Prirodzenou odozvou ľudí na akékoľvek ochorenie, zranenie alebo pooperačný stav je snaha o zníženie akčnej pohybovej aktivity. Lenže väčšina z „notorických“ bežcov si predsa len nedá pokoj a nezriedka aj v priebehu ochorenia alebo počas konzumácie liekov – ako sú napríklad antibiotiká – vybehne si zatrénovať…
Keď nám trošku tečie z nosa, škriabe nás hrdlo a máme nádchu, sme „prechladnutí“ bez popoludňajšej horúčky alebo zvýšenej teploty. Cítime sa stále relatívne dobre a behať v zásade môžeme. Problémom však je, že fyzická záťaž dokáže aktuálny stav zhoršiť. Po namáhavejšom behaní sa oslabí obranyschopnosť organizmu (imunita) až na dvadsať hodín a bežec sa stáva horúcim kandidátom na superinfekciu.
Ak už „musíme“ behať, treba preferovať menej náročný a časovo kratší interval behania, prípadne klusania. Chodidlá, členky, „kríže“, obličky, krk a hlavu je potrebné udržiavať neustále v teple. Po zaťažení, hoci v minimálnej bežeckej intenzite, je vhodná aplikácia teplej sprchy a až po nej prípadný strečing (naťahovanie). Prechladnutie však môže predstavovať aj „tlejúcu“ virózu v inkubačnej dobe (ochorenie ešte necítime, ale bacily už tele bodujú), čo je významný rizikový faktor. Teda, ak sa necítime vo svojej koži, nebeháme.
Pokiaľ pociťujeme príznaky začínajúcej chrípky ako „dolámané“ telo s bolesťami svalov a kĺbov spolu s teplotou, určite nepôjdeme behať, a to ani vtedy, kedy by sme sa po užívaní liekov proti bolesti a horúčke začali cítiť o niečo lepšie. Príznaky sa síce zmiernia, ale ochorenie je stále v akútnej fáze a organizmus je oslabený. Napokon – vysoká horúčka (často až 40 stupňov Celzia), zimnica, silné bolesti svalov a kĺbov spolu s celkovou vyčerpanosťou nás uložia do postele a jasne ukážu rozdiel medzi prechladnutím a chrípkou.
Navyše – v takomto stave oslabenia organizmu sa často pridružia bakteriálne infekcie dýchacích ciest a nezriedka aj zápal pľúc! Počas užívania antibiotík sa odporúča nebehať a vzdať sa aj iných športových pokušení okrem tých pasívnych. Po doužívaní všetkých antibiotík a relatívne dobrom subjektívne hodnotenom stave je možné postupne začať s behaním (viď tabuľka nižšie). Optimálne je poradiť sa so svojím praktickým lekárom a ešte lepšie s telovýchovným lekárom, ktorý nám môže urobiť aj test aktuálnej fyzickej zdatnosti.
V priebehu zimných mesiacov dochádza veľmi často k zhoršeniu stavu chronických ochorení srdcovo – cievneho systému (vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca), orgánov dýchania (dýchavica, astma, bronchitída), trávenia (vredové ochorenie žalúdka, dvanástnika, zápaly čriev), pečene a žlčových ciest, obličiek a močových ciest. Vtedy sa behaniu vyhýbame a konzultujeme stav so svojim praktickým lekárom aj špecialistom.
Po akútnych poškodeniach kĺbových spojení, ako sú napríklad „výron“ členka či podvrtnutie kolena, nebeháme až do úplného vyliečenia.
Chronické bolesti kolena a chrbtice vyžadujú individuálny protokol pohybovej aktivity, ktorý obsahuje skôr dôraz na chôdzu – najmä „nordic walking“ s paličkami podľa porady s lekárom.
Po operáciách nebeháme a začíname sa o beh pokúšať najskôr dva mesiace po zákroku (viď tabuľka nižšie).
Únavové zlomeniny vyžadujú špecifický režim, do ktorého patrí chôdza, ale nie behanie.
Ako výhoda sa pri behaní javí predovšetkým mechanicky podopierať lýtkové svaly a tlmiť otrasy, ktoré sú pri skákaní, pokluse a zmenách smeru časté a vyskytujú sa aj pri bežeckom tréningu v lese a zvlnenom teréne. Efektívnym môže byť aj zlepšenie biomechanickej funkcie svalov v dôsledku tlakom podmieneného zmenšenia prierezu svalového vlákna (priblíži sa viac k strednému ideálnemu vektoru ťahu) a „zahusteniu“ svalu.
Ešte účinnejšie sú tlakové zmeny, ktoré vyvolávajú kompresívne podkolienky (ale aj návleky a ponožky) v podkoží. Riedke podkožné väzivo má len minimálny vlastný tlakový odpor a pri dlhodobom výraznom prekrvovaní dolných končatín sa do neho po námahe „precedí“ tekutina z krvných vlásočníc (kapilár).
Vzniká opuch, ktorý je predovšetkým subjektívne vnímaný ako nepríjemná súčasť únavy zo záťaže. Kompresívne podkolienky tlak v podkoží značne priblížia tlaku v cievach a tým možnosť vzniku opuchov podstatne znížia. Samozrejme – ako u všetkých zdravotníckych pomôcok – o účinnosti rozhoduje individuálna schopnosť a znášanlivosť nosenia u každého jedinca.
Kompresívne podkolienky sa vyrábajú z rôznych materiálov. Tradičný je prírodný latex, z umelých materiálov sa používa elastan, mikrovlákno, polyamid, viskóza, lycra, bavlna aj hodváb. Zložky podkolienok musia byť priaznivé pre nosenie na koži – preto je tam bavlna. Hodváb a lycra sú pridané pre krajší vzhľad a striebro s acetátom zasa pre antimikrobiálny účinok. Častice striebra bránia množeniu baktérií a tým zabraňujú tvorbe zápachu.
Autor je primárom na Klinike telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave a športovým lekárom mnohých slovenských reprezentantov.
Strečing by mal byť neoddeliteľnou súčasťou každého bežeckého tréningu. Zlepšíte ním svoj výkon a znížite riziko nepríjemných zranení. Gabo Švajda,…
Babuľky cvičkajte, ale jemnúčko – tieto slová som si prečítala na internete v diskusii žien, ktoré si navzájom radili, kedy…
Už tretí rok v Extrémnych premenách dokazuje, že schudnúť a športovať môže každý.
