Väčšina ľudí strávi veľkú časť života v práci. Aj preto by pracovné prostredie malo spĺňať určité podmienky, aby bolo bezpečné pre celkové zdravie všetkých zamestnancov. Aj napriek tomu však môže dôjsť k rôznym pracovným úrazom či k rozvoju tzv. chorôb z povolania. O problémoch s chrbticou spôsobených sedavým zamestnaním sme už písali, v tomto článku sa venujeme pneumokoniózam, teda ochoreniam pľúc.
Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Ide o ochorenia, ktoré vznikajú v dôsledku rôznych vonkajších vplyvov, ktoré súvisia s pracoviskom. Môže ísť o fyzikálne, biologické, chemické alebo iné negatívne vplyvy na pracovisku. Choroby z povolania sú presne určené v zozname a na to, aby bola choroba pacientovi uznaná, ochorenie musí diagnostikovať lekár. Medzi najčastejšie choroby z povolania patria profesionálne ochorenia dýchacieho systému, ochorenia chrbtice, ochorenia spôsobené jednostranným preťažovaním končatín a choroby kože. Samostatnú skupinu tvoria prenosné a parazitárne ochorenia. Poslednú skupinu tvoria ochorenia spôsobené ostatnými faktormi, napríklad profesionálne poruchy hlasu.
Špeciálnou skupinou chorôb z povolania sú pneumokoniózy. Ide o chronické ochorenie pľúc, ktoré je spôsobené inhaláciou cudzích prachových častíc. Inak povedané, vzniká pri dlhodobom vdychovaní znečisteného vzduchu. Pneumokonióza sa môže rozvinúť u ľudí, ktorí žijú v prostredí so znečisteným ovzduším, u fajčiarov, ale tiež u ľudí pracujúcich v zamestnaniach, ktoré vyžadujú roky strávené v prašných podmienkach. Týka sa to napríklad baníkov, sklárov, murárov, kamenárov, pieskovačov a ďalších povolaní, ktoré pri výkone svojej práce prichádzajú do kontaktu s určitými typmi prachových častíc.
Pneumokonióza sa nerozvinie zo dňa na deň. Naopak, pre jej vznik sú potrebné roky. Častice sú z ovzdušia vdychované hornými dýchacími cestami, odkiaľ prejdú dolnými dýchacími cestami až do pľúc. Vo funkčných jednotkách pľúc, v alveoloch, sa nachádza špeciálny typ bielych krviniek s názvom alveolárne makrofágy. Makrofágy sú schopné rozoznať cudzie častice vo vdýchnutom vzduchu a následne ich pohltiť. Potom je takto “nasýtený” makrofág buď vykašľaný von z tela, alebo sa imunitný systém pokúša o jeho deštrukciu.
Počas procesu ničenia však dochádza k zápalu pľúcneho tkaniva, ktoré sa následne hojí jazvou. Jazva je menej kvalitné tkanivo, než pôvodné. Chýbajú jej vlastnosti ako pružnosť, elasticita. Preto pri tomto ochorení majú pacienti problém s hlbokými nádychmi do pľúc, ktoré sa neroztiahnu tak ľahko, ako zdravé pľúca.
Keďže pneumokoniózy postihujú pľúca, symptómy tohto ochorenia súvisia najmä s respiračným systémom. Najčastejšie ide pacienti pociťujú:
Ak pracujete v prašnom prostredí a pociťujete niektoré z uvedených príznakov, mali by ste navštíviť a informovať svojho lekára.
Nie všetky cudzie častice spôsobujú poškodenie a následný rozvoj pneumokoniózy. Záleží napríklad na ich veľkosti, rozpustnosti či množstve. Najčastejšie je príčinou vzniku pneumokonióz inhalovaný uhoľný prach (u baníkov), ale môžu to byť aj čiastočky kremíka (u sklárov), kamenný prach či dokonca azbest. Na základe toho, aký druh častíc človek vdýchol, sa pneumokoniózy rozdeľujú na:
Okrem uvedených typov existujú aj iné typy pneumokonióz, napríklad aluminióza (spôsobená čiastočkami hlinníka) či sideróza (železa). Uvedené typy sa však vyskytujú najčastejšie.
