. triacylglyceroly. Spoločne vytvárajú lipoproteíny, častice, ktoré zabezpečujú prenos cholesterolu krvou po celom tele.
Podľa druhu lipoproteínov, ktoré ho prenášajú, sa delí na niekoľko typov:
Tieto hodnoty spoločne ukazujú, v akom stave sú lipidy vo vašej krvi a aké riziko poškodenia srdca a ciev by vám teoreticky mohlo hroziť.
Za bežných okolností si organizmus dokáže hladinu cholesterolu regulovať a ten nadbytočný odstraňuje. Za jeho stúpajúcu hladinu môže viacero faktorov, napríklad vek, dedičnosť, nezdravé stravovanie, nedostatok pohybu, nadváha, fajčenie alebo niektoré ochorenia.
Hladiny cholesterolu možno stanoviť pomocou laboratórneho vyšetrenia nazývaného lipidový profil (lipidogram), ktoré meria koncentráciu cholesterolu a ďalších krvných lipidov z odobratej žilovej krvi. Odber podstupujete nalačno, spravidla po 9 až 12 hodinách bez jedla. Počas tejto doby môžete piť čistú vodu.
Pri určovaní lipidov z krvi je dôležité sledovať jednotlivé parametre oddelene. Nestačí, že celkový cholesterol bude v norme – dôležitý je pomer LDL (zlý cholesterol) a HDL (dobrý cholesterol).
| Celkový cholesterol | do 5,0 mmol/l |
| LDL | do 3,0 mmol/l |
| HDL | muži 1,0 – 2,1 mmol/l ženy 1,2 – 2,1 mmol/l |
| TAG | do 1,7 mmol/l |
Pozor: Uvedená hodnota LDL cholesterolu (do 3,0 mmol/l) platí pre inak zdravých ľudí. Ak máte cukrovku, vysoký tlak, fajčíte alebo ste už prekonali infarkt či cievnu mozgovú príhodu, vaše cieľové hodnoty musia byť oveľa prísnejšie (často pod 1,8 mmol/l alebo dokonca pod 1,4 mmol/l). O vašej osobnej cieľovej hodnote by mal vždy rozhodnúť lekár na základe vášho celkového kardiovaskulárneho rizika.
Čím je hladina LDL cholesterolu vyššia a HDL nižšia, tým viac stúpa hrozba rozvoja aterosklerózy, srdcovo-cievnych ochorení a infarktu. Ak sa u vás cholesterol neupraví ani pri diéte a zmene stravy, lekár by vám mal predpísať lieky na jeho zníženie.
Zvýšený cholesterol nebolí, nesvrbí, nepáli, neprejavuje sa žiadnymi okamžitými signálmi. Preto sa o ňom, podobne ako o vysokom krvnom tlaku, hovorí ako o „tichom zabijakovi“.
Dlhodobo vysoké hodnoty LDL cholesterolu spôsobujú usadzovanie cholesterolu do stien ciev. Spočiatku síce len vo forme kvapôčok tuku, tie ale postupne formujú tvrdú usadeninu, tzv. aterosklerotický (tukový) plát.
Takéto pozvoľné ukladanie cholesterolu a ďalších tukov v stenách tepien sa nazýva ateroskleróza – ide o dlhodobý zápalový proces v cievach. Aterosklerotické pláty ich svojím rastom postupne zužujú a obmedzujú v nich prietok krvi.
Ak sa hladina cholesterolu dlhodobo nesleduje a nelieči, plát ďalej rastie alebo sa jeho časť odtrhne a upchá užšiu cievu, čo môže viesť k vážnym následkom. Príznaky aterosklerózy sa teda objavujú až vtedy, keď sa rozvinú komplikácie.
Dôsledkom bývajú závažné ochorenia, ako sú:
Ateroskleróza tým pádom môže vyústiť do vysokého krvného tlaku, angíny pectoris, infarktu myokardu, mozgovej príhody alebo zhoršeného prietoku krvi v končatinách.
Hodnoty cholesterolu v krvi väčšinou zhoršuje kombinácia viacerých činiteľov. Často sú výsledkom životného štýlu, no svoju úlohu môže zohrávať aj genetika a familiárne formy hypercholesterolémie (dedičné ochorenia spôsobujúce výrazne zvýšené hladiny cholesterolu).
Cholesterol nepriaznivo ovplyvňuje aj nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie či dlhodobý stres.
So zvýšeným cholesterolom môžete žiť mnoho rokov bez akýchkoľvek príznakov. Práve preto je dôležité pravidelne kontrolovať jeho hladinu v krvi. Ak sú hodnoty príliš vysoké (hyperlipidémia), ide o varovný signál, ktorý môže upozorňovať na zvýšené nebezpečenstvo srdcového infarktu alebo mozgovej príhody.
Pravidelné preventívne prehliadky u lekára sú preto dôležité aj vtedy, keď nemáte žiadne zdravotné ťažkosti. Lekár vám odporučí, ako často je vhodné kontrolovať lipidový profil – závisí to hlavne od vášho veku a rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení.
Ak máte zvýšený cholesterol alebo sa naň liečite, môže byť potrebné absolvovať kontrolné vyšetrenia častejšie. Lekárovi pomáhajú zhodnotiť, či je liečba účinná, a v prípade potreby ju môže upraviť.
Základom udržiavania hladiny cholesterolu v norme je zdravý životný štýl. Vyvážená strava, pravidelný pohyb a obmedzenie fajčenia môžu výrazne minimalizovať hrozbu srdcovo-cievnych ochorení.
Ak však samotné režimové opatrenia nestačia alebo je pravdepodobnosť komplikácií vysoká, lekár vám môže odporučiť lieky na cholesterol. Pomáhajú účinne znižovať hladinu LDL cholesterolu a zohrávajú dôležitú úlohu v prevencii srdcového infarktu či mozgovej príhody.
Statíny sú vo väčšine prípadov liekmi prvej voľby na zníženie cholesterolu. Redukujú tvorbu LDL cholesterolu v pečeni, čím jeho hladina v krvi klesá. Pomáhajú tiež spomaľovať rozvoj aterosklerózy, takže majú aj ochranný účinok na cievy.
Patria sem napríklad atorvastatín, simvastatín, rosuvastatín a iné.
Ide o liečivo, ktoré zabraňuje vstrebávaniu cholesterolu zo stravy v čreve. Často sa využíva v kombinácii so statínmi.
Skupina liekov, ako sú napríklad gemfibrozil, fenofibrát alebo klofibrát, ktoré znižujú vysoké hladiny triacylglycerolov (TAG) v krvi. Zároveň môžu mierne zvýšiť hladinu dobrého HDL cholesterolu.
Ide o modernú biologickú injekčnú liečbu. Inhibítory PCSK9 sú pri úprave hladiny LDL cholesterolu účinnejšie než statíny. Najväčší prínos majú pre ľudí s familiárnou hypercholesterolémiou, dedičným ochorením, pri ktorom sú hladiny cholesterolu podstatne nad normou.
Môžu byť vhodnou voľbou aj pre pacientov s ischemickou chorobou srdca, u ktorých sa ani pri liečbe vysokými dávkami statínov nepodarí dosiahnuť cieľové hodnoty LDL cholesterolu, alebo pre tých, ktorí statíny nemôžu užívať pre ich nežiaduce účinky (najčastejšie bolesť svalov).
Liečivo inklisiran účinkuje tak, že interferuje, čiže sa navzájom ovplyvňuje s genetickým materiálom v bunkách tela, aby obmedzilo tvorbu bielkoviny nazývanej PCSK9. Táto bielkovina môže zvyšovať hladiny LDL-cholesterolu – zabránením jej tvorbe tak jeho hladiny klesnú. Liek je stále predmetom ďalšieho monitorovania pre získanie nových informácií o jeho bezpečnosti.
Kyselina bempedoová je inhibítor enzýmu, ktorý – podobne ako statíny – pôsobí v dráhe pre tvorbu cholesterolu. Obmedzením produkcie cholesterolu v pečeni následne zintenzívňuje jeho odbúravanie z krvného obehu.
Na rozdiel od statínov je kyselina bempedoová aktivovaná iba v pečeni, čím sa minimalizuje možnosť nežiaducich účinkov súvisiacich so svalmi, ktoré sa pri statínoch bežne vyskytujú.
Cholestyramín patrí do skupiny liekov nazývaných sekvestranty žlčových kyselín. V čreve sa nevstrebáva, ale viaže na žlčové kyseliny, čím bráni ich spätnej absorpcii. Organizmus následne spotrebúva viac cholesterolu na tvorbu nových žlčových kyselín, čo vedie k redukcii hladiny LDL (zlého) cholesterolu v krvi.
Pri mierne zvýšenom cholesterole môžete podniknúť účinné kroky na jeho odbúranie aj bez použitia liekov. Kľúčom je upraviť stravu a životný štýl a zaradiť do jedálnička prírodné látky či niektoré bylinky na cholesterol, ktoré majú preukázaný vplyv na zlepšenie lipidového profilu krvi.
Prírodné možnosti, ktoré majú reálne účinky:
Tieto prírodné doplnky dokážu pomôcť, no pamätajte na to, že pri veľmi vysokom cholesterole vám nenahradia odborne nastavenú liečbu.
Ak chcete prirodzene upraviť hladinu cholesterolu vo vašom tele, vaša strava by mala obsahovať potraviny bohaté na rozpustnú vlákninu, zdravé tuky a antioxidanty. Mnohé z nich môžete do jedálnička zaradiť jednoducho a bez zložitých diét.
Veľa ľudí uprednostňuje stredomorský spôsob stravovania. Vo všeobecnosti zahŕňa:
Medzi odporúčané potraviny patria:
Kľúčom nie je hladovať, ale radikálne obmedziť potraviny bohaté na nasýtené tuky a nebezpečné transmastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v priemyselne spracovaných výrobkoch, sladkostiach a vyprážaných jedlách a ktoré priamo prispievajú k upchávaniu ciev.
Ak chcete chrániť svoje srdce a cievy, týmto potravinám by ste sa mali vyhýbať veľkým oblúkom:
Výnimočne si môžete dať ktorúkoľvek z uvedených potravín. Dôležité je to, čo jete väčšinu vášho času. Pri každodennom varení sa snažte živočíšne tuky (masť, maslo) nahradiť kvalitnými rastlinnými olejmi (olivový, kokosový) a vyprážanie vymeňte za pečenie v rúre alebo dusenie na pare.
Najlepším liekom na cholesterol je prevencia. Začnite na ňu dbať skôr, než sa vaše hodnoty zhoršia. Hladinu tukov môžete udržiavať v zdravom rozmedzí každodennými návykmi.
Medička
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Cholesterol je jedným z druhov tukov, ktoré sa nachádzajú v našom tele. Jeho úlohou je syntéza bunkových membrán, žlčových kyselín…
Pre telo je cholesterol dôležitý, no jeho nadbytok môže ohroziť vaše zdravie. Už 30 minút pohybu 5 dní v týždni…
Familiárna hypercholesterolémia (FH, označovaná aj ako primárna hypercholesterolémia) je skupina porúch vedúcich k poruche vychytávania LDL častíc prostredníctvom LDL receptora,…