Také sú pracovné podmienky baníkov, u ktorých vzniká najčastejší typ pneumokonióz s názvom antrakóza. Ak v týchto podmienkach baníci trávia roky, podpíše sa to aj na ich zdravotnom stave. Ľahká forma ochorenia je bežná u väčšiny populácie, kvôli rozptýlenému uhoľnému prachu v ovzduší. Baníci sa však stretávajú s omnoho väčšími koncentráciami uhoľného prachu, ktorý sa následne hromadí v ich pľúcach.
Antrakóza sa vyskytuje v dvoch formách. V jednoduchej, ktorá je miernejšia a spôsobuje dýchacie ťažkosti v podobe chronického kašľa, a v pokročilej forme, pri ktorej dochádza k vzniku masívneho zjazvenia pľúcneho tkaniva. Pri pokročilej forme sú v pľúcnom tkanive prítomné uzlíky a pacient trpí okrem chronického kašľa aj pocitom nedostatku vzduchu a vykašliava čierny hlien. Závažnejšia forma, pri ktorej vzniká masívna fibróza (zjazvenie), sa však rozvíja len v malom množstve prípadov a svoju rolu tiež zohrávajú rizikové faktory ako napríklad:
Silikóza je typ pneumokoniózy, ktorý vzniká pri dlhodobej inhalácii oxidu kremičitého. Oxid kremičitý, alebo kremenný prach, sa vyskytuje v pracovnom prostredí sklárov, kamenárov, pracovníkov v lome, keramikárov či pieskovačov. Rozvoj ochorenia je veľmi podobný ako pri antrakóze. To znamená, že čiastočky kremenného prachu sú vdýchnuté do pľúc, kde ich následne ohraničia a napádajú imunitné bunky tela. V týchto miestach vzniká zápal a ten sa následne hojí menej kvalitným tkanivom v podobe hrčiek, uzlíkov. Príznaky silikózy sa vyvíjajú pomaly ale zákerne. Hlavným symptómom je dýchavičnosť.
Ako vyplýva už z názvu tohto typu pneumokoniózy, vzniká pri dlhodobej expozícii azbestovému prachu. Vznik ochorenia je podobný ako predchádzajúce uvedené typy, avšak kvôli tomu, že azbest je karcinogénny, v spojitosti s týmto ochorením je zaznamenaný vysoký výskyt nádorových ochorení (bronchogénneho karcinómu a malígneho mezoteliómu). Častou komplikáciou sú aj choroby pohrudnice. Azbestóza sa taktiež prejavuje pomaly a postupne. Prvým symptómom je zvyčajne dýchavičnosť a dlhotrvajúci suchý kašeľ.
Berylióza vzniká pri dlhšej, ale aj pri krátkej a intenzívnej expozícii prachom či výparom kovov berýlia. na základe dĺžky expozície rozdeľujeme dva typy berylióz – akútnu a chronickú formu. Už dva až štyri týždne intenzívnej práce v prostredí s berýliovými časticami stačia na rozvoj akútnej formy tohto ochorenia. Berylióza sa preto môže rozvinúť náhle a prejavuje sa dýchavičnosťou a prehĺbeným dýchaním. Chronická forma vzniká u ľudí, ktorí boli vystavení berýliu po dobu niekoľkých rokov.
Diagnózu stanovuje lekár špecialista – pneumológ, na základe anamnézy, klinického obrazu, výsledkov laboratórnych testov a pomocou zobrazovacích diagnostických metód. Medzi základné vyšetrenia patrí počítačová tomografia (CT vyšetrenie) a röntgenologické (RTG) vyšetrenie, vďaka ktorým lekár dokáže identifikovať práve spomínané zjazvené tkanivo.
Ďalším typom vyšetrenia, ktoré môže lekár zvoliť pri diagnostike ochorenia, je spirometrické vyšetrenie, ktoré slúži na zistenie funkčnosti pľúc. Lekár tiež sleduje tzv. saturáciu, teda nasýtenie krvi kyslíkom aby zistil, aké množstvo z vdýchnutého kyslíka sa skutočne dostane do krvi.
V niektorých prípadoch je potrebné vyšetrenie pomocou bronchoskopu – tenkej hadičky s kamerou na konci, pomocou ktorej lekár môže vidieť stav dýchacích ciest z vnútra a v prípade potreby dokáže odobrať vzorku tkaniva (biopsiou) na podrobnejšie preskúmanie. Takéto vyšetrenie sa nazýva bronchoskopia.
Bohužiaľ, aj napriek mnohým medicínskym pokrokom, doposiaľ neexistuje žiadna liečba, ktorá by dokázala vrátiť poškodené pľúca do pôvodného stavu. Pri pneumokoniózach sa využíva tzv. konzervatívna terapia, ktorá zmierňuje, no nevylieči ochorenie úplne. Cieľom konzervatívnej liečby je udržať pľúca funkčné a zabezpečiť, aby sa ich stav ďalej nezhoršoval.
Pri terapii sa využívajú lieky bronchodilatátory, ktoré sú určené na uľahčenie dýchania pomocou uvoľnenia svalov v pľúcach a rozšírením dýchacích ciest (priedušiek). Ďalším typom liekov sú kortikosteroidy, ktoré potláčajú zápalový proces, pôsobia imunosupresívne a bránia tvorbe nového zjazveného tkaniva.
Zdravotný stav niektorých pacientov tiež vyžaduje oxygenoterapiu, teda terapiu ktorá pozostáva z inhalácie zvýšenej koncentrácie kyslíka. Ide najmä o pacientov, ktorých saturácia krvi kyslíkom je znížená. Súčasťou liečby je zmena pracovného prostredia, ktoré viedlo k rozvoju pneumokoniózy. V prípade, že je pacient fajčiar, je nutné, aby sa v záujme vlastného zdravia tejto závislosti vzdal.
Najlepší spôsob, ako predísť rozvoju pneumokoniózy, je chrániť si pri práci dýchacie cesty. V súčasnosti sú na trhu mnohé respirátory a iné ochranné pomôcky, ktoré sú rozdelené podľa typu častíc s ktorými pracujete. Pri výkone pracovnej činnosti by ste sa mali vždy chrániť a po vykonaní práce dôkladne umyť tvár aj ruky. Problém totižto môžu spôsobiť aj prachové čiastočky, ktoré si nevedomky zanesiete do úst či dýchacích ciest špinavými rukami, alebo utretím z tváre. Na čistotu rúk a tváre by ste mali dbať najmä pred konzumáciou jedla či pred pitím. Súčasťou prevencie sú aj pravidelné lekárske prehliadky.
Pacienti s už diagnostikovanou pneumokoniózou by mali byť taktiež pravidelne monitorovaní, teda mali by pravidelne navštevovať svojho pneumológa, ktorý bude sledovať vývoj ochorenia. Vďaka pravidelným lekárskym prehliadkam je možné zabrániť, prípadne podchytiť rozvoj iných možných komplikácií spojených s týmto ochorením. Medzi komplikácie, ktoré môžu v súvislosti s pneumokoniózou vzniknúť, patrí rozvoj rakoviny pľúc či masívneho zjazvenia pľúcneho tkaniva. Tieto stavy môžu ohroziť život.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Onkologické ochorenia sú na Slovensku veľmi rozšírené. Môžu postihovať rôzne orgány, pričom medzi najčastejšie postihnuté patria pľúca. Rakovina pľúc je…
Už v okamihu, kedy sa narodíme, sa naše pľúca začnú stretávať s okolitým ovzduším. Za celý život sú vystavené mnohým nečistotám –…
Len prednedávnom obletela vedecký svet informácia, že vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu úspešne vyliečili zápal pľúc u myší pomocou revolučných mikroskopických…
